V minulej časti sme vám predstavili štyroch slovenských digitálnych nomádov. Pracujú z hotelových izieb, kaviarní, coworkingov, z pláží. Cestujú a spoznávajú svet. Rozhodnutie zmeniť svoj život od základov nebolo jednoduché. Lukáš, Silvia, Ivana a Lubo však nabrali odvahu. Ako sa chystali na svoju prvú nomádsku cestu? To sa dozviete v dnešnej časti.
Lubo
“Do Thajska som vyrazil v januári 2014. Zásadná vec, ktorú som predtým riešil bolo, aby som si bol istý, že budem mať dostatok peňazí na minimálne prvé 3 mesiace. Keď to vyzeralo tak, že sa mi to podarí, iné som už moc neriešil.”
Lubo na cestu nahovoril aj svojho kamaráta, ktorý vycestoval na 6 týždňov. Sám plánoval zostať aspoň 6 mesiacov, z ktorých sa stalo 1,5 roka. Po lete na Slovensku sa opäť vrátil do Ázie, tentokrát do Taiwanu.
“Jediné, čo si spomínam, že sme riešili, boli víza, letenky a ubytovanie na prvé týždne. Potom už len detaily ako sa dostať z letiska na ostrov. Nejako špeciálne sme sa nepripravovali.”
Silvia
Silvia dala pred cestou výpoveď v Kodani, spravila si trojmesačný kurz v Berlíne a vyrazila do Buenos Aires. Poradila sa s ľuďmi, ktorí už niečo podobné absolvovali. Pomohla kaderníčka aj celá rodina.
Dala som si spraviť viaceré očkovania. Od starých rodičov som dostala nový ruksak, od mamky trekkingové topánky a otec mi už tradične dal do ruksaku pol litra slivovice.
Okrem toho som si kúpila aj novú techniku, ako počítač a fotoaparát. V rámci dlhodobej prípravy na cestu som si šetrila a moja cieľová hranica na túto cestu bola 10.000 EUR (vrátane leteniek a očkovaní). Brala som to všetko ako ročnú pauzu v kariére, preto som na výdavkoch na túto “expedíciu” veľmi nešetrila.
Latinskoamerická cesta Silvii zmenila život. Počas siedmich mesiacov navštívila 8 štátov a pochopila, že šťastie nenájde za dverami kancelárie ale na cestách po svete.
“V neposlednom rade som si založila blog unboxingtraveller.com, ktorý som plánovala z dvoch dôvodov: ostať v kontakte s rodinou a kamarátmi a naučiť sa nové, online marketingové zručnosti.”
Skúsenosti, ktoré nadobudla vďaka svojmu blogu teraz úročí pri svojej práci. Je freelancerka a svojim klientom pomáha s inboud marketingom.
Ivana
Ivana s priateľom sa na cestu pripravovali približne rok a pol. Šetrili, hľadali informácie na webe a čítali.
“Prvou destináciou bolo Thajsko, takže som si urobila nejaké očkovania, požiadala o víza no a asi osem mesiacov pred cestou sme začali pomaličky všetko predávať a rozdávať aby sme kompletne vyprázdnili byt.”
S balením na cesty problém nemala, viacerí by sme si mohli brať z Ivany príklad.
“Od začiatku sme vedeli, že chceme cestovať minimalisticky, zbalili sme sa teda každý do 8kg ruksaku, len letné veci a elektroniku, ktorú potrebujeme k práci.”
Lukáš
Lukáš sa vydal na svoju prvú cestu do Latinskej Ameriky. Chcel sa naučiť španielsky, spoznať miestnu kultúru a vyskúšať si dobrovoľníctvo. Spravil si niekoľko očkovaní, hľadal informácie o lacnom ubytovaní, doprave.
“Strávil som veľa času prieskumom výbavy – batohov, stanu, oblečenia atď. Nakoniec som si toho zobral aj tak priveľa – “pre istotu”, no počas cesty som to postupne rozdal. Čím dlhšie cestujem, tým menej so sebou beriem. Začal som s 20kg výbavy a 80l batohom, so stanom, spacákom. Dnes mi stačí menší batoh na laptop a 10-12kg.”
Spočiatku cestoval lacno. Na ubytovaní a doprave šetril.
“Stopovanie, spanie v stane, chodenie dlhších vzdialeností po svojich, couchsurfing. No asi za rok som si našiel istú štruktúru života a spôsob práce, ktorému už takéto cestovanie nevyhovuje. Teraz si už za ubytko zaplatím – hostel alebo airbnb.com, a dôležitý je prístup na internet.”
Ak aj vy rozmýšľate nad svojou prvou nomádskou cestou, poučte sa z chýb našich štyroch skúsených cestovateľov. Kúpte si kvalitný ruksak, nenabaľte toho priveľa a zoberte so sebou dostatok financií na prvé mesiace.
V ďalšej časti nomádskeho seriálu sa dozviete, podľa čoho si Lubo, Lukáš, Ivana a Silvia vyberajú krajiny, do ktorých sa vyberú.
autor článku: Barbora Ilić