Minimálna mzda rástla a pravdepodobne bude rásť rekordným tempom. Od roku 2012 do roku 2015 vzrástol pomer minimálnej mzdy a mediánovej mzdy z 51% na 54%.
Ak sa trend rastu mediánovej mzdy z posledných rokov nezmení a schváli sa nový návrh na ďalší obrovský skok minimálnej mzdy na 435 eur, tak pomer dosiahne výšku 60%. A v Prešovskom kraji až neuveriteľných 70%. V tomto ukazovateli by sme sa tak dostali medzi prvé priečky v EÚ a vážne ohrozili rastúcu zamestnanosť v pomalších regiónoch.
Podľa štátneho tajomníka Ministerstva práce, Branislava Ondruša, je však minimálna mzda stále príliš nízka, aby motivovala ľudí pracovať. Tvrdí, že:
„Nikto nepôjde pracovať, aby si nedokázal pokryť životné náklady. Treba povedať, že sme dnes v situácii, že ak máme štvorčlennú domácnosť a z nej jeden dospelý nepracuje, druhý pracuje za minimálnu mzdu, tak táto domácnosť je v hmotnej núdzi.”
A ako riešenie vidí ešte razantnejšie zvyšovanie minimálnej mzdy.
Žiadny ekonóm však nikdy netvrdil, že vyššia minimálna mzda nemotivuje viac a viac ľudí hľadať si prácu. Pán Ondruš sa však pravdepodobne zabudol pozrieť na druhú stránku mince: motivácia ľudí tvoriť pracovné miesta.
Tu už minimálna mzda nepôsobí tak blahodárne a prináša svoje náklady. Pokiaľ ide o prepočty životného minima, tak tam pán Ondruš asi zabudol započítať to, že ak si dnes dlhodobo nezamestnaný nájde prácu, tak dostane prvého pol roka mesačne 126 eur od štátu navyše k svojej mzde a druhý pol rok 63 eur mesačne.
Na začiatku sa tak rodina aj s jedným živiteľom zarábajúcim minimálnu mzdu dostane nad hranicu životného minima.
Je potrebné si tak priznať, že minimálna mzda pomáhať riešiť jednu časť problému (ponuku), ale zhoršuje tú druhú (dopyt). A zhoršuje ju práve pre tých, ktorým by pán Ondruš rád pomohol – teda zhoršuje ju pre chudobnejších ľudí. Sem patria napr. ľudia s iba základným vzdelaním.
Ak máte dvoch takýchto ľudí, tak jeden z nich si na Slovensku dnes nájde prácu za 16 mesiacov a druhý veľmi pravdepodobne vôbec. V prípade vysokoškolský vzdelaných ľudí (ktorých platy sú od minimálnej mzdy vzdialené na stovky eur) je situácia oveľa lepšia.
- Prečítajte si: 5 krokov, ako nežiť od výplaty k výplate
Ak máme dvoch vysokoškolákov, tak jeden z nich si na Slovensku nájde prácu do 6 mesiacov a druhý ho bude nasledovať pravdepodobne o rok neskôr. Svoj podiel na tomto nelichotivom stave pre nízko produktívnych ľudí má práve minimálna mzda a to predovšetkým vo východných častiach Slovenska.
Existuje však riešenie, ktoré by takto neúprosne neznižovalo pravdepodobnosť nájsť si prácu nízko kvalifikovaným ľudom a zároveň by zvyšovalo ich motiváciu pracovať? Áno, existuje.
To by však štátny tajomník pri svojej snahe pomôcť chudobným musel navštíviť nie ministra práce, ale ministra financií. Tou skutočnou pomocou je totižto zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky na sociálne odvody.
Už dnes existuje takáto odpočítateľná položka na zdravotných odvodoch, ale jej presunutie alebo rozšírenie o sociálne odvody by pomohlo ešte zvýšiť jej potenciál pomôcť.
Ak by sme ju aplikovali len na dôchodkové zabezpečenie (sadzby 17% + 7%), namiesto zdravotných odvodov (sadzby 10% + 4%), tak by si dnes ľudia polepšili o čistých 8 eur a zároveň by klesli náklady zamestnávania o 23 eur.
Celé toto opatrenie by stálo verejný rozpočet do 150 mil. eur. Teda malú časť toho, čo vláda vyberie nečakanie naviac na daniach a odvodoch. Výsledkom by boli ľudia motivovanejší pracovať a zároveň aj viac zamestnávať.
To je riešenie, po ktorom by mal volať každý pravý (či skôr ľavicový) sociálny demokrat.
Ing. Róbert Chovanculiak
analytik
Do INESS nastúpil po predchádzajúcej spolupráci v roku 2015. Absolvent Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde v súčasnosti pôsobí ako doktorand na katedre Verejnej ekonomiky a regionálneho rozvoja.
- zdroj: www.iness.sk