Platená dovolenka od 15 až do 30 dní ročne. Pri odchode z práce, kde ste pracovali kratšie ako 3 mesiace, odstupné vo výške 5 dní. Koncoročné odmeny vo výške 15-30 dňového platu. Pracovný týždeň má 40 hodín.
Zmestnanci majú nárok na dva po sebe nasledujúce dni voľna. Nočné zmeny sú limitované na 35 hodín týždenne. Zamestnávateľ musí udržať pozíciu pre matku na materskej dva roky. Dĺžka materskej dovolenky je 26 týždňov (vrátane 6 týždňov predpôrodnej dovolenky).
Pracujúce matky majú počas dňa nárok na dve prestávky trvajúce hodinu a pol, v prípade, že im zamestnávateľ neposkytuje v práci kojenecký kútik.
No neznejú tieto benefity skvele? Už vidím, koľkým slovenským a európskym politikom sa chveje srdiečko, koľkí robotníci sa radujú, vyhadzujú čiapky nad hlavy. Predsa len s tými nenažratými kapitalistami vybabrali!
Len škoda, že záverečný účet musí niekto zatiahnúť a tuším, že politici, ktorí si tieto benefity pripravili a naložili ich na podnikateľov a platiteľov daní, to nebudú.
No a teraz úplne vážne. Socialistická politika Huga Chaveza a jeho nasledovníkov dohnala venezuelskú ekonomiku do kolapsu. Krajina je v príšernom rozpoložení. Keby nebolo alternatívnych zdrojov, asi by som sa toho o problematike tak veľa nedozvedela.
Samozrejme, masmédia o dianí informujú, no ani jedno médium netvrdí, čo je v skutočnosti za kolapsom tejto krajiny, ktorá bola inak v roku 1950 štvrtou najbohatšou krajinou sveta.
Venezuelou zmieta tvrdý socializmus, no hlavne, že robotníci sú spokojní. Pretože si vydobili svoje “práva”. Nechápte ma zle, nevidím absolútne nič zlé na zamestnaneckých benefitoch. No rovnako ako samotý zamestnanecký vzťah je dobrovoľný, aj benefity by mali byť pridelé dobrovoľne.
Keď som vstúpila do môjho prvého pracovného pomeru v Amerike, nepodpisovala som žiadnu zmluvu. Moje nová šéfka si iba vypýtala Social Security a potom každý piatok som dostávala svoj paycheck.
Na začiatok sme sa dohodli na nástupnom plate $10/hodinu, riadny pracovný týždeň – pondelok až piatok, od 8:30 – 17:00 s polhodinovou prestávkou na obed, ktorú som si dobrovoľne zrušila a jedla zároveň popri práci za PC a tým pádom som končila o 16:30.
Po asi mesiaci prišlo prvé zvýšenie mzdy – ako keby motivačné, a ocitla som sa na $11/hodinu. Podľa potreby som si vybrala neplatené voľno a postupne sme sa dohodli na 5 platených dňoch dovolenky za rok.
Neplatené voľno samozrejme podľa dohody, no nikdy som nemala žiaden problém, ani keď to boli dva týždne, ani keď to bolo neohlásené.
Za rok a pol som mala plat zvýšený na $14.50/hodinu, bola som ubezpečená, že pokiaľ tam zostanem, plat mi bude pravidelne upravovaný a budú pridané aj zdravotné benefity. Svoju prácu som mala veľmi rada, no život vo veľkomeste nám nevyhovoval, tak sme sa rozhodli risknúť to na Slovensku.
Viem si predstaviť, koľkým socialistom teraz ide explodovať hlava z faktu, že ako som mohla robiť bez zmluvy. Úplne normálne. Do pracovného vzťahu som vstúpila dobrovoľne. Takisto som z neho aj vystúpila.
Ak by sa mi kedykoľvek podmienky zmenili alebo by mi to prestalo vyhovovať, z pracovného vzťahu by som vystúpila. Pracovné zmluvy, alebo tzv. kontrakty sa podpisujú len pri významnejších pozíciách, kde sú väčšinou zahrnuté aj iné podmienky.
Ľudia si neuveodmujú, že zamestnávateľ im môže vyplatiť mzdu a benefity len vo výške ich pridanej hodnoty, ktorú vytvárajú.
To znamená, že ak napríklad v mojich začiatkoch by firma zarábala len $10 000 mesačne v hrubom, teda pred zaplatením nákladov na tovar, nájom, mzdy a podobne, tak by mi nemohli platiť mesačnú mzdu vo výške $2400, ako to teraz presadzujú socialisti v USA (chcú zaviesť $15/hodinu minimálnu mzdu, čo je dvojnásobok súčasnej minimálnej mzdy) a k tomu mi ešte platiť zdravotné poistenie vo výške $500 – $600 mesačne, prípadne trinásty plat.
Jednoducho by si ma takáto firma nemohla dovoliť, takže moje pracovné miesto by ani nikdy nevzniklo, čomu nedokáže veľa ľudí pochopiť, pritom to nie je až také zložité! A celá záležitosť so “zneužívaním zamestnacov”? Nikto ich tam pracovať nenúti.
Ak niekto nie je ochotný na danej pozícií za daný plat pracovať, zamestnávateľ bude musieť mzdu, prípadne benefity zvýšiť, aby ju obsadil!
Poďme ale späť k Venezuele. Socialistická politika vyžmýkala strednú vrstvu a prakticky zničila malých a stredných podnikateľov. Krajina má obrovskú kriminalitu – po celej krajine sú všade značky “Gun free zone”, no Caracas je najnásilnejšie mesto na svete za rok 2015.
ZDROJ: YOUTUBE VIDEO (WEARECHANGE – YOU WON’T BELIEVE WHAT WE SAW IN SOCIALIST VENEZUELA)
Všade po Venezuele nájdete nasprejované alebo vyobrazené oči Chaveza, ktoré vám majú pripomenúť, že vás stále sleduje.
ZDROJ: YOUTUBE VIDEO (WEARECHANGE – YOU WON’T BELIEVE WHAT WE SAW IN SOCIALIST VENEZUELA)
Socialistická vláda reguluje všetko. Obyčajná reštaurácia musí mať 50 rôznych potvrdení na to, aby mohla vôbec fungovať (nepripomína vám to náhodou niečo?).
ZDROJ: YOUTUBE VIDEO (WEARECHANGE – YOU WON’T BELIEVE WHAT WE SAW IN SOCIALIST VENEZUELA)
ZDROJ: YOUTUBE VIDEO (WEARECHANGE – YOU WON’T BELIEVE WHAT WE SAW IN SOCIALIST VENEZUELA)
Obrovský problém pre krajinu je aj hyperinflácia, ktorá za rok 2015 vzrástla na 275% a jej rast sa v tomto roku predpokladá na 720%. Na obrázku môžete vidieť záber z distribučného centra, kde štát prerozdeľuje občanom potraviny.
ZDROJ: YOUTUBE VIDEO (VICE NEWS – LAST DAYS OF CHAVEZE’S LEGACY: THE FALL OF CHAVISMO IN VENEZUELA)
Ľudia čakajú hodiny v rade (dúfam, že všetci socialistickí a komunistickí prívrženci si teraz utierajú slzičku sentimentu na to, ako nám bolo za komunistov dobre).
ZDROJ: YOUTUBE VIDEO (VICE NEWS – LAST DAYS OF CHAVEZE’S LEGACY: THE FALL OF CHAVISMO IN VENEZUELA)
Táto šarmantná dáma práve urobila nákup za $77. Ešte sa pochválila, že na potraviny čakala asi tri hodiny a momentálne majú výpadky v zásobovaní, ale inak je to ok.
ZDROJ: YOUTUBE VIDEO (VICE NEWS – LAST DAYS OF CHAVEZE’S LEGACY: THE FALL OF CHAVISMO IN VENEZUELA)
Ako prvý fakt musím uviesť, že za tento nákup zaplatila $77, no je dotovaný štátom a ceny v prídelových centrách sú nižšie ako tie trhové, čiže reálne tento nákup stál podstatne viac – zaplatený prostredníctvom tých posledných daňových poplatníkov, ktorých tam majú.
Viem si predstaviť, že ak by som si nejako extrémne nevyberala a kúpila len to najlacnejšie, za 77 dolárov by som vo Walmarte naplnila celý košík. Ďalej zabudla spomenúť neexistujúcu možnosť si vybrať, pretože potraviny sú na prídel a dajú vám len to, čo v danom čase majú (ako už teraz vieme, pivo to určite nebude).
Momentálne Venezuela bojuje s nedostatkom elektriny a povinne znížila pracovný týždeň na dva dni. Samozrejme, nebol by to pravý socialista, keby Maduro nevyhlásil, že táto energetická kríza je vlastne dobrá vec, pretože vznikla kvôli tomu, že vďaka socializmu si mohli všetci chudobní zakúpiť elektrické spotrebiče a tým zvýšili jej spotrebu.
Okrem iného Maduro zakázal ženám používať sušiče na vlasy, veď podľa neho aj tak žena vyzerá lepšie, keď si len prejde prstami cez vlasy a nechá si ich prírodne vyschnúť. To si nevymyslíš, to je…socializmus!
Socialistom sa podarilo zničiť ďalšiu krajinu. Čím viac ľudí urobia nesamostatnými a závislými na systéme, tým viac voličov si pripíšu do svojej základne a zabezpečia si dlhšie zotrvanie v úrade.
Smutné je, že čím ďalej, tým viac mi Západné krajiny pripomínajú situáciu vo Venezuele a pri súčasnom tempe globalizácie, vplyvu európskych a domácich socialistov, na nás budú tlačiť viac a viac reštrikcií, poplatkov, daní, až ľuďom nezostane nič, len skorumpovaný systém a veľká chudoba.
Bude to už len my a bohaté elity, ktoré si vedia svoje peniaze uchrániť, čo som už spomenula aj v mojom predchádzajúcom blogu (Každý deň je tu nový zákon).
Najvtipnejšie na celom tomto príbehu je fakt, že Chavez sa preslávil aj svojím výrokom:
“Being rich is bad and inhumane. So condemn the rich.”
V preklade
“Byť bohatým je zlé a nehumánne. Takže odsúďme bohatých.”
Myslím, že nemusím ďalej ani pokračovať. Niečo také vyjde z úst z človeka, ktorého majetok bol v roku 2013 odhadnutý na asi jednu až dve miliardy dolárov. Jeho dcéra Maria Gabriela Chavez je dnes najbohatším človekom vo Venezuele s majetkom odhadovaným na 4,2 miliardy dolárov.
Nikoho asi už neprekvapí ani fakt, že pred hyperinfláciou, daňami a podobnými nástrahami má všetky tieto prostriedky uložené pekne a bezpečne na zahraničných účtoch mimo Venezuely. Čo by na to asi tak povedal otec…