Viac

    Najväčšia chyba, kvôli ktorej 99% ľudí zlyháva žiť výnimočný život (bez toho, aby o tom vedeli)

    Viete, že ak sa budete riadiť rozhodnutiami iných (a špeciálne ľudí, ktorí sami nevedia, kam idú) tak budete žiť "normálny" život...

    Zvykol som veriť tomu, že je normálne ísť na dovolenku so všetkými známymi naraz.

    Keď som bol dieťa a moja mama nás chcela zobrať k moru, aby ušetrila peniaze, presvedčila 30 svojich kamarátiek, nech idú s nami.

    Tým, že “naplnila celý autobus” priviedla cestovke také množstvo klientov, že my sme mali výlet zdarma (pšššt! bude to naše tajomstvo.)

    Neznamená to však, že mama myslela iba na nás.

    Okrem toho, že zohnala “plný autobus”, porozprávala sa aj s agentúrou. A na konci rozhovoru sme mali všetci nielen vlastný autobus, ale tiež zľavu na ubytovanie a jedlo. A to ešte stále nebolo všetko! Keď sme totiž dorazili, každý deň sa mamina postarala o večerný program, aby sa uistila, že sa nebude nikto nudiť.

    Vďaka čomu si nenápadne všetkých namotala na to, aby chceli ísť o rok znova.

    HAHA. MYSLEL SOM SI, ŽE TOTO JE NORMÁLNE! Až neskôr mi došlo, ako neuveriteľne chytré bolo presvedčiť a zorganizovať 30 ľudí tak, aby išli na dvojtýždňovú dovolenku presne vtedy, keď to pasuje nám – a dokonca na miesto, na ktoré chceme ísť my.

    Každopádne, bez takýchto trikov (a malého Radovana, ktorý spal cestou v chodbičke medzi sedadlami) by bol takýto výlet skrátka príliš drahý špás.

    Zatiaľ čo moja mamina bola super-ninja presvedčovacích techník, ja som bol presný opak:

    • Keď som chcel “zarobiť” peniaze výmenou za svoj bicykel, predal som ho tak lacno, že som bol donútený ísť vrátiť peniaze a vypýtať si ho naspäť. Viete si predstaviť tú potupu?
    • Keď som ušetril nejaké drobné, moji “kamaráti” ma zakaždým ukecali, aby som kúpil sladkosti a podelil sa o ne. Pretože takto predsa kamarátstvo funguje, nie?
    • A keď som im povedal, že im nakupovať už viac nebudem, dostali ma k tomu, aby som im teda aspoň požičal. Že mi vrátia naspäť viac.

    Nevrátili (nikdy nepožičaj peniaze niekomu, ktorý je väčší ako ty).

    Teraz sa smejem, ale fakt je, že keby som si zaznačil čiaru zakaždým, keď som na niečo naletel, mal by som ich toľko, že by som nimi vymaľoval obývačku. A nešlo iba o prachy. Byť príliš ovplyvniteľný znamená, že som veľakrát spravil veci, ktoré som spraviť jednoducho nemal.

    Napríklad ostať von dlhšie, ako som doma sľúbil. Klamať, že som si spravil domácu úlohu, keď som ju nespravil. Alebo si každý utorok napísať do školy ospravedlnenku a potom stráviť celý deň u kamaráta, ktorý mal voľný byt. No a čo? Bola to predsa zábava, alebo nie?

    Jasné že bola! Problém nastal, keď dorazili dôsledky.

    Či už vo forme toho, že som nemal peniaze, keď som ich potreboval; vo forme toho, že som nebol pripravený na písomku, keď prišla; alebo vo forme toho, že som sa poriadne neobliekol, lebo som išiel von “len na chvíľu” a potom som strávil týždeň chorý v posteli.

    Nezávisle od toho, o čo presne išlo, vzorec bol ten istý:

    Takmer vždy, keď som sa mal rozhodnúť medzi tým, čo bolo dôležité pre mňa a tým, čo chceli iní – a uprednostnil som ich – dopadlo to zle.

    A potom sa niečo zmenilo.

    Neviem presne, prečo sa to stalo – možno som naletel príliš veľa krát.

    V jednom momente som si však uvedomil, že naokolo budú stále ľudia, ktorí odomňa budú niečo chcieť. A mnohokrát (väčšinou nie) budú ich dôvody skutočne dôležité. A vždy sa tiež nájde niekto, kto si bude myslieť, že vie presne, čo je pre mňa dobré a čo nie.

    Napriek tomu všetkému tu je však jeden detail:

    Ak sa budem riadiť tým, čo chcú iní, nikdy nedosiahnem to, čo je dôležité pre mňa.

    Rozhodol som sa teda prestať prispôsobovať druhým a začať robiť to, na čom záleží mne:

    • Keď ma mama odhovárala od bojových umení – aj tak som tam išiel. Vedel som, že mi prinesú sebavedomie.
    • Keď som sa rozhodol študovať psychológiu a spolužiak ma za to vysmial, lebo je “zbytočná” – ignoroval som ho. Vedel som, že psychológia je kľúč k úspechu.
    • Keď som sa rozhodol odísť z vysokej školy a z každej strany som počul, že ak to spravím, nikto ma v živote nezamestná – povedal som si “vďaka bohu!!”

    Pracovať pre niekoho iného by ma aj tak zabilo.

    Napriek tomu, predstavte si, čo so mnou spravila takáto správa (od vyštudovaného psychológia s titulom), keď som sa rozhodoval medzi “istotou” školy a neistotou vlastného biznisu:

    A čo myslíte, že sa stalo, keď som sa s ľuďmi podelil o svoje finančné ciele?

    Heh, vlastne som zistil, že ak ich dosiahnem tak stratím kontrolu nad svojim životom a teda bude lepšie, ak ostanem pri zemi:

    Nehovoriac o tom, koľkokrát som zažil doslova výsmech, keď som niekomu povedal, že čítam knihy o tom, ako fungujú vzťahy, aby som bol lepší v umení zvádzania.

    “Keď nevieš zbaliť ženu bez návodu, tak to už musíš byť riadny trtko.”

    Chcete vedieť, čo je na tom celom najzaujímavejšie?

    Že “potrebuješ titul” hovoria tí, ktorí sa nevedia predať bez neho; “peniaze kazia charakter” je hláška ľudí, ktorí žiadne peniaze nemajú a “učiť sa baliť ženy musí iba trtko” je obľúbená fráza chlapov, ktorí nedokážu zviesť holku bez toho, aby ju (a seba) pred tým neožrali.

    A kedykoľvek dáte najavo, že vy takouto cestou ísť nechcete, roztrhajú sa, aby vás zastavili.

    Väčšina ľudí chce, aby ste žili priemerný život, ostali na mieste, na ktorom ste teraz – a keď začnete vyslovene rozprávať o tom, že chcete VIAC, začnú sa pri vás cítiť nekomfortne

    Toto je dôvod, prečo vám ľudia hovoria, že “vodcovia sa takí narodili”.

    Alebo že “ak sa niekomu nepáčiš, aj tak to nezmeníš a žiadna psychológia ti v tom nepomôže”, keď im poviete, že sa chcete stať majstrom presvedčovacích techník, alebo zvádzania.

    Toto je dôvod, prečo keď známym poviete, že ste sa rozhodli schudnúť, povedia vám: “Prečo? Veď vyzeráš perfektne taký ako si! Nič nemeň.” Alebo vás vysmejú a pripomenú vám všetky vaše nevydarené pokusy (jeden po druhom), aby ste sa ani neodvážili risknúť to znova.

    A presne toto je dôvod, prečo keď priateľom poviete, že nemáte čas ísť s nimi von, pretože chcete pracovať na vašom projekte, alebo študovať, tak vám povedia: “Ale no táák! Veď je piatok. Pracovať môžeš kedykoľvek.”

    Tiež som si však uvedomil, že keď uspejete, VŠETCI vás odrazu milujú!

    Dnes mi ľudia hovoria:

    “Radovan, máš sa tak skvele. Dostávaš luxusne zaplatené za to, že robíš, čo ťa baví, môžeš to robiť kedy chceš a ešte k tomu – kdekoľvek na svete!”

    Áno – mám sa skvele… a tiež som pracoval pol roka popri štúdiu prakticky zadarmo, počas toho ako boli ostatní na párty, priamo z “pohodlia” internátnej izby zdieľanej s ďalšími dvoma ľuďmi – pretože som nemal peniaze na prenájom ničoho lepšieho.

    Ľudia nechcú vidieť proces. Chcú vidieť iba výsledky.

    Hovoria vám, aby ste veci príliš “nehrotili”, inak sa “zbytočne presílite”. Hovoria vám, že je zbytočné učiť sa, ako funguje komunikácia, ak chcete niekoho zbaliť, pretože

    “aj tak to neovplyvníte a ak sa veci majú stať, tak sa proste stanú”

    Hovoria vám, že si stačí nájsť dobrú prácu, držať sa jej a “všetko bude ok – veď nejak bolo nejak bude”.

    KOMPLETNÝ BULLSHIT!

    Takže mám obetovať svoj život prácou pre niekoho iného, aby som sa jedného dňa MOŽNO dožil dôchodku, v ktorom SNÁĎ začnem konečne robiť to, čo chcem ja?

    Alebo nemám ísť von na ulicu a osloviť to dievča, ktoré sa mi páči, lebo ak sme si “súdení”, tak sa “stane, čo sa má stať”? Kedy? Za 30 rokov? Super nápad – ako to funguje tebe?

    Ja chcem mať to dievča teraz. Chcem nám kúpiť to najdrahšie víno, aké nájdem. Chcem ho s ňou vypiť, potom jej vymrdať mozog z hlavy a chcem to spraviť dnes!

    Chcem plniť svoje sny, nie sny niekoho iného.

    Chcem precestovať svet. Chcem spoznať ľudí. Chcem zarábať peniaze tým, že budem pomáhať druhým a chcem to všetko stihnúť skôr, než zo mňa bude starý šedivý pes.

    Nie, nemám v pláne čakať 30 rokov.

    A stavím sa, že vy tiež nie.

    Problém je v tom, že ak nenaberiete gule (aj keď ste žena ;)) uspieť bez ohľadu na to, čo vám ľudia hovoria, alebo čo si o vás myslia – tak ten úspech nikdy nedosiahnete.

    Vždy sa totiž nájde niekto, kto vás presvedčí, že je práve niečo dôležitejšie, čo by ste mali robiť.

    A TO MUSÍ PRESTAŤ – TERAZ! Hádajte však čo:

    Spoločnosť nechce, aby ste nad týmto premýšľali.

    A už vôbec nie, aby to prestalo.

    Sme agresívne programovaní na strach a neúspech

    Reálne – zamyslite sa nad tým, ako funguje systém, v ktorom žijeme:

    V školách nás učia informácie, ktoré sú 150 rokov staré.

    Celý rámec je nastavený tak, aby sme sa po ukončení štúdia zamestnali a počúvali “autoritu”, ktorá vie všetko “lepšie ako my” (rovnako, ako v škole) bez spochybňovania toho, čo je nám prikázané, alebo akejkoľvek snahy o zmenu.

    Potom máme robiť v práci niečo, v čom nevidíme žiaden význam – len preto, že sa o tom takto kedysi rozhodlo a akosy neostal čas popremýšľať nad tým, že by to mohlo byť aj inak.

    A ten čas neostal z toho dôvodu, že každý (vrátane tej “autority”, ktorá “vie všetko lepšie ako my”) je médiami (ktoré púšťajú jednu negatívnu správu za druhou) manipulovaný k strachu a úzkosti, ktorá nás paralyzuje natoľko, že aj keby sme vedeli čo máme spraviť, neurobíme to.

    Veď je to výsmech!

    Média vedia, že negatívnymi správami nás môžu spraviť na sebe závislými. A keďže to generuje kliknutia a peniaze, nezaujíma ich, že tie isté správy zabíjajú našu kreativitu, spontánnosť a akúkoľvek odvahu prijať risk a zmeniť svoj život k lepšiemu.

    Žijeme v najúžasnejšej dobe v histórii a ľudia čakajú na “lepšie časy”.

    Lebo si myslia, že keď ešte chvíľku počkajú, tak tie lepšie časy prídu. Neprídu!

    Spoločnosť nám však systamticky vtĺka tieto klamstvá a úzkosť do hlavy znova a znova, tak dlho a tak často, že 99% ľudí si ani len neuvedomuje, že existuje niečo VIAC.

    A ak si to náhodou uvedomia, okamžite ich spoločnosť vmanipuluje pocitmi viny naspäť k priemeru. Nútia nás naspamäť recitovať, že “peniaze sú koreňom všetkého zla” alebo, že nie je normálne ísť za niekym koho nepoznáte a zoznámiť sa s ním iba preto, že chcete.

    Premýšľali ste niekedy nad tým, čo je dnes vlastne normálne? Tu je pár štatistík:

    Je normálne, že v najbližších 30 rokoch sa zoštvornásobí počet ľudí trpiacich Alzheimerom bez akéhokoľvek dostupného lieku na trhu. Ak budete mať to šťastie, že sa dožijete 85 rokov, máte 50% šancu, že budete diagnostikovaný nejakou formou mentálnej retardácie.

    Zastavte sa na chvíľku a popremýšľajte nad tým, čo to znamená pre vašich blízkych!

    Je normálne, že podľa prieskumu z roku 1994 (Kessler a spol.) je každý piaty z nás vo vážnych psychologických problémoch (zneužívanie drôg, neuróza, depresia, sociálna úzkosť a antisociálnosť, chronický nedostatok motivácie…) práve teraz.

    Myslíte si, že od 1994 sa táto štatistika zlepšila, alebo zhoršila? Hádajte!

    Je normálne, že dve tretiny (áno, dve tretiny) študentov v USA končí svoje štúdium s 26,600 dolárovým dlhom (v priemere) aby sa potom dozvedeli, že 40% nezamestnaných sú – vysokoškoláci (áno, vysokoškoláci). Aká logika je zobrať najmladších, najenergickejších a nakreatívnejších ľudí, ktorích tu máme – a spraviť z nich otrokov?

    Je normálne, že 40% novomanželov (na Slovensku) sa stretne do piatich rokov od manželstva v súdnej sieni pri rozvodovom konaní kvôli nevere, alebo odlišnosti ich osobností. Bez toho, aby sa čo i len zamysleli nad tým, že skutočná chyba tkvie v komunikácii (ktorou podľa štatistík trávia manželia okamžite po tom, čo sa vezmú o 20% menej času ako pred sobášom).

    A zjavne je tiež ABSOLÚTNE normálne, že 64% ľudí NEVIE, aký má ich život zmysel!

    Všetci však vedia, čo je dobré pre vás – všimli ste si to?

    Neviem ako vy, ale s týmto ja v pohode nie som.

    Nie som v pohode s tým, že mám v 85tke zabudnúť svoje meno preto, že supermarkety ma zmanipulovali zľavami k cukru a alkoholu, lebo pri nich majú najlepšiu maržu.

    Nie som v pohode s tým, nevedieť, prečo som na tejto zemi.

    A už vôbec nie som v pohode s tým, že by som sa mal s dievčaťom, ktoré milujem, ocitnúť do 5 rokov od najlepšieho dňa v našom živote v súdnej sieni, pretože je “normálne”, že nás v škole nenaučili tak základnú psychologickú zručnosť akou je budovanie dlhodobých vzťahov.

    Nie je pre mňa okey byť “normálny” – pretože žiť normálny život znamená v dnešnej dobe byť vyhoretý, bez peňazí, s rozpadnutými vzťami – a predčasne mŕtvy.

    Hallelujah, vitajte v normálnom svete!

    Presne toto je totiž to, na čo sme programovaní:

    Televíziou, správami, blogmi, kamarátmi, dokonca našou vlastnou rodinou.

    A viem dobre o čom rozprávam. Nie som o nič lepší. Mal som v hlave rovnaké sračky.

    Hovorili mi:

    “Radinko, iba sa dobre uč, maj dobré známky a všetko bude v poriadku.”

    Ja som počul:

    Si lúzer. Nie si dosť chytrý na to, aby si objavil niečo, čo ti pomôže vyčleniť sa z priemeru. Našťastie, ak budeš dobrý otrok a všetky svoje písomky napíšeš na jednotku, môžeš nejako prežiť aj keď si hlúpučký.”

    Hovorili mi:

    “Buď k dievčatám milý a uvidíš, ako ťa budú chcieť.”

    Ja som počul:

    “Aha, takže k nej mám byť dva roky milý pred tým, než ju pobozkám, aby sa potom tri dni na to vyspala po diskotéke s chalanom, ktorý vedel, že zvádzanie je o dominancii a vedení, nie o tom, ako si milý – a jednoducho si zobral čo chcel? Rozumiem. To dáva zmysel.”

    Hovorili mi:

    “Sprav si titul, zamestnaj sa a na dôchodku si v suchu.”

    Ja som počul:

    “Čože?? Na dôchodku? Povedzte mi niekto, že je to vtip – prosím.”

    Pozrite sa okolo seba!

    Ľudia, ktorí ovládajú verejnú mienku sa nás snažia odlákať od toho, aby sme robili to, čo je dôležité, pretože by to znamenalo, že nebudeme robiť to, čo je dobré pre nich.

    A tak nás úspešne manipulujú k tomu, aby sme vymenili naše dlhodobé ciele za okamžité potešenie, pretože vedia, že v momente, keď toto rozhodnutie spravíme dostatočné množstvo krát, ocitneme sa v cykle, z ktorého neexistuje cesta von.

    Dávajú nám pocit, že máme možnosť voľby, pričom možnosti sú vždy rovnaké.

    A v momente, keď nad tým začnete premýšľať, ľudia naokolo vás sociálnym nátlakom prinútia prestať, lebo sami sú vmanipulovaní k tomu, aby iba nasledovali stádo so zatvorenými očami.

    NIE SOM V POHODE S TÝM, ŽE TOTO JE “NORMÁLNE”.

    Tu máte jeden kontroverznejší príklad:

    Stavím sa, že ste sa už niekedy zamysleli nad tým, aký veľký vplyv na vás majú vaši priatelia.

    Zamysleli ste sa však už niekedy nad tým, že týchto priateľov môžete jednoducho zmeniť?

    Keď som sa presťahoval do Bratislavy za školou, miloval som predstavu bývania na internáte.

    Nevadilo mi, že nebudem mať súkromie, nevadilo mi, že to bolo staré a zhrdzavené, nevadilo mi, že budeme mať zdieľané záchody – išiel som tam kvôli tomu, aby som spoznal ľudí a nazbieral kontakty (a samozrejme, nezabudnime na neobmedzený prísun dievčat).

    Veľmi rýchlo som si však uvedomil, že študenti majú určitý druh mentality a myslenia.

    Keď som s nimi začal chodiť von, ocitol som sa odrazu obklopený ľuďmi, ktorí celý týždeň robia niečo, čo ich nebaví. Potom si idú cez víkend “zresetovať hlavu” (pretože treba). Aby celý ďalší týždeň mohli chodiť znova na prednášky (v ktorých nevidia zmysel) – pretože “musia”.

    A toto definitívne nebolo miesto, na ktorom som chcel ostať.

    Preto som sa začal stretávať s ľuďmi, ktorí podnikajú, alebo minimálne nejaké podnikanie rozbiehajú (pravda, pravda – definitívne ťažšie zbaliť nejaké ženy tam).

    Začal som sa zoznamovať a robiť rozhovory s expertmi na osobný rozvoj, predaj, balenie, NLP, s ľuďmi, ktorí sú schopní zarobiť 45,000€ za hodinu a pol:

    Študovať veci, ktoré má zmysel študovať (kniha na spode nebola pre mňa.. prisahám!)

    A písať články, ktoré sa dodnes dostali k viac ako 150 tisíc ľuďom a umožnili mi robiť “kdekoľvek na svete, kedy chcem a iba na tom, čo ma baví”.

    Spomínam si však tiež, ako ma zavolala partia na internátnu párty a keď som odmietol, povedal mi neskôr kamarát o tom, ako ma ohovárali, pretože som sa “na nich vykašľal”.

    Bolo mi to úprimne jedno.

    Pretože v ten deň, keď si oni užívali párty, ja som pracoval na Argument.sk a zatiaľ čo ich párty je dnes presne taká istá, ako bola pred rokom, keď idem dnes na párty ja, vyzerá takto:

    A ľudia, s ktorými sa na tejto párty stretnem, žijú pre pokrok.

    Lenže skôr, než som sa na takúto párty dostal, musel som spraviť rozhodnutie.

    Rozhodnutie prijať zodpovednosť za svoj život, vybrať si svoju cestu a ísť po nej – bez ohľadu na to, čo odomňa budú chcieť ostatní ľudia.

    Alebo čo si o mne pomyslia.

    Prestať byť ovplyvňovaný a namiesto toho byť ten, kto ovplyvňuje.

    Spraviť svoje chyby, zožrať si svoje omyly, užívať si úspech, ktorý príde a potom sa oňho podeliť s tými, ktorí sa rozhodli kráčať na mojej ceste so mnou, nie odhovárať ma od nej.

    A to isté chcem pomôcť do konca roku dosiahnuť vám.

    Prichádza VAŠA párty – s možnosťou voľby!

    Namiesto toho, aby ste premýšľali nad tým, čo od vás chcú ostatní…

    Robte po zvyšok roku už iba to, čo je dôležité pre vás. Môžete si vybrať chcieť viac!

    Môžete si vybrať zarábať väčšie prachy. Môžete si vybrať ísť za tým dievčaťom, ktoré sa vám páči, povedať jej, že sa vám páči a vybodnúť sa na to, čo si budú myslieť ľudia naokolo.

    Môžete spraviť všetko z toho – naraz, bez akéhokoľvek vysvetľovania, alebo ospravedlňovania.

    A môžete to spraviť len preto, že to spraviť chcete.

    Môžete sa rozhodnúť, že do budúceho roku zarobíte dosť peňazí na to, aby ste mohli stráviť pred Vianocami 6 týždňov v krajine slnka, spoznať tam úžasných ľudí a užívať si ako v raji:

    Alebo sa môžete rozhodnúť, že chcete meditovať pri západe slnka na Sahare a nájdete spôsob, ako sa tam dostať, aj keby ste mali v noci spať na holej zemi.

    Prípadne si môžete vybrať spraviť niečo omnoho menšie a jednoducho iba pozvať na drink ľudí, ktorí vás na vašej ceste podporujú a s ktorými chcete zdieľať vašu radosť a úspech.

    Je to na vás. Čokoľvek si vyberiete. Ale spravte tú voľbu

    Zvoľte si vašu cestu a zaviažte sa k tomu ísť po nej – a nenechať sa nikým a ničím zviesť.

    Pretože ak to neurobíte, ak sa nerozhodnete, čo vo vašom živote chcete a ak sa neodhodláte ísť za tým, bez ohľadu na to, čo vám budú ľudia hovoriť a ako sa vás budú snažiť rozptýliť, tak na jeho konci budete presne tam, kde ste byť nechceli.

    V šedom priemere – spolu so všetkými ostatnými.

    Vykašlite sa teda na predstavu toho, že niekto iný vie, čo je pre vás najlepšie.

    Nevie! Je úplne jedno, čo si kto myslí. Je jedno, čo od vás chcú. Je jedno čo vám hovoria.

    Na ničom z toho nezáleží, pretože nikto iný okrem vás nemôže vedieť, čo je pre vás správne. A odrazu vám bude ukradnuté, o čom sa vás snažia druhí presvedčiť – pretože už ste sa rozhodli a nezmeníte vaše rozhodnutie iba preto, že sa niekomu nepáči, alebo ho neakceptuje.

    A presne vďaka tomu, kúsok po kúsku, bez toho, aby si to ľudia vo vašom okolí uvedomovali…

    ZAČNÚ BYŤ ODRAZU PRIŤAHOVANÍ ONI DO VÁŠHO SVETA.

    Začnú sa prispôsobovať oni vám, nie vy im. Začnú byť pohltení vašou realitou – a to tak veľmi, že im to nebude dávať žiaden význam, ale jednoducho sa pri vás budú správať akosy – inak.

    A budú to milovať.

    Pretože budú vo vašej prítomnosti lepšími ľuďmi.

    Budú vedieť, že sa na vás môžu spoľahnúť a budú vo vás vidieť človeka, ktorým sa môžu inšpirovať. Človeka, o ktorého sa dá oprieť – keď sa na svojej vlastnej ceste začnú strácať.

    Pár minút vo vašej prítomnosti sa odrazu stane dosť na to, aby pochopili, že viete, čo robíte a prečo to robíte a že máte dôveru – v seba. Pretože si uvedomujete, že je to váš život, vaša cesta, vaša zodpovednosť a váš názor – na ktorom záleží najviac.

    Čo je vlastnosť tak výnimočná, že kedykoľvek stretneme človeka, ktorý ju má, sme ochotní spraviť všetko na svete preto, aby sme mohli ostať v jeho blízkosti.

    Je mi jedno, či to nazvete charizmou, “chi-energiou” alebo atraktivitou, ale v momente, keď si uvedomíte, čo presne vo vašom živote chcete a stanete sa odhodlaný získať to bez ohľadu na prekážky, ktoré na vašej ceste prídu (a ony prídu), zmení sa niečo vo vašich očiach.

    Váš pohľad bude odrazu iný.

    A ten pohľad samotný ľudí prinúti buď nasledovať VAŠE pravidlá, alebo odísť.

    Ak sa rozhodnú nekráčať s vami? Nech to spravia.

    Vaša cesta nie je a nikdy nebude pre každého! Ale ak ju zvolíte vy, môžete si byť istý minimálne tým, že je správna pre vás. Vy totiž viete presne, prečo robíte, čo robíte.

    A viete tiež, čo vás čaká na konci cesty.

    A nerozhodnete sa zahodiť odrazu všetko iba preto, že s vami niekto nesúhlasí.

    Ak však budete mrhať vašou energiu na to, aby ste ľuďom vysvetľovali kam idete, namiesto toho, aby ste tam proste išli, tak potom iba strácate čas a nikam sa takto nedostanete.

    Pretože ste sa nechali rozptýliť. Nechali ste sa z vašej cesty zviesť. A prestala byť vašou.

    Na druhú stranu, ak sa rozhodnete:

    1. Neodbočovať
    2. Nevysvetľovať
    3. Neospravedlňovať

    A namiesto toho jednoducho budete iba ísť, krok za krokom, kúsok po kúsku, smerom, ktorý ste si vybrali – ocitnete sa čoskoro na mieste, kde už nemusíte hovoriť nič.

    Pretože za sebou zanecháte stopy, ktoré hovoria za vás. Úplne bez slov.

    A hovoria, že ste VODCA.

    Stopy, ktoré symbolizujú činy a činom budú ľudia vždy veriť viac, ako tomu, čo poviete.

    Byť vodcom si však potrebujete vybrať a potom spraviť tú voľbu každé jedno ráno znova.

    Dobrá správa je, že ak vytrváte, jedno ráno sa zobudíte na mieste, kde si nedokážete ani len predstaviť, že by ste nechali o vašom živote rozhodovať niekoho iného.

    Zobudíte sa na mieste, na ktorom keď vás ľudia uvidia, 99% z nich si povie:

    “Wow, tento týpek mal ale šťastie!”

    Rovnakých 99% ľudí sa však nikdy nezamyslí nad tým, prečo ste to šťastie mali.

    A čo všetko ste preňho boli ochotní spraviť. 99% ľudí si nikdy neuvedomí, že za “šťastie” treba zacvakať, neexistujú naňho zľavy – a platí sa PREDOM.

    To však nie je niečo, čo by ľudia počuli radi.

    A presne preto bude 99% z nich iba nasledovať – celý život.

    A takmer každá vaša snaha presvedčiť ich, aby prijali zodpovednosť a zobrali volant do vlastných rúk, ostane bez reakcie. Nezávisle od toho, ako veľmi by ste im chceli pomôcť.

    Čo však urobiť môžete je viesť – príkladom.

    Ukázať im na samých sebe, že existuje aj niečo viac. Že stojí za to, mať vo svojom živote cieľ. Že byť bojovník je voľba, nie dar.

    Ale na to potrebujete v prvom rade zistiť, akou cestou chcete ísť vy sami – a potom ňou kráčať.

    Deň za dňom, mesiac za mesiacom, rok za rokom – a nestarať sa o to, či sa k vám ostatní chcú pridať, alebo musíte ísť sami. Oni sa pripoja. V momente, keď dorazí úspech. A on dorazí.

    Na to však potrebujete začať kráčať teraz.

    Je jedno či ste mladý, alebo starý. Tučný, alebo chudý. Pekný, alebo škaredý.

    Vykašlite sa na výhovorky, rozhodnite sa o tom, čo chcete a zoberte váš život do vlastných rúk!

    Nie kvôli egu, nie preto, aby ste vyzerali lepšie v očiach druhých, nie kvôli tomu, aby ste niekomu niečo dokazovali – na tom vám už dávno nezáleží.

    “Myseľ je ako padák. Nefunguje, ak nie je otvorená.”

    Frank Zappa

    Dôvod, prečo si úspešní ľudia vybrali svoju cestu a idú po nej bez ohľadu na to, čo si o nich druhí myslia tkvie v tom, že prevzali plnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a vedia, že čokoľvek vo svojom živote spravia, budú to oni, ktorí zožnú výsledky svojich činov.

    A presne preto je pre nich prvoradý ich vlastný názor, až potom názory iných.

    Nepotrebujú povolenie, ak chcú niečo spraviť. Nepotrebujú vysvetľovať. Nemusia sa ospravedlňovať. A rovnako to nemusíte robiť ani vy.

    Ste vašim vlastným majstrom.

    A ak niekto príde za majstrom a povie mu “ale no tak, je piatok – pracovať môžeš kedykoľvek”, tak to preňho neznamená nič. Pretože je to rozhodnutie, ktoré spravil niekto iný, nie on.

    A nikto iný ako on, nemôže vedieť lepšie, čo je správne preňho.

    Lebo iba on sám pozná svoje najhlbšie sny a ciele.

    Svoju vášeň. Svoju motiváciu.

    Svoje – “prečo”.

    Teraz hlbšia otázka pre vás:

    Aké sú vaše sny a ciele? Aká je vaša vášeň a motivácia? Aké je vaše – “prečo”?

    Čo je vízia vášho ideálneho života? Aká chcete aby bola vaša cesta? A akú stopu po sebe chcete zanechať, keď raz odídete navždy? A to nie je iba rečnícka otázka.

    Čakám odpoveď.

    Ja chcem, aby moja cesta bola čo najdlhšia a najbohatšia, akou môže byť.

    A keď hovorím o bohatstve, nemyslím tým nutne peniaze.

    Čo tým myslím je, že nechcem premrhať jedinú sekundu tejto cesty na to, aby som žil život niekoho iného. Chcem sa odvďačiť svetu za to, že tu som tým, že doňho prinesiem seba.

    A hlavne, chcem, aby si ľudia, ktorí sa ku mne na mojej ceste pripoja, užili túto cestu rovnako ako ja. A na jej konci si povedali:

    “Oh chlapče, to bola ale jazda!!”

    No na to, aby som ju takouto spravil, potrebujem sa vo svojom živote sústrediť v prvom rade na to, čo považujem za dôležité ja.

    Zdá sa vám to byť sebecké?

    Budiž. Nestarám sa. Pre mňa je to nutnosť.

    Keby som sa snažil vyhovieť vždy a všetkým, znamenalo by to, že mi nikdy neostane čas a energia na to, aby som mohol naplniť svoje predstavy o tom, ako spraviť tento svet lepším. Aby som mohol pomôcť ľuďom, ktorých považujem ja za dôležitých.

    Aby som robil veci, ktoré budú mať na tento svet skutočný dopad.

    Chcem za sebou zanechať stopu, na ktorú keď sa na konci pozriem, poviem si: “Bingo!”

    A záleží mi na tom, aby tá stopla viedla ľudí smerom, ktorý považujem za dôležitý ja, nie niekto iný. Pretože svoje hodnoty a motiváciu poznám najlepšie – a sakramentsky sa mi páčia.

    Je to totiž tá najlepšia motivácia a hodnoty, aké som doteraz našiel.

    A nezaujíma ma, že s tým niekto nesúhlasí.

    Je to totiž moje “prečo”.

    Kľúčová otázka teraz znie: “Aké je to vaše?”

    • Keby ste sa dnes rozhodli, že príjmete zodpovednosť za váš život a pôjdete vašou vlastnou cestou.. cestou, na ktorej budete sami sebe vodcom..
    • Keby ste sa dnes rozhodli, že sa prestanete pýtať “čo chcú ostatní” a namiesto toho si budete klásť otázku “čo chcem ja”..
    • Keby ste si teraz predstavili, že práve stojíte na konci vašej trate a pozeráte sa naspäť na život, ktorý ste žili, bez akejkoľvek šance čokoľvek zmeniť, alebo napraviť…

    Čo by ste tam chceli vidieť? A hlavne:

    Povedali by ste si, že to stálo za to, keby ste si odrazu na konci toho všetkého uvedomili, že ste nestihli spraviť ABSOLÚTNE nič, na čom by skutočne záležalo, pretože ste boli príšli zaneprádznený plnením požiadavok druhých?

    Alebo by ste sa chceli pozrieť naspäť a vidieť, že ste žili váš vlastný život?

    Spravili vlastné rozhodnutia, vlastné chyby, zažili vlastný úspech a vlastné zlyhania, ale boli vaše.

    A preto nemáte čo ľutovať.

    Aká chcete, aby bola VAŠA cesta rok ododnes?

    Dúfam, že po prečítaní tohto článku chcete v prvom rade, aby bola vaša vlastná.

    Viete, že ak sa budete riadiť rozhodnutiami iných (a špeciálne ľudí, ktorí sami nevedia, kam idú) tak budete žiť “normálny” život.

    Čo je úplne v poriadku – v tomto prípade však tento článok nebol pre vás.

    Ak ale chcete viac, ak chcete lepšie zdravie, vášnivejšie vzťahy, významnejšie priateľstvá, vyššie profity vo vašom biznise a väčší pozitívny dopad na tento svet – rozhodol som sa dať vám dnes príležitosť obrátiť karty.

    Zobrať váš osud do vašich vlastných rúk, získať kontrolu nad svojim životom a nadobudnúť vplyv, vďaka ktorému pomôžete nielen sebe, ale tiež ľuďom okolo vás.

    Otvoril som pre vás môj nový online video-tréning zdarma, Neuropsychológia Vplyvu.

    Vplyvu, vďaka ktorému získate vašu výhodu na ceste k úspechu.

    Stále však platí, že najprv potrebujete vedieť, kam idete a byť 100% zaviazaný k tomu, že sa tam dostanete za každú cenu – inak vám je všetko ostatné na nič.

    Takže posledná otázka znie:

    Keby ste nemohli zlyhať, kde by ste chceli byť presne o rok v takomto čase?

    Myslím to vážne. Snívajte vo veľkom. Keby bolo na chvíľku možné všetko a vy by ste si mohli vytvoriť predstavu vášho ideálneho života, ako by ste chceli aby vyzeral?

    A ako by dosiahnutie tohto cieľa ovplyvnilo ľudí, na ktorých vám na vašej ceste záleží najviac?

    Zamyslite sa na chvíľku nad tým, čo by znamenalo pre váš život, keby ste presne vedeli čo chcete a ako to dostať. Keby ste začali využívať váš potenciál naplno.

    Možno je momentálne váš najväčší cieľ nájsť si partnerku, ktorá vám bude rozumieť a bude vás milovať. Možno ste žena a chcete úžasného chlapa. Možno nechcete ani jedno z toho a záleží vám iba na tom, aby ste okolo seba mali ľudí, ktorí vás budú rešpektovať.

    Možno chcete začať váš vlastný biznis.

    A možno ho už máte a chcete v najbližšom roku zdesaťnásobiť váš profit. Vy mi povedzte!

    Je to vaše rozhodnutie. Iba vy máte silu spraviť ho. Ja vám môžem iba ukázať ako váš cieľ dosiahnuť (kliknite sem a ukážem vám, čo presne tým myslím). Tou najdôležitejšou osobou vo vašom živote ste však aj tak vy.

    A navždy ňou budete iba vy – a nikto iný.

    Takže mi povedzte (čítam každý jeden komentár):

      1. Čo pre vás znamená mať vlastnú cestu a žiť váš vlastný život?
    1. Keby ste nemohli zlyhať, aký cieľ by ste chceli dosiahnuť rok ododnes?

    AK SA TI ČLÁNOK PÁČIL, ZDIEĽAJ HO S PRIATEĽMI


    Komentáre

    Najnovšie články

    Podobné články