Merať presnú efektivitu či priamo vplyv kvantitatívneho uvoľňovania na ekonomiku je takmer nemožné. Nedajú sa porovnať dva rovnaké pokusy pri nezmenených podmienkach v jednej ekonomike.
Keby sme aj chceli hodnotiť kvantitatívne uvoľňovanie, je otázne, z akej strany. Pomerne zaujímavý je pohľad na vytvorené pracovné miesta od roku 2009 v krajinách, ktoré využívali program kvantitatívneho uvoľňovania na podporu obnovy ekonomického rastu.
Aj toto porovnanie však má svoje medzery, keďže programy centrálnych bánk začali v rozdielnych časoch a líši sa teda aj ich trvanie. Banky sa navyše momentálne nachádzajú aj v rozdielnych fázach monetárnej politiky.
Zatiaľ čo americký Fed už pomaly zaťahuje brzdu uvoľnenej politike zvyšovaním úrokových sadzieb, Bank of Japan a ECB stále nie sú úplne presvedčené o robustnosti svojich ekonomík.
Švajčiarska národná banka zasa program kvantitatívneho uvoľňovania využila predovšetkým na uhasenie problémov, ktoré nastali po opustení menovej intervencie. Menovú intervenciu sa Švajčiari, paradoxne, rozhodli opustiť pred spustením kvantitatívneho uvoľňovania v eurozóne.
Pri podelení peňazí „vytlačených“ jednotlivými centrálnymi bankami počtom pracovných miest vytvorených od roku 2009 v príslušných krajinách, tak zatiaľ najefektívnejšie pôsobí program Fedu.
Cena pracovného miesta sa v USA pohybuje približne na úrovni 200-tisíc amerických dolárov. Americká ekonomika je však omnoho dynamickejšia, so silnejším dôrazom na kapitalizmus.
V tomto ohľade je v USA napríklad jednoduchšie prijímať či vyhadzovať ľudí. Pomalšiu obnovu ekonomiky v Japonsku však aj v eurozóne tak môžeme pripisovať skôr chýbajúcim štrukturálnym reformám, po ktorých centrálne banky zúfalo volajú.
- Prečítajte si: Ktoré ekonomiky prispejú najviac ku globálnemu rastu?
Graf č.1: Objem kvantitatívneho uvoľňovania jednotlivých centrálnych bánk podelený počtom vytvorených pracovných miest v príslušných krajinách. Inými slovami, cena vytvoreného pracovného miesta v miliónoch amerických dolárov
Zdroj: Spracované J&T Bankou na základe dát Deutsche Bank Research
AK SA TI ČLÁNOK PÁČIL, ZDIEĽAJ HO S PRIATEĽMI ?
- Zdroj: JET by J&T Banka
- Zdroj titulného obrázka: pixabay.com