Naozaj si nemôžeme dovoliť ten luxus a vpustiť do našej mysle čo i len jednu negatívnu myšlienku. Väčšina z nás to však robí. Problémy o ktorom dnes budem písať, by sme mohli nazvať aj ako zlé mentálne návyky.
Počas uplynulých dní som do rúk chytil knihu Robina Sharmu – Mních, ktorý predal svoje Ferrari. I keď som ju už čítal približne pred rokom, uvedomil som si, že som prestal používať jeho techniky.
Nebudem dnes písať recenziu na jeho knihu. Je len podnetom pre tento blog, preto v ňom budem niekoľko krát na knihu odkazovať. Pokúsim sa vám ukázať, akú neuveriteľne veľkú chybu robíme deň čo deň.
Táto fatálna chyba nás oberá o produktivitu, efektivitu, naše sny, ambície a radosť z práce. Stávame sa kvôli nej rozpačitými, prichádzame o pokoj a rovnováhu.
Rozmýšľaš o svojej mysli ako o svojej záhrade?
Robin Sharma vo svojej knihe rozpráva príbeh o Mníchovi, ktorý predal svoje Ferrari a vydal sa na putovanie naprieč Himalájami. Veľmi dôležitým miestom celého príbehu je akási záhrada. Táto záhrada symbolizuje myseľ. Moju, aj vašu myseľ.
Teraz už viete o čom hovorím? Upresním vám to ešte niekoľkými slovami z tejto výnimočnej knihy:
Áno, presne tak! Myseľ je naša záhrada. A my sme jej správcovia. Je na nás čo si do nej pustíme a čo nie. Skutočnosť je však taká, že v priebehu dňa dávame až príliš veľký priestor negatívnym myšlienkam. Spomíname na minulosť, trápime sa tým, čo nemôžeme zmeniť, zahlcujeme sa problémami, ktoré sú častokrát dokonca markantné.
Dôležitá je naša reakcia, nie skutočnosť či prší…
Uvediem príklad. Je pondelok a ráno prší. Ako sa k tejto situácii môžeme postaviť? Ľudia, ktorí patria do prvej skupiny, len čo otvoria oči, nahlas vzdychnú a povedia si, že je ten najhorší deň.
Predstavia si čľapkanicu, zimu, mláky a ich predstavy nasledujú aj nálady, ktoré sú pochmúrne a silno melancholické. Budem si musieť zobrať dáždnik, možno nestihnem autobus, čo ak ma ošpliecha auto… celý deň bude priam otrasný!
Áno. Ľudia, ktorí patria do druhej skupiny sa správajú diametrálne odlišne. Len čo vstanú si uvedomia, že to, aký bude deň nezáleží od počasia, ale od nich. Od ich nastavenia, od ich postoju.
Vedia, že tento deň majú vo svojich rukách a preto to môže byť najlepší deň v ich živote. Započúvajú sa do padajúceho dažďa a teplejšie sa oblečú. Cestou do práce niekomu zlepšia deň – tým, že sa mu pozdravia, požičajú mu dáždnik alebo pochvália, že dobre vyzerá.
Áno! Veľmi veľký – prvá skupina ľudí sa správa “reaktívne”, druhá skupina ľudí sa správa “proaktívne”. Je to jeden z návykov vysoko efektívnych ľudí, ktorý vo svojej knihe pre zmenu opisuje Stephan Covey.
Vráťme sa však späť k tomu, že naša myseľ je záhrada. Na tomto príklade som vám chcel demonštrovať, ako sa o ňu môžeme starať. Každý deň máme na výber čím sa budeme zaoberať a aký postoj zaujmeme voči rôznym situáciám.
Čo je v našej hlave?
Určite si v tejto chvíli spomeniete na niekoho z priateľov, ktorý sa neustále zaoberá tým, ako sa k nemu zachovala predavačka v obchode, čo o ňom povedal kolega v práci alebo aké je hrozné, že sa Pamela Anderson rozišla zo svojim frajerom (netuším či nejakého má a ani neviem kto to je, no myslím, že ma chápete.)
Našli ste v týchto príkladoch niekoho zo svojich priateľov? Alebo inak, našli ste sa v týchto situáciách vy? To nič. Priznávam, často sa nad podobnými hlúposťami zamýšľam aj ja. A dnes som si opäť uvedomil, aké dôležité je dávať pozor na to, čo si púšťam do svojej hlavy.
Je dôležité s kým sa stretávaš a čo sleduješ
Ja, rovnako ako vy, máte na výber, čo sledujete v televízii. Či sú to vraždy a klamstvá, alebo víťazstvá a pravdy. Či sa stretávaš s ľuďmi, ktorí ťa oberajú o pozitívnu energiu alebo s tými, ktorí ťa učia múdrosti. Je rozdiel medzi tým, na čo sa pozeráš. Či na to, čo ťa rozčuľuje alebo čo ťa povzbudzuje. Chápete, čo tým chcem povedať?
Vieš, kto je zodpovedný za tvoje myšlienky, za obsah, ktorý konzumuješ a za to, čo si pustíš do svojej mysle? TY! Jedine ty. Nikto iný nie je zodpovedný za myšlienky v tvojej hlave. Lebo nikto iní ich nedokáže zmeniť a ani ovplyvniť. Túto moc nad svojou mysľou máš jedine ty.
Jedinečná príležitosť
A to je v skutočnosti dobrá správa, ktorú potrebujeme na to, aby sme sa zodpovedne dokázali starať o svoju záhradu. Je to veľká príležitosť, ktorá ti umožňuje víťaziť vo svojej mysli.
Prečo ho nevyužiješ? ,,Veci sa majú tak, že všetko sa vytvorí 2x. Najprv v mysli a až potom v skutočnosti,” píše Robin Sharma vo svojej knihe a má naozaj pravdu. Tento proces volá projektovanie, pretože všetko, čo vytvoríme vo svojom vonkajšom svete sa začína ako obyčajný projekt v našom vnútornom svete, na obrazovke tvojej a mojej mysle.
Posolstvo o ktorom Robin píše vo svojej knihe je tak dôležité, že sa chcem s vami o ňom v tomto blogu podeliť. A to preto, lebo som o ňom čítal a skúšal ho aplikovať vo svojom živote už prostredníctvom rôznych autorov a kníh.
Podstata je stále rovnaká, či práve držíte v rukách knihu Stephena Coveyho o 7 návykoch vysokoefektívnych ľudí, Osobný kurz MBA od Josha Kaufmena alebo Bibliu.
Neprestávajte snívať
A tento blog píšem aj preto, aby som opäť sústredil pozornosť na toto posolstvo a mohol sa k nemu znova a znova vracať. Ako to teda uchopiť a aplikovať v živote? Nebojte sa snívať! Nájdite si čas snívať a potom nad svojimi snami premýšľať.
Nájdite si čas projektovať svoje myšlienky. Pretože presne v tomto bode sa začína tvoriť realita. Nadšenie a radosť, ktorá vznikne vďaka tomu, že sa na malý moment zastavíte, vám dá toľko nadšenia, že dokážeme nabrať odvahu a svoje sny zrealizovať.
Opäť uvediem niekoľko praktických príkladov, ktoré som testoval v praxi a ukázali sa ako veľmi užitočné.
Dal som stopku obsahu na Facebooku
Pred pár dňami som si unsubscribol všetkých 485 facebook stránok. Síce stále majú môj lajk, no rozhodol som sa, že prestanem odoberať ich obsah. Jednoducho nechcem, aby sa mi samovoľne na mojej nástenke zobrazovali príspevky, ktoré ma rozčúlia, ktoré odvedú pozornosť od toho, čo je skutočne dôležité…
Vďaka tomuto kroku som si uvedomil, že moja myseľ je skutočne záhrada a ja som jej správca.
Nechcem, aby v mojej mysli samovoľne rástla burina
Nie je žiadnym tajomstvom ani to, že na facebooku jednoducho nikdy nie som online (pokiaľ mi náhodou túto funkciu niekto z kolegov nenápadne nezapne). Poviete si – aká drzosť. No pozrite sa na to z iného uhla pohľadu.
Čo by ste robili v momente, keď by na vás naraz začalo kričať 25 ľudí na raz? A keby sa všetci niečo v tom istom okamihu pýtali? Asi by ste ich zastavili alebo odišli.
Na záver ešte spomeniem poslednú veľmi užitočnú zásadu, ktorú práve testujem: pravidelne sa odhlasujem z Facebooku.
Áno, znie to vtipne a blbovzdorne, no je to tak. Nechcem dovoliť, aby facebook vytváral v mojej mysli realitu o akú sa pokúša. Nechcem, aby pestoval závisť, negativitu či roztržitosť.
Ako teda tento princíp, ktorý nazývam proaktívnym myslením, aplikovať do života?
Nejde to lúsknutím prsta. Nedá sa to spraviť ani za deň či dva. Ak by to bolo tak jednoduché, ľudia by si nezapínali každý večer krimi noviny a nesledovali by Farmu, netrávili by čas v krčmách ohováraním svojim priateľov a známych.
Ak sa ti proaktívne myslenie zdá náročné, mám pre teba dobrú správu. Ty si správcom svojej mysle. Na to, aby si začal proaktívne myslieť, nepotrebuješ nič špeciálne, len seba, čas a chuť pracovať na tomto novom návyku.
No platí to aj naopak. Keď sa vzdáš predstavy o svojej krásnej záhrade a rozhodneš sa, že ti v nej burina nebude prekážať, je to tvoje rozhodnutie a tvoja sloboda, s ktorou pracuješ. Pripravíš sa však o veľkú časť svojho potenciálu.
Tento princíp proaktívneho myslenia som počas uplynulých 3 rokov intenzívne trénoval. Prešiel som poriadny kus cesty (nepozerám TV, nečítam bulvár, nevenujem pozornosť diskusiám pod článkami, neznervózňujem sa nad tým, čo nedokážem zmeniť…). No i napriek tomu musím na proaktívnom myslení ešte stále veľa pracovať. Preto píšem aj tento blog.
Koľko teda trvá, kým si z nového princípu, stane váš návyk?
Nie je to deň a ani týždeň. Podľa Juraja Kováča a jeho skvelej knihy Rozbehni sa, trvá osvojenie návyku minimálne 21 dní. Čo to znamená? Že každý jeden deň po dobu 21 dní budete intenzívne trénovať návyk, ktorý chcete získať, resp. princíp, ktorý si chcete osvojiť.
Nemusíte mu venovať celý deň. Stačí hodinka dve. No dobre aj menej. Potom však počítajte s tým, že na zmenu myslenia budete potrebovať o čosi viac času, povedzme rok.
Oplatí sa tomu venovať tak veľa času? To je samozrejme opäť na vašom rozhodnutí. Ja vám len dávam inšpiráciu a predstavujem vám niekoľko príkladov, ktoré hovoria o užitočnosti návykov, ktoré som sa rozhodol získať. A ktoré ešte stále zdokonaľujem.
Rozkvitnuté záhony kvetín
To, že sa vám podarí zmeniť myslenie a negatívne myšlienky budete vedieť automaticky vyhadzovať z vašej mysle, budete mať dostatok príležitostí pracovať s pozitívnymi informáciami. Vo vašej záhrade sa tak nenájde žiadna burina, ale práve naopak, nádherne rozkvitnuté záhony kvetín, ktoré máte tak radi. Chce to však trpezlivosť a vytrvalosť.
Môžem vám povedať, že sa to skutočne oplatí. Pretože ak máte čistú myseľ, môžete začať sadiť. Svoje sny a túžby. Pridať štipku odvahy, poriadny kus tréningu a získate ovocie, na ktoré tak dlho čakáte. A je jedno či ste právnik, podnikateľ, učiteľ, študent alebo mních.
Keď sa budeš o svoju myseľ starať, keď ju budeš cibriť a rozvíjať, bude ako plodná, bohatá záhrada a bude kvitnúť tak, že si to ani nevieš predstaviť.
AK SA TI ČLÁNOK PÁČIL, ZDIEĽAJ HO S PRIATEĽMI
Päť rokov pracujem v oblasti médií, založil som portál Student24. Pracoval som ako marketingový riaditeľ, dnes pôsobím v reklamnej agentúre MAVIO MEDIA. Cez víkendy školím a blogujem. Rád si dám s vami šálku kávy.