Ak odhrnieme záves ošiaľu z rastu ceny, kryptomeny nám ukážu fascinujúci moment v dejinách peňazí. Cena Bitcoinu je pomaly sledovanejšia ako finále Ligy majstrov. Je to tulipánová bublina? Neviem, možno.

Ani ja som nepredal dom, auto a zlatý krížik z prijímania, aby som všetko vrazil do Bitcoinu. Ale kryptomeny ponúkajú niečo, čo tulipány, akcie na NASDAQ ani španielske letné vily nemali.

Kde sa peniaze narodili a kto sú rodičia

Peniaze sú „výrobok“. Taký istý, ako topánky, či ostrihanie. Topánky slúžia na ochranu nôh pred zraneniami a nečasom, zostrih vlasov na prilákanie potenciálnych partnerov a peniaze na uľahčenie výmeny.

Už v neolite si ľudia vymieňali predmety po obchodných trasách dlhých stovky kilometrov. Pazúrik za leopardiu kožu sa mení ľahko. No s príchodom poľnohospodárstva a metalurgie prudko narástlo spektrum výrobkov a problémy pri výmene.

Ľudia zistili, že niektoré veci sa im menia ľahšie a niektoré ťažšie. Začali dopytovať niečo, čo by im obchod uľahčilo. Niektoré veci získavali monetárnu hodnotu – železné prúty, látky, mušle, kakaové bôby či balíky obilia.

Unifikované tovary (napríklad balíky obilia) sa začali označovať pečaťami  a odtiaľ bol už len krok ku kovovým minciam.

K tomuto výsledku ale neprišli všetci.  Napríklad na tichomorskom ostrovčeku Yap vznikli  peniaze Rai, ktoré mali podobu až niekoľko tonových kamenných kruhov. Izolovanou komunitou môže byť aj osadenstvo zajateckého tábora.

V legendárnom texte ekonóm R. A. Radford popisuje svoje skúsenosti s „cigaretovou ekonomikou“ zajateckého tábora v Nemecku.

Behom pár týždňov sa v tábore vytvorila ekonomika s cigaretami ako obeživom, burzami, úvermi, úrokmi aj monetárnymi šokmi v podobe príchodu balíčkov Červeného kríža, či nekvalitného fajkového tabaku.

Je mnoho iných príkladov: medzi americkými drogovými dílermi zase koluje ako náhradná mena aviváž, či kupóny na nákup v Amazone, medzi väzňami zase balíčky rezancov ramen.

Hodnota kamenných peňazí bola postavená na dôvere, že kmeň ich bude vo výmene akceptovať aj zajtra. Pri komoditných peniazoch s k tejto dôvere pridáva aj hodnota alternatívneho využitia – tabak sa dá vyfajčiť, zlato zavesiť na krk.

Bez súpera

Rezance či cigarety majú funkciu peňazí len vo veľmi úzko definovanej komunite. Nezaplatíte nimi splátku hypotéky, kebab na stanici, ani daň z nehnuteľností.

Dnes sú skutočnými peniazmi tie, ktoré vznikali v posledných troch storočiach a (zatiaľ) definitívnu podobu nabrali v roku 1971 pádom Bretton-Woodskeho systému. Teda peniaze s núteným obehom (fiat) a centrálnou bankou ako regulátorom.

V tomto sa podobajú kameňom Rai – nemajú alternatívne použitie, možno s výnimkou podkurovania v krbe, či záložiek do kníh. Ich hodnota je postavená na dôvere v solventnosť ich vydavateľa, teda štátu.

Oproti kameňom, cigaretám a rezancom je tu ešte jeden zásadný rozdiel – fiat peniaze nefungujú na trhu. Sú centrálne plánované, ako výroba toaletného papiera za socializmu.

V spomínanom zajateckom tábore sa mohol ktorýkoľvek zajatec snažiť presadzovať ako platidlo konzervy fazule, či zablšené deky. Vyhrali však cigarety. Vo svete fiat peňazí je niečo také možné len vtedy, keď je štát v značnom úpadku a prichádza napríklad k spontánnej dolarizácii.

To však ide veľmi pomaly. Veď aj v hyperinflujúcej Venezele je bolívar ešte stále široko akceptovaný. Výnimočne vláda kapituluje a vzdá sa monetárnej politiky, napríklad pevným zafixovaním kurzu k doláru, či priamo akceptovaním cudzej meny ako zákonného platidla (napríklad v Čiernej hore). Aj tu však monetárnu politiku len preberie iná centrálna banka s inými fiat peniazmi.

Fiat stráca hodnotu

Fiat peniaze dlhodobo strácajú hodnotu. Niekedy sa nedajú legálne previezť cez hranice a inokedy ich za tými hranicami aj tak nikto nechce. Čo najhoršie, pred prípadnou zlovôľou (menová reforma) je veľmi ťažké a drahé utiecť. Prečo teda fiat peniazom nevznikla nejaká konkurencia?

Snaha konkurovať štátnemu monopolu na peniaze naráža na dve prekážky. Po prvé, je náročná. Konkurenčné peniaze musia byť praktické. Šance kamenných kruhov, alebo slepačích nožičiek sú minimálne. Nevojdú sa do peňaženky a smrdia.

Čo je dôležitejšie, peniaze si musia vybudovať dôveru. Predtým, než akceptujem „Nkovky“ výmenou za môj tovar alebo služby, musím veriť, že zajtra ich vymením s niekým iným za jeho tovar.

Obzvlášť, ak nemajú alternatívne použitie. Po druhé, je (minimálne od určitého momentu) nelegálna a skôr či neskôr sa stane cieľom represívnych zložiek.

Ak politici nespravili nejakú fatálnu chybu (ako vo Weimare, v Zimbabwe či vo Venezuele), fiat peniaze mohli pokojne spávať. Zrazu sa zjavili kryptomeny a tvária sa, že majú na to, aby prekonali obe spomínané prekážky.

Kto z koho

Kryptomeny sú praktické. Možno ste sa pokúšali Bitcoin vysvetliť svojim rodičom a nesúhlasíte. Jednoduchosť papierikov a mincí to zatiaľ skutočne nie je.

Ale prívetivosť aplikácií sa zlepšuje rýchlym tempom a kto vie použiť internetové bankovníctvo, alebo PayPal, dokáže použiť aj Bitcoin. Môže ho mať v telefóne, na počítači, ale pokojne aj na papieri. Náklady na prevod na opačný koniec sveta sú nízke.

Pohľad na hodnotu 1 bitcoinu napovie, že s dôverou sa tiež podarilo pohnúť. Môžete namietať, že podobne ako pri tulipánoch aj tu ide o špekuláciu. No pribúda stále viac pionierov, ktorí sa snažia zakomponovať kryptomeny do svojho bežného života. Prípadný pád ich ceny paradoxne môže rozviazať ruky tým, čo sa kryptomien boja kvôli bubline.

Ale prvú prekážku dokázalo prekonať už veľa elektronických peňazí, kupónov, či fiktívne zlato z hry World of Warcraft. Preliezanie druhej prekážky je to, čo robí kryptomeny z pohľadu budúcnosti zaujímavé.

Regulátori majú problém

Regulátori už po kryptomenách škaredo poškuľujú. Ale je tu problém! Regulátor môže dostať pod kontrolu body vstupu a výstupu, teda zmenu fiat peňazí za kryptomeny a nazad prostredníctvom kryptobúrz a iných oficiálnych inštitúcií. Ale voči samotnému fungovaniu kryptomien je prakticky bezbranný.

Kryptomeny sú ako hydra na druhú. Bitcoin nemá žiadnu jednu hlavu, ktorú stačilo odseknúť. Každý počítač, na ktorom beží „full node“ (akási „plná verzia“ Bitcoinu)  má kompletnú kópiou celého blockchainu, z ktorého sa dá Bitcoin prevádzkovať.

Ak by sa aj Bitcoin podarilo s ohromnými nákladmi (napríklad zapojením superpočítačov) zoseknúť, na jeho miesto sa tlačia ďalšie hlavy – Ethereum, Litecoin, Monero, a iné.

Kryptomeny zatiaľ nie sú skutočné peniaze, len žetóny a na svoj rast potrebujú spojenie s fiat peniazmi. Ale táto pupočná šnúra sa bude stenčovať. Jednou z možných budúcností je, že toto spojenie sa jedného dňa nenásilne pretrhne.

Do dejín by vstúpil trh súkromných peňazí, ktorý by mal nedozierny dopad na fungovanie finančného systému, monetárnej a hospodárskej politiky.


PRIDAŤ KOMENTÁR