Bol raz jeden vládca, ktorý vládol nad ľuďmi, nad ich osudmi, nad ch životmi. Ľudia mu verili, pretože im občas dával to, čo potrebovali, z času na čas na nich prehovoril slovami, ktoré polichotili ich ušiam, a keď uznal za vhodné, občas ľudí dotykom aj pohladil.

Ako správny vládca musel byť na ľudí prísny, aby poslúchali. Svoju prísnosť prejavoval zastrašovaním, vyhrážaním sa, negatívnym prirovnávaním, prípadne použil fyzické tresty, zosmiešnenie pred ostatnými, nadávky, či odlúčenie od tých na ktorých ľudom záležalo.

Dni plynuli, vládca si svoje „ovečky“ odhodlane strážil a jeho stádo sa rozrastalo

Ľudia, ktorým vládca vládol sa museli správať výlučne podľa určených pravidiel vládcu. Ľudia, ktorým vládca vládol nesmeli používať myslenie svojvoľne. Vládca si neprial, aby niekto nad niečím rozmýšľal ináč, či navyše od toho, akú predstavu mal vládca.

Každým dňom sa ľudia stávali poslušnejší, prestávali mať iný názor ako ten, čo im prezentoval vládca. Tých, ktorí sa vládcovi vyhýbali a nezdieľali jeho názory boli nepriateľmi, ktorým sa bolo treba vyhýbať, nestretávať sa s nimi a brať ich ako hrozbu, ktorá môže vládcu s „ovečkami“ ohroziť.

Čím častejšie vládca vymýval ľuďom hlavy, tým presvedčenejších ľudí o jeho pravde, okolo seba mal

Tým, že ľudia prestali nad všetkým rozmýšľať vlastným spôsobom myslenia, ale prijímali výlučne to, čo im prezentoval vládca, postupne sa stávala vládcova realita, realitou ľudí.

Čím častejšie im podsúval myšlienky, slová, či vety, ktoré mali silne emočný, citlivý, výhražný a zastrašujúci obsah, tým menej ľudia odporovali.

Tí, ktorí sa postavili na odpor, boli kruto zrazení k zemi. Buď sa postavili a začali poslúchať a uznávať vládcu, alebo ich dav rozhnevaných vládcových ľudí „pošliapal“.

Prešlo niekoľko rokov a vodca sa pýšil veľkým davom ľudí, premýšľajúcich výlučne v intenciách vodcu, odhodlaných urobiť čokoľvek, čo vodca povie a verných vodcovi bez toho, či by jeho konanie bolo správne, či nie.

Vládca sa stal vodcom „stáda ľudí“, ktorých si skrotil, zlomil ich osobnosť, narušil psychiku, zmanipuloval myslenie a vygumoval ich predošlý pohľad na skutočnosť a realitu.

Zmanipulovaná myseľ nevie rozlíšiť pravdu

Ľudia nevedeli rozlišovať, čo je správne, čo nie, čo je realita, skutočnosť, či fikcia. Ich myseľ bola zmanipulovaná a pretransformovaná na základe zištných potrieb vládcu.

Ľudia nevideli skutočný vládcov život, ktorý bol zhýralý, mamonársky, obžerský, sexuálne presýtený, perverzný, či inak hazardný. Vládca žil na hrane všetkých slastí a pôžitkov, ktoré sa mu naskytli a ktoré vedome vyhľadával.

Samozrejme, že ľudia, ktorým vládol nemohli vedieť o jeho dvojitom živote. Občas aj mali vnútorné pochybnosti, či intuitívne cítenie, ale vládca bol tak komunikačne zdatný, že ľudí hneď presvedčil, aby tomu neverili.

pribeh vodcu

Ľudia, ktorí sa nikdy nedostali do osídiel manipulatívneho vodcu, neverili tomu, čo rozpráva, rozmýšľali samostatne, nad všetkým logicky uvažovali, jednotlivé situácie si analyzovali, preverovali si informácie, diskutovali, nachádzali spoločné riešenia, žili síce s pocitom neustáleho prenasledovania vládcom a jeho ľuďmi, ale žili v slobode a voľnosti, ktorá nedeštruovala ich osobnosť, jedinečnosť a spôsob premýšľania.

Ľudia mimo vládcovho stáda rýchlejšie napredovali v pracovnom, osobnostnom, duchovnom či spoločenskom živote. Nebáli sa viesť zmysluplné diskusie, nachádzať inovatívne riešenia, vyjadriť vlastný názor a pohľad na akékoľvek situácie, kedykoľvek sa smiať, byť spontánnym a viditeľne sa radovať zo života.

Názorová priepasť ľudí u vodcu a ľudí mimo jeho nadvlády sa neustále zväčšovala. Až raz sa zväčšila do takých rozmerov, ktoré vládca neudržal. Rozbúrené davy ľudí medzi sebou bojovali.

Vládcovi ľudia bojovali za myšlienky vládcu, ktorým často ani nerozumeli a ľudia mimo vládcu bojovali za slobodu všetkých ľudí, za slobodu slova, slobodu pohybu, dodržiavanie medziľudských a morálnych práv a hodnôt, ktoré vyzdvihujú krásu, čistotu a jedinečnosť osobnosti každého človeka.

Tak, ako v rozprávke, v ktorej súperilo dobro so zlom, nakoniec dobro zvíťazilo

Vládca bol zničený a zmanipulovaný dav vládcových priaznivcov sa musel učiť od začiatku samostatne myslieť, nachádzať nové hodnoty, učiť sa novým pocitom, objavovať a chápať zmysel slobody, diskutovať bez urážky, či osočovania.

Až dlho, dlho po vládcovej porážke ľudia pochopili, že život, ktorý žili u vládcu slúžil výlučne vládcovým egocentrickým túžbam. Ľudia pochopili, že podľahli tlaku manipulácie psychopatického vládcu, ktorému absolútne nezáležalo na nikom, okrem seba. Ľudí však potreboval k prezentácii a k znásobeniu sily, ktorú sám nikdy nemal.

Tak skončil príbeh vodcu, ktorému ľudia bezpochybne verili.

Existuje množstvo príbehov vládcov, ktorí majú tendenciu vládnuť, riadiť a deštruovať životy druhých a to iba preto, že ich život by bol pre nich bezvýznamný, ich ego by sa stratilo a ich vnútorná sila a moc by prestala bez nadvlády nad druhými existovať.


Silvia Macháčková

www.bohatstvomysle.com

Nekonečné možnosti a genialita nášho myslenia ma fascinuje natoľko, že sa tejto oblasti venujem profesionálne. Som zakladateľkou projektu Bohatstvo Mysle, lektorkou a autorkou viacerých e-bookov v oblasti osobnostného rozvoja a práce s myslením: https://www.bohatstvomysle.com/e-shop/.

Podporujem pozitívny životný štýl bez prítomnosti stresu, mám rada vnútornú rovnováhu, individualitu osobnosti, diskusie, náročný filozofický a intelektuálny spôsob myslenia. Myslenie je najdôležitejším nástrojom k nášmu osobnostnému rozvoju, a ak sa nám ho podarí skrotiť a prevziať nad nim plnú moc, až vtedy si začneme vytvárať cestu vlastným životom

PRIDAŤ KOMENTÁR