Geopolitické napätie na Blízkom východe opäť ukázalo, aké citlivé sú globálne finančné trhy na politické a vojenské konflikty. Po americko-izraelských útokoch na Irán reagovali komoditné burzy prakticky okamžite. Investori začali započítavať riziko narušenia dodávok strategických surovín a výsledkom bol prudký pohyb cien najmä pri troch kľúčových komoditách – zemnom plyne, rope a zlate.
Energetické trhy sa ocitli pod tlakom obáv, že konflikt by mohol zasiahnuť logistiku v oblasti Perzského zálivu, najmä dopravu cez strategický Hormuzský prieliv. Práve cez tento úzky námorný koridor totiž prechádza významná časť svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu.
Európsky plyn zdražel o viac než štvrtinu
Najvýraznejšiu reakciu zaznamenal európsky trh so zemným plynom. Veľkoobchodná cena plynu v Európe v úvode týždňa vyskočila o viac ako štvrtinu, teda približne o 26 %.
Kľúčový termínový kontrakt na plyn s dodaním na budúci mesiac sa okolo 9:30 SEČ na virtuálnom obchodnom uzle TTF v Holandsku obchodoval s nárastom 26 %. Cena tak dosiahla približne 40,30 eura za megawatthodinu (MWh) a zároveň prekročila hranicu 40 eur za MWh.
Takýto prudký rast cien súvisí najmä s obavami z možného narušenia dopravy v Hormuzskom prielive. Práve týmto strategickým bodom totiž prechádza približne tretina globálnych dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG).
Situáciu navyše zhoršuje fakt, že zásoby plynu v Európe sú momentálne relatívne nízke. Podľa údajov organizácie Gas Infrastructure Europe boli zásobníky v Európskej únii naplnené z necelých 30 %, zatiaľ čo v Česku približne z 31 %.
Zlato rastie ako bezpečný prístav investorov
Geopolitická neistota tradične zvyšuje dopyt po aktívach, ktoré investori považujú za bezpečné útočisko. Presne tak reagoval aj trh so zlatom.
Okolo 8:40 SEČ zaznamenala cena zlata rast približne o 2,4 % a pohybovala sa v blízkosti 5405 dolárov za trojskú uncu.
Počas obchodovania dokonca cena krátkodobo vystúpila nad 5419 dolárov za uncu, čo predstavovalo najvyššiu úroveň za viac ako štyri týždne.
Zlato pritom zažíva silný rast už dlhšie obdobie. Koncom januára sa jeho cena vyšplhala na rekord blízko 5600 dolárov za uncu. Za celý minulý rok sa cena tohto kovu zvýšila približne o 64 %.
K rastu ceny zlata neprispieva iba geopolitika. Významnú úlohu zohrávajú aj nákupy zo strany centrálnych bánk, nižšie úrokové sadzby a slabší americký dolár.
Ropa zdražela takmer o desať percent
Rovnako prudko reagoval aj ropný trh. Cena ropy sa po eskalácii konfliktu zvýšila približne o 9 až 10 %.
Severomorská ropa Brent si okolo 08:15 SEČ pripisovala vyše 9 % a obchodovala sa približne za 79,50 dolára za barel.
Americká ľahká ropa WTI (West Texas Intermediate) zaznamenala nárast takmer o 9 % a jej cena sa pohybovala blízko 73 dolárov za barel.
Podľa analytikov sa cena ropy Brent, ktorá ešte pred víkendom uzavrela nad 73 dolármi za barel – najvyššie od júla minulého roka – po otvorení obchodovania krátko vyšplhala až k 82 dolárom za barel.
Trhy reagujú najmä na obavy z narušenia dodávok v Hormuzskom prielive. Cez tento strategický bod totiž prechádza približne pätina globálnych dodávok ropy.
Analytici zároveň upozorňujú, že ak by sa doprava v tomto prielive prerušila na dlhšie obdobie, cena ropy by mohla vystúpiť až k hranici 100 dolárov za barel.
Dopady na infláciu a ekonomiku
Rast cien energií môže mať širšie ekonomické dôsledky. Ak by ceny ropy zostali na zvýšených úrovniach niekoľko mesiacov, podľa analytikov by to mohlo zvýšiť infláciu v eurozóne o viac ako jeden percentuálny bod.
Zároveň by takýto vývoj mohol znížiť hospodársky rast o niekoľko desatín percentuálneho bodu.
To znamená, že geopolitické konflikty v energeticky významných regiónoch majú potenciál ovplyvniť nielen komoditné trhy, ale aj ekonomiku ako celok – od cien pohonných hmôt až po infláciu a ekonomický rast.
Konflikt môže ovplyvniť celý energetický trh
Aktuálny vývoj ukazuje, že energetické trhy sú mimoriadne citlivé na geopolitické udalosti. Stačí jediná eskalácia v strategickom regióne a ceny plynu, ropy či zlata sa môžu zmeniť v priebehu niekoľkých hodín.
Blízky východ pritom zostáva jedným z najdôležitejších energetických centier sveta. Každé narušenie dodávok alebo dopravy v tomto regióne preto vyvoláva reťazovú reakciu na globálnych trhoch.
Najbližšie dni ukážu, či ide len o krátkodobý cenový výkyv, alebo o začiatok dlhšieho obdobia volatility na energetických trhoch. Isté však je, že konflikt okolo Iránu opäť pripomenul, aké úzko sú geopolitika, energetika a svetová ekonomika prepojené.