Často sa mi stáva, že sa mi nechce pracovať. Nechce sa mi telefonovať, nechce sa mi vyplňovať faktúry, robiť reklamu, účtovníctvo, vybavovať poštu a chce sa mi len snívať na FB.
V tomto prípade je podľa mňa najlepšie prestať sa nad tým zamýšľať a hneď sa pustiť do práce. Akonáhle začnem so sebou diskutovať, nedopadne to dobre, lebo začne vyhrávať moje lenivejšie ja.
Rád snívam, rád sa unášam fantáziou. Fajn. Ale tie sny treba naplniť a to sa deje v čase a v realite. Venujem sa divadlu, čo je ťažká a poctivá profesia. Ak sa Vám niečo nedarí, ľudia Vám to neodpustia. Koniec koncov aj ja som teraz v reštaurácii a práve som čašníkovi vrátil strašne presolené hranolky.
Ani moje predstavenie nesmie byť presolené. Keď spievam, musím spievať dobre a čisto, keď tancujem, tak prirodzene a chytľavo. Či som bol predtým za volantom päť hodín, alebo päť minút, to nikoho nezaujíma.
Diváci si vyžadujú kvalitu. Za každých okolností. A je to tak dobre.
Ale potom sú rôzne rýpavé, zlomyseľné povahy, ktoré si nevážia nič. Môžete sa na javisku aj potrhať, môžu Vás evidentne milovať všetky deti v publiku, aj tak vás zhodia a ohovoria až pod čiernu zem.
Strašne zle to znášam, lebo na to nie som zvyknutý. Mám rád slušnú, úprimnú a vecnú kritiku. Ak je niekto zlomyseľný, viac ma jeho názor nezaujíma.
Preto je tak veľmi potrebné odvádzať čo najlepšiu prácu a na to treba pevnú vôľu a snahu. Robím divadlo pre deti už dvanásť rokov a „vyhorel“ som už mnohokrát. Keď idete na doraz, tak sa vám to po pol roku ľahko stane.
Na a potom sa naskakuje späť na rozbehnutý vlak veľmi ťažko a ľahko Vám každý deň znova ujde. Preto čo najmenej diskutujem so sebou a snažím sa rovno pustiť do práce. Termíny treba dodržiavať, treba sa presunúť včas tam, kde hrám ďalšie predstavenie.
Rozprávku, či show treba dobre pripraviť. Všetko odfláknuté sa Vám na stokrát vypomstí a zgustnú si na Vás nenávistní závistlivci, ktorí sami nič robiť nevedia a tak aspoň striehnu na Vaše chyby.
Sú aj veľkodušní ľudia, ktorí s úsmevom mávnu rukou. Na to som sa však už prestal spoliehať. Úspech si treba zaslúžiť. Dokonca zaslúžiť si treba aj veľkú závisť a tajné štipľavé komentáre za chrbtom.
Zažívam oboje a začínam si zvykať. Najprv som nespal niekoľko noci a uvrhlo ma to do letargie. Zranilo ma to na duši.
- Prečítajte si: Pre umelca i podnikateľa je odlúčenie od rodiny to najťažšie
A tu prichádza naša lenivosť, ktorá sa na tento náš stav teší. Preto vravím nediskutujte a pustite sa hneď ráno do práce. Nech sa z komára nestane slon. Nech vaša dlhodobá snaha nie je zmárnená, nech nie ste zmárnený vy.
Puste sa do práce a prekonajte tak všetok smútok a trápenie. Niet krajšieho pocitu, ako keď sa Vám znova začne dariť. Keď Vám tlieskajú a tešia sa, že ste prišli. Zjedzte tú žabu!
AK SA TI ČLÁNOK PÁČIL, ZDIEĽAJ HO S PRIATEĽMI ?
- Autor: MgA. Alexander Pallesitz