Slovenské domácnosti si v posledných mesiacoch znovu citeľne všímajú rast cien. Po krátkom období, keď sa inflácia zdalo sa spomaľovala, priniesol júl nepríjemné prekvapenie – tempo rastu cien sa opäť zrýchlilo. Aj keď ide oproti júnu len o mierny nárast, samotná inflácia sa drží vyššie, než očakávala Národná banka Slovenska.
Najviac zaťažujú peňaženky Slovákov potraviny, služby a nápoje. A hoci sa o inflácii hovorí často v abstraktných percentách, v realite ju cítime denne – pri nákupoch v potravinách, návštevách reštaurácií či pri obyčajnej káve s priateľmi.
Slovensko medzi najdrahšími v eurozóne
Podľa indexu spotrebiteľských cien (CPI) vzrástli ceny v júni medziročne o 4,4 %. To predstavuje najvyšší rast od konca roka 2023. V porovnaní s májom ceny stúpli o 0,3 %, čo sa môže zdať ako zanedbateľný pohyb. V praxi však práve tento malý posun stačil na to, aby inflácia ďalej zrýchlila.
V rámci eurozóny patrí Slovensko dlhodobo medzi krajiny s najvyšším rastom cien. To znamená, že zatiaľ čo obyvatelia iných štátov eurozóny vnímajú miernejšie zdražovanie, Slováci sú pod oveľa silnejším tlakom.
Služby zostávajú drahé
Služby sú jednou z oblastí, kde inflácia stále cítiť najviac. Rast cien neregulovaných služieb sa síce v júli mierne spomalil na 5,3 %, čo naznačuje, že jún mohol predstavovať vrchol, no celková úroveň cien ostáva vysoká.
Niektoré služby prestali zdražovať – napríklad letenky alebo poštové služby. Iné však pokračujú v silnom raste. Typickým príkladom sú hotely, reštaurácie či kaviarne, ktoré sa dostávajú pod čoraz väčší tlak. Pre bežného spotrebiteľa to znamená, že dovolenka na Slovensku či večera vonku sa stáva čoraz väčším luxusom.
Otázne je, dokedy budú ľudia ochotní akceptovať ceny, ktoré rastú rýchlejšie než ich mzdy. Ak sa tento trend nezlomí, môže to viesť k zníženiu dopytu, čo následne ohrozí celé sektory služieb.
Nápoje
Veľký vplyv na infláciu majú aj nápoje – alkoholické aj nealkoholické. Dôvodom nie je len rast cien surovín, ale aj zásah štátu do daňovej politiky. Kombinácia vyššej DPH, zvýšených spotrebných daní a novozavedenej dane z cukru spôsobila, že nápoje sa výrazne predražili.
Či už ide o oslavy, posedenie v reštaurácii alebo obyčajný nákup malinovky v supermarkete, všetko stojí viac než pred rokom. Podľa metodiky HICP (Harmonizovaný index spotrebiteľských cien) je dokonca príspevok nápojov k rastu cien potravín ešte výraznejší než pri domácom CPI, čo naznačuje, že problém je v medzinárodnom porovnaní ešte väčší.
Potraviny stále zdražujú
Potraviny sú kategóriou, ktorú ľudia vnímajú najcitlivejšie. V júni boli medziročne drahšie o 5,1 %. Júl priniesol síce malé úľavy – zlacnelo maslo a niektoré oleje –, no tieto zmeny vyvážilo zdraženie ovocia, mliečnych výrobkov a vajec. Očakávania, že rast cien potravín sa začne spomaľovať, sa tak nenaplnili.
Navyše, ceny potravín na svetových trhoch naznačujú, že tlak nekončí. Klimatické zmeny, problémy v logistike a vysoké výrobné náklady sa postupne prenášajú aj do regálov slovenských obchodov.
Vyhliadky do konca roka
Ak sa súčasné trendy nezmenia, priemerná inflácia meraná CPI by za celý rok 2025 mala dosiahnuť 4,1 %. To je viac, než očakávala centrálna banka, ktorá ešte v lete počítala s úrovňou 3,9 %.
Znamená to, že Slovensko čaká náročná jeseň a zima. Domácnosti budú musieť prehodnocovať svoje výdavky a pravdepodobne si budú musieť odpustiť časť spotreby, ktorá nie je nevyhnutná. Firmy v sektore služieb, gastronómie či cestovného ruchu budú musieť premýšľať, ako si udržať zákazníkov bez toho, aby stratili schopnosť pokrývať rastúce náklady.
Čo z toho vyplýva pre bežných ľudí?
Inflácia nie je len číslo v ekonomických správach – je to realita, ktorú cítime pri každom nákupe. Potraviny, nápoje a služby tvoria podstatnú časť výdavkov slovenských domácností, a preto ich zdražovanie zasahuje takmer každého.
Aj malé percentuálne zmeny dokážu znamenať veľký rozdiel v rodinnom rozpočte. To, čo pred rokom stálo 20 eur, dnes môže stáť 21 alebo 22. Ak sa tieto nárasty zopakujú niekoľkokrát do roka, koncová suma je citeľne vyššia.