Kedy sa z finančného dažďa stane lejak?
Finančná situácia slovenských domácností sa zhoršuje už niekoľko štvrťrokov po sebe. V peňaženkách cítime tlak, ktorý ešte pred pár rokmi pôsobil vzdialene – rast cien, vyššie dane a pocit, že na konci mesiaca ostáva z výplaty menej, než by sme chceli. Tento trend sa teraz jasne potvrdzuje aj v číslach.
Podľa najnovšieho indexu oPeniazoch.sk, vypracovaného agentúrou ResSOLUTION Group, sa finančné zdravie slovenských domácností v druhom štvrťroku 2025 opäť zhoršilo. A to nielen v reálnych ukazovateľoch, ale aj v subjektívnych pocitoch ľudí o tom, ako sa im darí a čo ich čaká.
Súhrnný index klesol na 51,89 bodu, čo je o 0,55 bodu menej než pred tromi mesiacmi. Možno sa to nezdá ako dramatický prepad, no problém je v tom, že klesli všetky tri sledované oblasti – ako hodnotíme svoje financie, aké sú v skutočnosti, aj to, čo si myslíme o budúcnosti.
„Vidíme, že Slováci strácajú optimizmus. Na jar sme ešte mali nádej, že sa situácia môže zlepšiť, teraz sa táto iskra vytratila,“ hovorí Michal Pobeha z webu oPeniazoch.sk.
Optimistické očakávania sa menia na obavy
Najväčší úder dostal subindex ekonomického optimizmu, ktorý sleduje očakávania do budúcnosti. Jeho hodnota klesla na 45,36 bodu, čo je o 0,83 bodu menej než na jar. Pre porovnanie – ešte pred tromi mesiacmi to bol jediný ukazovateľ, ktorý rástol.
Zmena nálad je výrazná najmä u seniorov nad 65 rokov. Kým na jar si polepšili o viac ako tri body, v lete prišiel pád o vyše štyri body. A nejde len o čísla – v tejto skupine rastie pocit, že budúcnosť neprinesie zlepšenie, ale skôr viac problémov. Regionálne sú na tom najhoršie obyvatelia stredného Slovenska, kde pesimizmus rastie najrýchlejšie.
Podľa Lucie Vlčkovej z ResSOLUTION Group za tým stojí najmä strach zo schopnosti splácať dlhy, vyššie náklady na bývanie a pocit, že posledný rok bol finančne horší než ten predtým. V preklade: ľudia majú menej peňazí, ale výdavky im rastú rýchlejšie než príjmy.
Realita už dobieha aj mladých
Druhý najvýraznejší pokles zaznamenal subindex ekonomického zdravia – teda reálne čísla ako príjmy, výdavky, zadlženosť a schopnosť šetriť. V druhom kvartáli sa znížil na 62,42 bodu (o 0,77 bodu). Tento ukazovateľ je síce stále najsilnejší, ale trend je jasný – ide dole.
Aj tu sa prejavuje obrat u seniorov – po raste na jar prišiel pokles o viac než dva body. Prekvapením je aj zmena u mladých vo veku 18 až 24 rokov. Ešte pred tromi mesiacmi rástlo ich hodnotenie až o vyše štyri body, teraz stratili takmer dva. Zdá sa, že aj táto skupina už začína pociťovať dôsledky vyšších nákladov.
„Slováci v rodinných rozpočtoch čoraz viac pociťujú dôsledky konsolidácie verejných financií – vyššie dane a ceny. Najmä rastie podiel výdavkov na bývanie a domácnosť v pomere k príjmom,“ dodáva Vlčková.
Pocit stagnácie alebo začiatok dlhšieho úpadku?
Najmenší pohyb zaznamenal subindex ekonomickej atmosféry, ktorý meria subjektívne pocity o súčasnej finančnej situácii. Po veľkom prepade v prvom štvrťroku klesol teraz len o 0,07 bodu na 49,31 bodu. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je to dobrá správa, no ide skôr o to, že ľudia už nemajú kam znižovať svoje očakávania – jednoducho si zvykli na horšiu realitu.
Ani tu sa seniorom nevyhlo zhoršenie – svoje financie hodnotia o 2,8 bodu horšie než pred tromi mesiacmi, čo je najväčší pokles spomedzi všetkých vekových skupín.
Čo z toho vyplýva?
Čísla ukazujú, že Slováci sa cítia horšie, než v skutočnosti sú. No zároveň aj realita ich dobieha – rast cien a daní sa premieta do každodenného života. Najviac trpia seniori, ktorí majú fixné príjmy a minimálny priestor na prispôsobenie sa, a mladí, ktorí ešte len začínajú budovať finančnú stabilitu.
Ak sa trend nezmení, hrozí, že pesimizmus sa stane novým normálom. A to je nebezpečné – lebo ak ľudia prestanú veriť, že sa ich finančná situácia môže zlepšiť, prestanú aj robiť kroky, ktoré by k tomu mohli viesť.