V Kalifornii sa schyľuje k historickému daňovému kroku — štát zvažuje zavedenie jednorazovej 5-percentnej dane z majetku, ktorá by sa týkala približne 200 miliardárov. Tento návrh, ktorý by mohol byť schválený v roku 2026, vyvoláva obrovské diskusie, pretože potenciálne prináša obrovské príjmy pre štát, ale zároveň hrozí odchod najbohatších obyvateľov z ekonomicky silného regiónu.
Prečo Kalifornia navrhuje túto daň?
Iniciatíva pochádza od Silného odborového zväzu SEIU, ktorý zastupuje viac ako dva milióny pracovníkov. Podľa zástupcov zväzu je daň nevyhnutná, pretože Kalifornia čelí výrazným úsporám na federálnych programoch v oblasti zdravotníctva (napr. Medicaid) a školstva. Straty by mohli dosiahnuť približne 30 miliárd dolárov ročne, čo by v konečnom dôsledku mohlo ohroziť prístup k zdravotnej starostlivosti pre milióny obyvateľov a znížiť financovanie škôl, ktoré sú závislé od federálnych grantov.
Podľa návrhu by sa daň vzťahovala na čistý majetok miliardárov v roku 2026 a výnosy by boli určené predovšetkým na financovanie zdravotníctva a školstva. Dave Regan, prezident SEIU, varuje, že bez takejto reformy by mohlo dôjsť k zásadným sociálnym škodám, ak by štát nezískal alternatívne zdroje financovania.
Koľko by bohatí zaplatili?
Kalifornia je sídlom niektorých z najbohatších ľudí na svete – medzi nimi Mark Zuckerberg (Meta), Jensen Huang (Nvidia), Larry Page a Sergey Brin (Google). Odhaduje sa, že len títo štyria by pri 5-percentnej dani zaplatili spolu až 40 miliárd dolárov. To by predstavovalo významný príspevok k štátnemu rozpočtu a mohlo by pomôcť zmierniť tlak na verejné služby.
Niektorí ekonómovia, ako Emmanuel Saez z Kalifornskej univerzity v Berkeley, argumentujú, že daň je primeraná vzhľadom na obrovské zisky, ktoré miliardári dosiahli, a zároveň dostatočne vysoká na to, aby pomohla štátu zachovať kľúčové programy. Zároveň je navrhnuté rozloženie splácania dane na päť rokov, čo má uľahčiť finančné zaťaženie a zabrániť daňovým útokom alebo únikom.
Čo nie je zahrnuté
Zaujímavosťou návrhu je, že majetok v nehnuteľnostiach by bol oslobodený od novej dane. To znamená, že boháči so silne diverzifikovaným portfóliom (napr. akcie, investičné portfóliá, súkromné firmy) by boli cielene danení, zatiaľ čo ich domovy by ostali nedotknuté. Táto voľba návrhateľov má pravdepodobne znížiť politický odpor a zároveň zvýšiť efektivitu výberu dane.
Riziká a kritika
Najväčšou obavou kritikov je možný odchod technologickej elity z Kalifornie. Už v minulosti opustili štát významné mená, keď daňové a regulačné prostredie považovali za nepriaznivé — príkladom je Elon Musk, ktorý presunul sídlo SpaceX do Texasu. Takýto exodus by mohol oslabiť ekonomickú konkurencieschopnosť Kalifornie, znížiť investície, pracovné miesta a inovatívne projekty.
Na druhej strane, podporovatelia reformy veria, že výhody – stabilizácia rozpočtu, zlepšenie zdravotnej starostlivosti a školstva – prevážia nad možnými negatívnymi dôsledkami. Ich cieľom je, aby nová daň poskytla dlhodobé a udržateľné financovanie pre verejné služby bez drastického znižovania kvality života tých, ktorí ju najviac potrebujú.
Čo čaká Kaliforniu ďalej?
Za návrhom dane sú zástupcovia SEIU, ktorí musia do schválenia prekonať náročný proces: musia zozbierať aspoň 870 000 podpisov, aby sa otázka dostala pred voličov. Ak sa im to podarí, hlasovanie by sa mohlo uskutočniť v novembri 2026 a daň by začala platiť od roku 2027.
Globálny rozmer: Precedens pre iné regióny?
Kalifornia je jedným z hlavných technologických a investičných centier sveta. Ak sa jej podarí zaviesť túto daň, mohla by to byť inšpirácia pre ďalšie štáty či krajiny. Mohlo by to rozbehnúť širšiu vlnu majetkového zdanenia ultra-bohatých, čo by mohlo výrazne ovplyvniť globálne daňové politiky. Tento krok zároveň otestuje, či užívatelia extrémneho bohatstva uprednostnia daňovú spravodlivosť pred mobilitou kapitálu.
Tento návrh dane je akýmsi testom rovnováhy: medzi spravodlivým rozdelením bohatstva a rizikom ekonomického odlevu najbohatších. Kalifornia stojí pred jedným z najodvážnejších daňových experimentov – či to urobí správne, môže mať dopad ďaleko za jej hranicami.