21,000,000; 210,000; 1,800; 22.5.2020; 2140. Tieto čísla pozná pravdepodobne každý, či už vlastník alebo prinajmenšom fanúšik kryptomien, respektíve bitcoinu.
Prvý údaj hovorí o celkovom počte bitcoinov, ktoré kedy budú v obehu.
V prípade pretrvávajúceho záujmu o túto kryptomenu by tak mohli jej vlastníci ťažiť z jej deflačného charakteru.
Kým klasické fiat meny podliehajú inflácii (centrálna banka môže v podstate kedykoľvek dať do obehu nové peniaze), pevne stanovené množstvo bitcoinov môže v spojitosti s ďalšími faktormi prispieť k zvyšovaniu jeho ceny.
Tak ako je pevne stanovený celkový počet bitcoinov, tak je vopred známe aj ich postupné uvoľňovanie do obehu.
Druhé číslo (210,000) odkazuje na počet blokov, ktoré je potrebné vyťažiť medzi dvomi halvingami. Ide o udalosť, v rámci ktorej dochádza k zníženiu odmeny pre minerov za vyťaženie jednotlivého bloku.
Vďaka tomu sa znižuje emisia nových mincí. Aktuálne je počet denne emitovaných bitcoinov stanovený na 1,800 BTC (tretie číslo).
S postupným uvoľňovaním súvisí aj štvrtý údaj, 22.5.2020. Ako sme uviedli, znižovanie počtu denne vyťažených bitcoinov sa deje v pravidelných intervaloch.
Najbližšie nás táto udalosť (halving) čaká približne 22.5.2020. Posledný údaj určuje odhadovaný rok vyťaženia posledných bitcoinov. V roku 2140 by malo byť „v obehu“ všetkých 21,000,000 BTC.
Slovo „v obehu“ je však zámerne v úvodzovkách, keďže nezanedbateľné množstvo bitcoinov je s najväčšou pravdepodobnosťou nenávratne stratených.
V tomto článku sa zameriame práve na stratené bitcoiny a pozrieme sa na niekoľko zaujímavých príbehov týkajúcich sa straty privátnych kľúčov.
Chainalysis odhaduje počet stratených BTC až na 3.8 milióna
Jednou z výhod kryptomien je skutočnosť, že môžete byť sám sebe bankou. Na uskutočňovanie prevodov a prijímanie platieb nepotrebujete sprostredkovateľa.
Na druhej strane tento benefit prináša so sebou aj riziko v podobe možnej straty vašich kryptoaktív.
Ak sa už nejaký čas v oblasti kryptomien pohybujete, s najväčšou pravdepodobnosťou ste počuli frázy typu „nikdy s nikým nezdieľajte svoj súkromný kľúč“, alebo „not your keys, not your bitcoin“, teda ak nevlastníte privátne kľúče, nevlastníte ani bitcoin.
Nedôsledné uloženie privátnych kľúčov k vaším adresám, na ktorých krytomeny držíte je takmer zaručená cesta, ako o ne prísť.
V novembri 2017 vydala analytická spoločnosť Chainalysis správu, v ktorej reportovala, že podľa jej výpočtov je počet stratených bitcoinov niekde v rozmedzí 2.8 až 3.8 milióna BTC.
Exaktný počet stratených bitcoinov však nie je možné určiť. Investori totiž len málokedy oznamujú, že svoje privátne kľúče stratili, respektíve je ťažké overiť, či k tomu naozaj došlo.
Analýza tak stojí prevažne na predpokladoch a dohadoch. Tie vychádzajú z metodiky, ktorou autori analýzy monitorovali pohyb bitcoinu, respektíve aktivitu jednotlivých peňaženiek.
Za stratené bitcoiny označili tie, ktoré sa nachádzali v peňaženkách vzniknutých pred rokom 2014 a od začiatku roku 2014 z nich nebola odoslaná žiadna transakcia.
Z peňaženiek založených v rokoch 2009-2014 sa nepohlo až 2.1 milióna BTC
V júni 2018 Chainalysis svoju štúdiu prepracovala a počet stratených bitcoinov odhadla na 2.3 až 3.7 milióna BTC.
Nižší odhad (2.3 milióna) sa skladá z dvoch množín stratených BTC.
Prvú časť predstavuje 2.1 milióna bitcoinov nachádzajúcich sa v peňaženkách vytvorených v prvých piatich rokoch existencie Bitcoinu (2009-2014), z ktorých ich majitelia od roku 2014 neuskutočnili žiadnu platbu.
Podľa Chainalysis sú tieto BTC navždy stratené, nakoľko analytici predpokladajú, že majitelia by vzhľadom k rastu celého kryptoodvetvia (predovšetkým ceny bitcoinu) časť z nich už s najväčšou pravdepodobnosťou predali.
Druhá časť (200,000 BTC) pozostáva z nesprávne uskutočnených transakcií.
Pre výpočet hornej hranice stratených bitcoinov (3.7 milióna BTC) brala analytická spoločnosť do úvahy peňaženky, ktoré nevykázali žiadnu odchádzajúcu transakciu od začiatku roku 2014.
Aj keď je celková metodológia Chainalysis dôverná (jej klientmi sú napríklad americká daňová služby Internal Revenue Service či európsky policajný úrad Europol), spoločnosť uviedla, že na definovanie stratených bitcoinov využíva aj správanie sa majiteľov BTC v čase hardforkov.
Tento typ udalosti môže totiž viesť k tomu, že vlastníci peňaženiek, ktorí boli celé roky neaktívni, práve v čase hardforku uskutočnia transakciu.
Tým pádom dokážu analytici s väčšou presnosťou určiť aké je percento skutočne neaktívnych peňaženiek a aké tých, ktoré vlastnia zarytí hodleri.
Delphi Digital
K obdobným záverom ako Chainalysis dospela aj ďalšia analytická spoločnosť, Delphi Digital. Tá sa rovnako zamerala na monitorovanie UTXO.
Nižšie priložený graf znázorňuje rozdelenie unspent transaction outputov (UTXO) do viacerých časových období (1 rok = zelená línia, 1-2 roky = oranžová, 2-3 roky = slabozelená, 3-5 rokov = fialová a 5 a viac rokov = modrá).
Zelená linka nám teda pekne demonštruje pohyb na peňaženkách majiteľov bitcoinov, ktorého výkyvy korelujú s vývojom ceny bitcoinu v danom období.
Na druhej strane, keď sa zameriame na modrú líniu (5+ rokov), vidíme, že UTXO v tomto časovom pásme dosahuje takmer 20%.
Inými slovami, 20% BTC sa za dobu päť a viac rokov nepohlo z adresy ich majiteľov.
Prerátané na aktuálny počet doteraz vyťažených bitcoinov (v čase písania článku 17,736,638 BTC) tak ide o približne 3,4 milióna BTC. Tento údaj zodpovedá aj výsledkom analýzy od Chainalysis.
Satoshi Nakamoto
Najznámejšia strata privátnych kľúčov, ktorá viedla aj k následnej strate bitcoinov sa spája priamo s tvorcom tejto meny, Satoshim Nakamotom.
Podľa viacerých zdrojov by mala táto osoba alebo skupina ľudí vlastniť približne jeden milión BTC, ktoré boli vyťažené v roku 2009.
V lete minulého roku prišlo analytické oddelenie kryptoburzy BitMEX (BitMEX Research) so správou, v ktorej tvrdí, že počet BTC držaných tvorcom bitcoinu by sa mohol pohybovať v rozmedzí od 600,000 do 700,000 BTC.
Autori správy vychádzali zo zistení, ktoré ešte v roku 2013 publikoval blockchain analytik Sergio Demian Lerner.
Ten predpokladal, že Satoshi môže disponovať uvedeným 1 miliónom BTC.
Analytici z BitMEX Research však dokázali za použitia viacerých heuristických metód vytvoriť sériu vzorcov, na základe ktorých sa im podarilo identifikovať jedného dominantného minera v sieti Bitcoin.
Jeho ťažobná aktivita utíchla v auguste 2009, teda osem mesiacov po vyťažení Genesis bloku (3. január 2009). Za toto obdobie mal vyťažiť práve uvedených 600 až 700-tisíc bitcoinov.
Keďže kryptokomunita pravú identitu Satoshiho Nakamota nepozná, môžeme sa len domnievať, či sa zmienené bitcoiny niekedy z jeho adries vôbec pohnú.
Prevažná väčšina ľudí si myslí, že Satoshi je mŕtvy a tým pádom je aj prístup k jeho BTC nemožný.
Časť ľudí verí, že je stále nažive, avšak nedisponuje svojimi privátnymi kľúčami. V oboch týchto prípadoch by sa tak uvedený počet bitcoinov mohol pokladať za navždy stratený.
Posledná skupina ľudí je presvedčená, že Satoshi bol / je natoľko liberálny, že súkromné kľúče zámerne zničil, aby sám nedisponoval výhodou, ktorá mu plynula z možnosti ťaženia v čase, kedy odmena za vyťaženie jedného bloku bola až 50 BTC.
Príbehy stratených bitcoinov
Stratiť bitcoiny na rozdiel od klasických mien neznamená, že ich neviete nájsť. Všetky sú totiž stále zapísané na blockchaine.
Problém je ale v tom, že sa k nim neviete dostať a tým pádom s nimi nakladať.
A to práve vtedy ak sa vám akýmkoľvek nedopatrením podarí stratiť privátny kľúč, ktorý zjednodušene funguje ako „heslo k vášmu účtu“.
Kvôli strate privátneho kľúča tým pádom neviete preukázať, že ste vlastníkom danej adresy.
Domáci odpad za $150 miliónov
7,500 BTC, $600,000 v čase straty a až $150,000,000 v čase all-time-high. O túto sumu sa pripravil James Howells z Anglicka.
Na rozdiel od mnoho ďalších ľudí, ktorí o svoje bitcoiny prišli kvôli strate privátnych kľúčov, James presne vie, kde tie jeho sú. Akurát sa k nim nemôže dostať.
Howellsov príbeh s bitcoinom začal v roku 2009, kedy prostredníctvom svojho notebooku vyťažil 7,500 bitcoinov.
V roku 2013, po tom ako skončil s ťažbou, sa rozhodol svoj počítač predať na súčiastky.
Hard disk, na ktorom mal uložené privátne kľúče však v tom istom roku počas upratovania svojho domu omylom hodil do koša, ktorého obsah putoval na miestnu skládku v Newporte v Južnom Walese.
V čase Howellsovoho kardinálneho omylu mal daný hard disk hodnotu približne $600,000.
Howells, vedomý si jeho hodnoty, kontaktoval miestnu radnicu, aby mu umožnila skládku prehľadať. Miestni poslanci mu to aj napriek ponúkanej 10% odmene neumožnili.
Ak by sa mu predsa len podarilo povolenie získať, je otázne, či by hard disk našiel, respektíve či by stále fungoval.
Na skládke, ktorá ma veľkosť futbalového ihriska bolo v čase jeho žiadosti uloženého viac ako 350,000 ton odpadu.
Ak by aj Howells mal neuveriteľne šťastie a hard disk našiel, je vysoko pravdepodobné, že zariadenie by bolo poznačené galvanickou koróziou kvôli prítomnosti priesakových vôd a plynov na skládke.
Príbeh so šťastným koncom
Kým drvivá väčšina príbehov ľudí, ktorí nevedia nájsť svoje privátne kľúče končí stratou ich bitcoinov, nájdu sa aj prípady, ktoré majú dobrý koniec. Predstaviteľom jedného z nich je Mark Frauenfelder.
Ten v januári 2016 investoval $3,000, za ktoré vtedy kúpil 7,4 BTC. Keď sa hodnota bitcoinu v novembri 2016 takmer zdvojnásobila, rozhodol sa Mark nájsť bezpečnejší spôsob ako ich uložiť.
Dovtedy totiž využíval služby jedného z poskytovateľov online peňaženiek, čo znamenalo, že nedisponoval svojimi privátnymi kľúčmi. Rozhodol sa preto pre českú hardvérovú peňaženku Trezor.
Po jej nainštalovaní si zapísal seed tvorený 24 slovami ako aj PIN, ktorý si sám zvolil. Oba bezpečnostné prvky si však zaznačil na jeden a ten istý papier.
V blízkej budúcnosti plánoval uložiť seed bezpečnejším spôsobom – vyraziť jednotlivé slová do kovu. K tomuto kroku sa však už nedostal…
PIN za $32,000
Markov papier so seedom aj PINom bol uložený v jeho zásuvke takmer pol roka bez povšimnutia.
Keď sa v marci 2017 chystal so svojou ženou na dovolenku do Ázie, nechal svojej dcére odkaz, že ak by sa im čokoľvek stalo, má daný papier odniesť jeho kamarátovi, ktorý jej poradí čo s ním.
V čase odchodu na dovolenku bola hodnota Markovej investície $8,800.
Keď sa Mark so svojou ženou vrátili z dovolenky, išiel pohľadať papier so seedom a PINom. Na mieste, kde ho nechal odložený ho však nenašiel.
Upratovacie služba, ktorá sa im starala o dom ho vyhodila. Na prvý pohľad by táto situácia vyznela katastroficky, ale Mark si našťastie pamätal PIN k svojmu Trezoru. Aspoň si to myslel…
Po zapojení Trezoru a zadaní PINu, mu zariadenie oznámilo, že číselný kód je nesprávny.
Po šiestom nesprávnom pokuse sa na stránkach výrobcu hardvérovej peňaženky dočítal, že zariadenie je nadizajnované tak, že každé nesprávne zadanie PINu predlžuje čas na novú možnosť dvojnásobne.
V čase kedy sa Mark rozhodol posledný krát zadať PIN kód bola hodnota jeho investície vyše $32,000. Bohužiaľ, pokus dopadol opäť negatívne.
1.5.2 firmware update
Napriek tomu, že Mark stratil seed aj PIN, jeho príbeh skončil šťastne.
Keď Satoshi Labs (výrobca Trezoru) v auguste 2017 informoval o vydaní nového firmware update-u (verzia 1.5.2.), Mark kontaktoval Andreasa M. Antonopoulosa s otázkou, či by mohol využiť údajnú zraniteľnosť Trezoru, ktorá mala byť napravená práve spomenutým updateom.
Cez Andreasa sa nakontaktoval na mladého anglického hackera Saleema Rashida, ktorý mu za 0.85 BTC poskytol videonávod ako aj program, ktorým Mark dokázal zo svojho Trezoru vytiahnuť nie len PIN, ale aj seed.
K svojim bitcoinom sa tak nakoniec dostal za cenu viac ako jednej desatiny svojej investície.
Ponaučenie plynúce z týchto príbehov
- Nikdy si nezapisujte svoj seed aj PIN na jedno miesto – zvyšujete tým riziko straty
- Obe bezpečnostné heslá (seed aj PIN) dobre uchovajte.
- Krádežou seedu prídete o všetky kryptomeny uložené v hardvérovej peňaženke, respektíve ak ho stratíte, k vaším bitcoinom sa už nikto nedostane
- Ak stratíte Trezor alebo PIN ale seed máte k dispozícii – stále máte svoj privátny kľúč, vďaka čomu si dokážete peňaženku obnoviť.
- Ak stratíte Trezor a PIN súbežne, čo najskôr implementujte seed do vašej novej peňaženky a kryptoaktíva preveďte na nové zariadenie.
- Možnosť hacku, pomocou ktorého sa Mark dostal k svojim bitcoinom odstránil firmware 1.5.2.
- K prevedeniu hacku s firmwareom nižším ako 1.5.2 bolo nutné fyzicky disponovať Trezorom, nakoľko bolo potrebné do neho nahrať falošný softvér.
- Článok bol pôvodne publikovaný na kryptoportal.sk