Mnoho uletených detských, pubertálnych a rozmarných nápadov sa podarilo realizovať. A to aj napriek tomu, že ostatní boli skeptickí. Jedným z nich je aj príbeh o Ružovom ostrove, ktorý bol dokonca aj sfilmovaný.
V roku 1967 sa 42ročný taliansky inžinier Giorgio Rosa rozhodol, že vytvorí svoj vlastný samostatný ostrovný národ, oddelený od Talianska. A tak navrhol 400 metrov štvorcových platformy, umiestnenej na podporných stĺpoch v Stredozemnom mori. Giorgio do prázdnych pilierov vložil oceľové trubky, zatlačil ich do morského dna a naplnil cementom. Tak vznikol ostrov s názvom Republika Rose Island, esperantsky Respubliko de la Insulo de la Rozoj.
Giorgio sa tak stal prezidentom na vlastnom ostrove, nezávislom od Talianska, vzdialeného 12 km. Ostatní obyvatelia získali funkcie ministra financií, ministra vnútra či ministra zahraničných vecí.
Vo filme o ostrove vidieť, ako mnoho ľudí žiada o možnosť získať občianstvo a stať sa tak súčasťou Rose Islandu. Užiť si slobodu a utiecť od vtedajších problémov. Jeho súčasťou bola aj reštaurácia, bar, nočný klub, obchod so suvenírmi a pošta. Žiadne príkazy, zákazy.
Tento splnený sen však netrval dlho, pretože pútal pozornosť a záujem mocných. V ťažkom období priťahoval mnoho turistov. Nepáčilo sa to však politikom a úradom, ktorí brali Rose Island aj ako príležitosť vyhýbať sa talianskym daniam. Možno však šlo o úplne iné dôvody, vyplývajúce zo zlých ľudských vlastností.
Takže 55. dní po získaní nezávislosti Rose Island obsadili carabinieri a Guardia di Finanza. O osem mesiacov neskôr, vo februári 1969 námorníctvo pomocou výbušnín potopilo mikronáciu na dno mora. Čo už, strach z nového, nepoznaného, slobodného a nekontrolovaného dáva úradom do rúk zbraň a zvrátené právo brať a ničiť.
Viac sa o tomto geniálnom a zrealizovanom nápade dozviete v talianskom filme Rose Island z roku 2020.