today-is-a-good-day
Viac

    Všetky finančné trhy sú manipulované – časť 6.: Manipulácia úrokových mier

    Za jeden z hlavných dôkazov toho, že sú trhy manipulované je považovaná manipulácia úrokových mier ako napr. LIBOR, EURIBOR. Banky boli obvinené z manipulácie a s regulátorom sa dohodli na mimo súdnom vyrovnaní...

    Za jeden z hlavných dôkazov toho, že sú trhy manipulované je považovaná manipulácia úrokových mier ako napr. LIBOR, EURIBOR. Banky boli obvinené z manipulácie a s regulátorom sa dohodli na mimo súdnom vyrovnaní.

    Nepadali len pokuty, ale i hlavy (niekoľko traderov bolo uväznených). K tejto kauze uvediem len niekoľko poznámok a opätovne na zamyslenie sa. A to predtým, ako ktokoľvek vykríkne:

    „Dostali sme tých hajzlov, máme ich, manipulátorov špinavých!; Máme dôkaz o tom, že všetko je manipulované!“

    Úrokové miery sú dnes stanovované „umelo“ a pri krátkodobých úrokových mierach v závislosti od politiky centrálnych bánk. Už z tohto hľadiska je možné hovoriť o manipulácii.

    Na trhu by boli úrokové miery stanovené inak – o problematike stanovenia úrokových mier na slobodnom trhu z iného ako tradičného pohľadu časovej preferencie rakúskej ekonomickej školy píšem v knihe Mrcha zlato; diskusiu som k tejto téme viedol i s kolegom Jurajom Karpišom.

    LIBOR a EURIBOR sú stanovované v princípe rovnako, s miernymi odchýlkami. LIBOR (USD) je výsledkom porovnania úrokových mier 18 bánk, EURIBOR 42. Pri LIBOR bolo základnou otázkou

    „At what rate could you borrow funds, were you to do so by asking for and then accepting inter-bank offers in a reasonable market size just prior to 11 am?”

    (čiže otázka je zameraná na samotné individuálne banky). Pri EURIBOR bolo základnou otázkou

    „Contributing panel banks must quote the required euro rates to the best of their knowledge; these rates are defined as the rates at which euro interbank term deposits are being offered within the EMU zone by one prime bank to another at 11.00 a.m. Brussels time.”

    (otázka je zameraná nie na samotné individuálne banky, ale na primárne – systémové banky a názor opýtaných bánk na danú situáciu). Nie každá banka z panelu musela odpovedať, pričom však muselo odpovedať aspoň 50 % oslovených bánk, z čoho sa následne vytváral priemer očistený od najvyšších a najnižších mier.

    Z hľadiska potenciálnej manipulácie je zaujímavým faktom samotná metodika stanovovania úrokových mier. Podľa tejto štúdie, na manipuláciu nie je potrebné ani kolúzívne správanie sa bánk.

    Samotná metodológia stanovenia úrokových mier spôsobuje, že mieru môže manipulovať i jedna samotná banka – samozrejme viac bánk konajúcich spolu = vyšší vplyv na pohyb úrokových mier. Rovnako je zaujímavé sledovať, že rôzne analýzy dát priniesli rôzne výsledky.

    Niektoré analýzy boli nie moc úspešne zamerané na porovnanie predmetných úrokových mier a CDS spred-ov (ktoré sú však ovplyvňované aj likviditou a reflektujú skôr dlhodobé úrokové miery), iné štúdie poukazujú na niektoré abnormality pri porovnávaní úrokových mier FEDu s LIBOR, kde však s absolútnou istotou nevedeli preukázať manipuláciu LIBOR.

    Ďalšie štúdie sa zamerali na hľadanie incentív zmien LIBOR v kontexte portfólií bánk, kde našli súvislosť (inak tu osobne by ma skôr prekvapilo, ak by ju tam nenašli – sú to predsa banky, ktoré vytvárajú trh pre všetky deriváty); ďalšie štúdie sa snažili preukázať práve incentívu manipulácie, kde tvrdia, že len náznaky v tejto oblasti existujú.

    No a nakoniec boli realizované štúdie, ktoré sa zameriavali na koluzívne správanie sa bánk, kde objavili rôzne druhy správania sa bánk. Avšak už z uvedeného je vidieť, že sa opätovne pohybujeme na veľmi tenkom ľade.

    Pre mňa nezaujímavejším zistením ohľadne tejto kauzy bolo to, že regulačné orgány (NY FED, BoE) si mali byť už v roku 2007 vedomé, že banky podhodnocovali výšku LIBOR, pričom jeden z hlavných samotných aktérov Barclays upozorňoval regulátorov, že banka neudáva správne hodnoty, aby nepreniesla na seba podozrenie na vlastné zvyšujúce sa náklady financovania.

    A najväčšou iróniou v tejto kauze je to, že samotné regulačné orgány sa snažili znižovať úrokovú mieru v danom období, aby zabránili finančnému kolapsu. Áno, asi na prekvapenie mnohých konšpirátorov, sú to práve centrálne banky, ktoré stále unikajú ich pozornosti v kontexte ich teórií o manipulácii.

    AK SA TI ČLÁNOK PÁČIL, ZDIEĽAJ HO S PRIATEĽMI ?


    matus-posvancMatúš Pošvanc

    je riaditeľ Nadácie F.A. Hayeka. Dlhodobo sa venuje problematike drahých kovov. Od roku 2012 píše pravidelne svoj blog o aktuálnom dianí na trhoch s drahými kovmi www.viagold.sk. Autor sa rovnako zaujíma o kryptomeny – technológiu budúcnosti.

    • Zdroj titulného obrázka: pixabay.com
    Komentáre

    Najnovšie články

    Podobné články