Ja verím, že skutočný zdroj našej sily je v srdci, okolo ktorého je silové pole 5000 x silnejšie, než je energetické pole okolo mozgu – to je exaktne preukázaný fakt. Takže, keď niečo chceme od hlavy, potrebujeme tvoriť zo srdca.
Týmto argumentom zvyknem pri koučovaní ľudí upokojovať, keď sa desia, že rozum nemá kontrolu nad všetkým v ich živote.
Je to osloboduzujúce vedieť, lebo predstavte si, že robíte zásadné rozhodnutie vo svojom živote – pracovnom alebo osobnom a chcete sa vyhnúť prešľapom. Viete, ako také rozhodnutie urobiť?
Táto téma ma zaujíma nielen z profesijného hľadiska. Kto by nechcel poznať praktické i poučné poznatky o tom, ako vznikajú naše rozhodnutia?
Siahla som po knihe Myšlení rychlé a pomalé psychológa Daniela Kahnemana, jedného z mála neekonomicky vzdelaných držiteľov Nobelovej ceny za ekonómiu – za prínos v oblasti integrovania poznatkov z psychologického výskumu do ekonomických vied, a to najmä poznatkov o ľudskom úsudku a rozhodovania sa za neistoty.
Toto bol pre mňa prísľub, že snáď budem obsahu jeho prelomovej knihy z oblasti sociálneho myslenia rozumieť, lebo s číslami zvyčajne debaty nevediem 🙂
Anotácia na záložke knihy od profesora ekonómie Stevena D. Levitta uvádza:
“Daniel Kahneman je jedným z najoriginálnejších a najzaujímavejších mysliteľov našej doby. Na našej planéte asi neexistuje ďalší človek, ktorý by lepšie rozumel tomu, ako a prečo sa rozhodujeme tak, ako sa rozhodujeme. V tejto úplne úžasnej knihe sa Kahneman delí o svoju celoživotnú múdrosť a prezentuje ju spôsobom, ktorý je jednoduchý a pútavý, ale zároveň neskutočne hlbokomyseľný. Každý, kto má len trochu zvedavú myseľ, by si mal túto knihu povinne prečítať.”
Bývam zdržanlivá voči takýmto kvetnantým marketingovým rečiam, ale s touto musím absolútne súhlasiť.
Vďaka Kahnemanovej knižke sa naučíte odhaľovať skratky svojej mysle a vyhnete sa pasci mentálnych chýb, a pritom sa pobavíte a získate toľko neuveriteľných poznatkov zo zákutí fungovania myslenia, ktoré by ste len útržkovito zbierali z množstva iných zdrojov.
Kritici označujú knihu Myšlení rychlé a pomalé za rovnako významné dielo, akým bol kedysi Freudov “Výklad snov”. Čítavým a zrozumiteľným spôsobom zoznamuje čitateľa s dvoma systémami, ktoré riadia to, ako rozmýšľame a ako sa rozhodujeme.
Systém 1 je rýchly, intuitívny a emocionálny. Systém 2 je pomalý, váhavý a logický. Pútavý sprievodca mysľou nás vťahuje do dialógu o tom, ako premýšľame, a pritom odhaľuje, v ktorých situáciách môžeme, a kedy naopak nesmieme, veriť svojej intuícii (Systém 1) a tiež poukazuje na to, kedy a ako čerpať z prínosu pomalého myslenia (Systém 2).
Kahneman zosumarizoval desiatky rokov svojich výskumov do 5 kapitol, ktoré sú na 542 stranách. A hoci je to kniha, s ktorou netúžite zaspať, lebo je ťažká, ani nebudete mať pri čítaní na spánok pomyslenie, lebo miestami je taká napínavá a aj vtipná, že pozornosť si udržíte ľahko.
Prvá časť
Popisuje rozdiely medzi automatickým fungovaním Systému 1 a riadeným fungovaním Systému 2. Ukazuje, ako asociatívne pamäť, ktorá tvorí jadro Systému 1, nepretržite konštruuje logické interpretácie toho, čo sa okolo nás deje. Približuje zložitosť a bohatosť automatických, často nevedomých procesov, ktoré tvoria základ intuitívneho myslenia, a objasňuje, ako tieto automatické procesy vysvetľujú heuristiku úsudku (v závere článku pri pozoruhodnostiach z knihy je o tom viac).
Druhá časť
Rozvíja štúdium heuristiky úsudku a skúma dôležitú otázku: Prečo je pre nás také ťažké uvažovať štatisticky? Poukazuje na to, že ľahko uvažujeme asociatívne, metaforicky alebo príčinne – ale štatistika vyžaduje premýšľať o mnohých veciach naraz, čo je niečo, k čomu nie je rýchly Systém 1 navrhnutý.
Tretia časť
Popisuje záhadné obmedzenia v našej mysli: našu prílišnú vieru v to, čo vieme, a našu zjavnú neschopnosť rozpoznať plný rozsah našej nevedomosti a neistoty. Máme sklony nadhodnocovať to, ako rozumieme svetu a podhodnocovať úlohu náhody v udalostiach.
Štvrtá časť
Diskusia s ekonómiou ohľadom povahy rozhodovania a s ohľadom na predpoklad, že ekonomické činitele sú racionálne. V tejto časti knihy je najprv predstavený aktuálny pohľad na kľúčové prvky prospektovej teórie (teória modelu voľby, ktorý autor spolu s Amosom Tverskym publikoval v roku 1979), ktorá zahŕňa model dvoch myšlienkových systémov.
V nasledujúcich kapitolách sa potom čitateľ zoznámi s niekoľkými typmi volieb, ktoré sa odchyľujú od pravidiel racionality.
Piata časť
Autorov najnovší výskum, ktorý sa zaoberá rozlišovaním medzi dvoma “ja” – prežívajúcim ja a pamätajúcim ja – ktoré nemajú rovnaké záujmy. Rozdielnosť medzi dvoma ja možno vidieť napríklad na hodnotení blahobytu, kde opäť zisťujeme, že to, čo robí šťastným naše prežívajúce ja, nie je úplne to isté, čo uspokojuje pamätajúce ja.
Spôsob, akým sa dve ja vnútri jedného tela snažia dosiahnuť šťastie, vyvoláva množstvo zložitých otázok ako na úrovni jednotlivca, tak aj na úrovni spoločnosti.
Na záver ďalšie z oslavných tvrdení z časopisu The Economist, s ktorým sa stotožňujem: “Prenikavé… Podobne ako keď Kopernik odstránil Zem zo stredu vesmíru a Darwin zhodil ľudstvo z biologického bidielka, teraz je to D. Kahneman, ktorý ukázal, že naše myslenie má ďaleko k ideálu, za ktorý ho považujeme.”
Vrelo odporúčam prečítanie tejto knižky, je to z viacerých hľadísk pre naše myslenie prínosné, a ešte sa aj poučíme na príbehoch a výskumoch viac než tridsiatych klamov, ktoré nás vedú k chybám v úsudkoch.
POZORUHODNOSTI Z KNIHY
- Racionálna, analytická zložka ľudskej mysle predstavuje podľa autora jeden z dvoch okruhov mozgu: “systém 2”. “Systém 1″ sa podobá tomu, čo Seth Godin označuje ako “jašteričí mozog”. Je to primitívny, ale nepostrádateľný nástroj pre sledovanie okolia, vnímania a triedenia podnetov, okamžité rozpoznávanie nebezpečenstva. Len zlomok z nich potom odovzdáva “systému 2” na dôkladnú analýzu. Systém 1 nemožno vypnúť: ak vám niekto ukáže slovo napísané v jazyku, ktorému rozumiete, prečítate ho. Podobne vás automaticky zhnusí už len pomyslenie na kýbel zvratkov.
- Druhý systém, naopak, vyžaduje vedomé úsilie a sústredenie, metabolizmus do neho musí doslova investovať cennú glukózu.
- Aby si teda mozog – kopáča aj docenta – ušetril prácu, uchyľuje sa k heuristike. “Technicky vzaté ide o jednoduchý proces pomáhajúci nájsť dostačujúce, hoci často nedokonalé, odpovede na zložité otázky.” Všimnite si, že slovo heuristika má rovnaký základ ako “heuréka”. Zložitú otázku ”Akou veľkou sumou by ste prispeli na záchranu ohrozených druhov?” systém 1 ľahko “vyrieši” tým, že si ju prevedie na interpretáciu: “Aké intenzívne emócie cítim, keď pomyslím na umierajúce delfíny?” A keď sa vás niekto spýta, ako ste v poslednom čase spokojní so životom, pravdepodobne mu namiesto premyslene zosumarizovanej odpovede oznámite len to, akú máte práve teraz náladu.
Ako nás systém 1 ťahá do úzkych?
Aj keď by stačilo na moment zapojiť systém 2 a spočítať si, že na tom nie je pranič racionálne, lebo máme radi:
Ukotvenie. Cifry, ktoré nám poskytnú nejaký rámec. Keď jeden americký supermarket vyvesil nad regál so zľavnenými polievkami Campbell informáciu o limite dvanástich plechoviek na zákazníka, tí si ich začali v priemere kupovať sedem namiesto pôvodných troch a pol.
“Ak sa vás niekto spýta, či sa Gándhí dožil viac ako 114 rokov, prisúdite mu oveľa vyšší odhadovaný vek dožitia, než keby sa v ukotvujúcej otázke hovorilo o 35 rokoch.”
Ľahko pochopiteľné metriky.
“Dobrý obhajca, ktorý chce vyvolať pochybnosti o dôkaznej vzorke DNA nepovie porote, že pravdepodobnosť chyby je 0,1 percenta. Oveľa skôr vyvolá pochybnosti formuláciou, že sa nesprávna identifikácia prihodí v jednom z tisíc prípadov. Porotcovia potom ľahšie uveria tomu, že pred nimi sediaceho obvineného môžu potrestať na základe nespoľahlivého dôkazu. Žalobcovi bude, pochopiteľne, vyhovovať abstraktnejší rámec, ktorý porote upchá hlavy desatinnými čiarkami.”
Vieru v to, že sa nás samotných štatistiky netýkajú. Inak by sa len ťažko ľudia sobášili. Nieto druhýkrát.
Janette Šimková
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať. Navštívte môj blog www.lifekoucing.sk