Ak chcete zarobiť 20 eur za 3 minúty, musíte sa stať taxikárom s prenajatým miestom na státie pri vlakovej stanici.
Dnes by sa takýmto taxíkom neodviezol snáď nikto žijúci v Bratislave. Málokto však vie o týchto nástrahách mimo Bratislavy. A tak staniční taxikári profitujú na turistoch.
Neznáma reputácia
Vysvetlenie tohto javu je veľmi jednoduché. Kontrakt medzi staničným taxikárom a turistom vzniká na náhodnej báze (turista si zoberie najbližšie stojaci taxík) a je jednorazový (už sa pravdepodobne nikdy znova nestretnú).
Následkom toho zákazník nemá šancu jednoducho zistiť, ako sa jeho taxikár správal v minulosti (či si náhodou nevypýtal 20 eur za 3 minútovú jazdu).
A rovnako tento zákazník nemá prakticky žiadnu šancu zhoršiť reputáciu taxikára, ktorý si od neho vypýtal sumu považovanú verejnosťou za privysokú. Naopak zákazníkovi ostáva len nadávať na „bratislavských taxikárov“ vo všeobecnosti.
- Prečítajte si: „Bitcoin je podvod“
Z ekonomického pohľadu ide o klasický prípad tragédie obecnej pastviny. Namiesto ľudí, ktorí hádžu odpadky do spoločného jazera, ktoré nikomu nepatrí a zhoršujú tak životné prostredie celej obci, tu máme taxikárov, ktorí sa správajú nepekne k zákazníkom na úkor reputácie všetkých taxikárov v Bratislave.
Inými slovami staniční taxikári externalizujú náklady svojho predatorského správania sa na ostatných kolegov taxikárov. Z teórie hier a behaviorálnych výskumov vieme, že z pohľadu jednotlivých taxikárov kaziacich spoločnú reputáciu ide o racionálnu stratégiu a ak chceme zmeniť ich správanie, musia sa zmeniť pravidlá hry. Apel na dobré mravy nestačí.
Prišla zmena
Jednu z takýchto zmien „pravidiel hry“ priniesli platformy zdieľanej ekonomiky ako Uber alebo Taxify. Tieto nahradili náhodné a jednorazové transakcie medzi vodičmi a zákazníkmi transakciami, ktoré prechádzajú cez platformu uchovávajúcu informácie o správaní sa vodičov a zákazníkov.
To umožňuje jednoducho zistiť, ako sa vodič v minulosti správal, a zároveň dať vedieť budúcim zákazníkom , ako sa konkrétny vodič správal ku mne teraz. To vytvára tlak na dobré správanie sa všetkých účastníkov platformy.
Iné riešenie by bolo pozrieť sa, kto a akým spôsobom prideľuje miesta na státie pre taxikárov pred stanicou. Vzhľadom na cenotvorbu staničných taxikárov majú tieto miesta vysokú kapitálovú hodnotu.
Otázkou je, u koho končí. Či u taxikárov (cez vysoké ceny prepravy), alebo vlastníkov miest na státie (cez vysoké ceny prenájmu). Dokonca je možná aj alternatíva, že vzhľadom na dlhé čakacie rady taxikárov pred stanicou, títo taxikári môžu mať denný priemerný zárobok na úrovni normálnych taxikárov.
Verejný vlastník
Či už je to tak alebo onak, je to problém mesta, ktoré svoje pozemky necháva takto využívať.
V konečnom dôsledku by to totižto mal byť vlastník stanice, ktorému by malo záležať na tom, aby jeho zákazníci nemuseli platiť za predraženú prepravu.
Tak ako si súkromný majiteľ napr. nákupného centra nenechá otvoriť pred svojou prevádzkou predražené parkovisko nejakého súkromníka, alebo nevyčlení špeciálne miesta pre vybraných taxikárov s predraženými cenami.
Rovnako by malo byť v záujme vlastníka stanice (bratislavský magistrát) zabezpečiť bezpečný a nepredražený odvoz zákazníkov zo stanice.
A to napríklad tak, že miesta na státie pred stanicou nebudú pre vybraných taxikárov, ale hocijaký taxikár z mesta sa tam bude môcť postaviť a prebrať zákazníka konkurencii.
Napríklad tým, že ponúkne nižšie ceny. Alebo by mohlo mesto hladať úplne riešenia. Hlavný problém však je nedostatok motivácie zo strany verejného vlastníka.
- Autor: Róbert Chovanculiak
- Zdroj: http://iness.sk/sk
- Zdroj titulného obrázku: pexels