Naďalej zostávame v tieni najväčšieho ekonomického experimentu menovej politiky všetkých čias. Trhy sú opuchnuté, skreslené a krehké. Deň zúčtovania sa blíži. Neznamená to ale, že príde ešte v tomto štvrťroku.
Celkový obraz globálnej makroekonomiky zostáva približne bezo zmeny. Stále sa nachádzame uprostred najväčšieho experimentu menovej politiky všetkých čias. Bubliny zaplavujú svet a jednu vec majú spoločnú: sú produktom prostredia, ktoré nás neprestajne obklopuje. Prostredie rekordne nízkych výnosov a tlačenia lačných peňazí.
Plavba do neprebádaných vôd tak pokračuje. Máme však už za sebou stovky rokov opakovania rovnakých historických precedensov – voľná menová politika, finančné represie, strata dôvery, nadhodnotené ocenenie aktív – to neveští do budúcnosti nič dobré.
Éra falošných bohov
Blížime sa k poslednej fáze “éry falošných bohov” (čítaj: centrálnych bánk) a znovu a znovu vidíme známky únavy a pochybností. Rovnako ako blesk udrie pred príchodom ničivého hurikánu, aj prípadný dôsledok vytriezvenia bude tak zničujúci, že kríza v roku 2008 bude proti tom len menšou prehánkou.
Nebude to potom už len lokálne ochromenie trhu nehnuteľností v Spojených štátoch, ale niečo ako celosvetovo rozšírená rakovina.
Zažili sme už tretie sklamanie za sebou v snahe Bank of Japan uvoľňovať ďalej politiku (29. január, 29. júl a 21. september). Dôsledkom je trvalá rely domácich mien, napriek znižovaniu sadzieb a samozrejme to, čo sme videli 9. septembra, kedy náhle ako z čistého neba index volatility VIX zatváral na úrovni plus 40 percent a index S&P klesol o 2,5 percenta po takmer dvojmesačných pohyboch o jedno percento obidvoma smermi.
Čo sa stalo tesne predtým?
Európska centrálna banka sa zišla 8. septembra a odmietla akékoľvek ďalšie “uvoľnenie” a nepredĺžila program kvantitatívneho uvoľňovania. Trhu sa to samozrejme nepáčilo.
Nemecký štátny dlhopis so splatnosťou desať rokov (“Bund”) sa dostal počas 24 hodín z mínus desať bázických bodov na plus päť a ťahal so sebou desaťročné dlhopisy Spojených štátov a Japonska, čím podnietil prostredie risk-off, kde všetko vyzeralo na riziko s koreláciou jedna.
Volatilita a americký dolár
Ako som potom v nasledujúci pondelok povedal klientom, pripomenulo mi to rok 2008. Povedal som: “V piatok boli vysoko len dve veci – volatilita a americký dolár”. Dokonca aj aktíva “bezpečného prístavu”, ako je zlato, striebro, japonský jen a švajčiarsky frank boli vtedy v troskách.
To sú signálne svetlá budúceho vývoja. Ako vždy ide o čas. Hovoríme o najbližších troch mesiacoch alebo najbližších troch rokoch? Úprimne, stále si nie som istý, ale jedno viem. Sme čoraz bližšie. Na chvíľu pred globálnymi makroekonomickými faktormi môžete utiecť, ale nemôžete sa schovať.
- prečítajte si: Nie je to koniec kapitalizmu, ale intervencií
Kedy to buchne?
Predstavme si aj stratégiu v protismere: všetci sedia na rekordnom balíku peňazí a čakajú, kedy to konečne buchne. Všetci vedia, že toto všetko je neudržateľné.
A tak to najskôr bude. Keď všetci čakajú na to, čo je nevyhnutné, čo sa stane? To nevyhnutné nakoniec nenastane. A preto ak čakáte na desať percentný nárast S&P 500, tak veľa šťastia, pretože potenciálni kupci majú hromadu peňazí pripravenú na to, keď klesnú ceny.
Brexit
Pamätáte si, keď som hovoril, že Brexit mení pravidlá hry? Že by to potenciálne mohol byť ten pravý šok, ktorý nás privedie k toľko potrebnému prepadu a nakoniec aj k návratu normálnemu hospodárskemu cyklu?
Netrvalo to ani týždeň – nadmerná likvidita to absorbovala a trhy si poradili s Brexitom, ako s kvapkou v oceáne.