Veľa brať, málo dať (vláda)

Vláda sa správa ako zlý hospodár. Nesnaží sa šetriť a deficit znižuje pomocou zvyšovania daní.Životné minimum sa nezvyšovalo od roku 2013. Dávky v hmotnej núdzi, prídavky na deti, či rodičovský príspevok sa nezvyšovali dva roky.

137

Vláda sa správa ako zlý hospodár. Nesnaží sa šetriť a deficit znižuje pomocou zvyšovania daní.

Životné minimum sa nezvyšovalo od roku 2013. Dávky v hmotnej núdzi, prídavky na deti, či rodičovský príspevok sa nezvyšovali dva roky.

Klesá počet detí, a tým aj poberateľov dávok. Počet ľudí na najnižšej úrovni sociálnej siete klesol o tretinu, čo tiež znižuje výdavky na sociálne dávky. Dôchodky sa vlani valorizovali mesačne o cenu jedného štvrťkilového masla.

Výdavky na úroky zo štátneho dlhu boli nižšie o 130 miliónov eur aj vďaka vonkajšiemu vplyvu – tlačeniu peňazí Európskou centrálnou bankou. Ceny energií klesajú, Európu aj Slovensko straší cenová deflácia.

Výdavky na prevádzku štátu by mali stagnovať, ak nie klesať. Aj európsky rozpočet si vypýtal o 152 mil. eur menej.

Kde sú novinové titulky?

Keď si to dáme dohromady, tak štát mal teoreticky ušetriť 500 mil. eur, a to aj bez prijatia jediného opatrenia. Jednoducho to kleslo samo a počas predvolebného roku 2015. A to nehovoríme o raste výnosu daní a odvodov.

Rastúca zamestnanosť generuje nových platiteľov dane z príjmov a odvodov. Z minutej čistej mzdy skončí takmer 20 percent v pokladnici s nálepkou DPH, a tak daňové príjmy vzrástli medziročne o 900 mil. eur.

Sociálna poisťovňa vybrala o 300 mil. eur viac, pričom jej výdavky vzrástli len o 180 mil. eur.

V tomto porovnaní sú aj vratky za zbabrané europrojekty (304 mil. eur), vyššia spoluúčasť na ich spolufinancovaní (59 mil. eur), alebo vyššie platy učiteľov (66 mil. eur) nevýznamné.

Pri týchto číslach by sme očakávali v novinách titulky: Minister financií skresal deficit na polovicu. Štát sa prestal zadlžovať, klesol štátny dlh.

Dane ako návyková droga

Ale my žijeme na Slovensku, preto k ničomu takému nedošlo. Znižovanie deficitu je v nedohľadne z troch dôvodov.

Po prvé, cieľom našich vlád nebýva zníženie deficitu a nízky dlh, ale najkratšia možná vzdialenosť od trestajúcej palice EÚ. Tou je, samozrejme, deficit tri percentá HDP, ktorý sme podliezli len o tri stotiny percenta.

Po druhé, vláda sa nenaučila šetriť. Počet úradníkov štátu nielenže neklesol, ale vzrástol o dvetisíc (aj bez vplyvu zmeny metodiky). Úspory reformy ESO sa dajú počítať v biednych desiatkach miliónov eur. Neefektívne dávky sa naďalej rozdávajú, a ak sa aj náhodou nejaká zruší, tak len preto, že bola zlúčená s inou.

Tretí dôvod je z dlhodobého rastu prosperity nebezpečný. Vláda si v roku 2012 totiž vyskúšala prudko návykovú drogu – znižovanie deficitu zvyšovaním daní.

Tým sa nemyslí efektivita výberu, ale zvyšovanie sadzieb, vymeriavacích základov, či zmenšovanie druhého dôchodkového piliera. Dohromady bude mať tento rok vláda o 5,5 miliardy eur viac ako v roku 2012.

Magický účinok tejto drogy spočíva v tom, že potenciál výberu daní je viditeľný úplne všade. Ak už vláda nezvyšuje priamo sadzby či sociálno-zdravotné odvody, tak aspoň rozširuje vymeriavací základ.

Vláda brzdí rozvoj

Z pohľadu občana to má však zásadný nedostatok. Pri takomto prístupe kvalita výdavkov, plytvanie, či neefektivita vládu nezaujíma. Zaujíma ju len objem dodatočných daní. Aby bolo dosť na plynové vratky, cestovanie zadarmo, viac vrtuľníkov, hasičských áut, či policajtov.

Kto si navykne na tento spôsob uvažovania (ako učí politická ekonómia), už ho neopustí. Výsledok? Minister financií už predložil na pripomienkové konanie návrhy, ktoré majú štátu priniesť dodatočné stovky miliónov eur.

Že banky už naplnili potrebnú rezervu pre prípadnú krízu? No a čo, budeme im brať aj naďalej.

Zoberieme viac aj hazardu, veď nejde o to mať menej hazardu, ale vybrať viac na poplatkoch. Programové vyhlásenie vlády predpokladá vyššie zdanenie fajčiarov a regulovaných podnikov. Neprekáža, že fajčiar už dnes platí fakticky o polovicu vyššie zdravotné odvody.

Nestačí, že regulované subjekty už dnes platia okrem dane z príjmov vraj dočasný odvod 80 mil. eur ročne. Zvýšime im sadzbu aj na dvojnásobok!

Zvyšovanie daní prichádza v čase, keď doterajšie dane plnia kasu rýchlejšie, ako minister stíha aktualizovať prognózu ich príjmu.

Podiel daní na HDP vzrástol z 25,5 percenta v roku 2012 na 29,4 percenta HDP v roku 2015. Bolo to v čase, keď nevyhnutné výdavky štátu stagnujú alebo rovno klesajú. Takto nová vláda nielenže nezíska vizitku zodpovedného hospodára, ale aj brzdí potenciál hospodárskeho rozvoja a rýchlejšieho rastu zamestnanosti.

AK SA TI ČLÁNOK PÁČIL, ZDIEĽAJ HO S PRIATEĽMI ?


PRIDAŤ KOMENTÁR