Na svete sú iba dve istoty – dane a smrť. Tento citát z listu, ktorý v roku 1789 poslal americký štátnik a spoluautor textu Deklarácie nezávislosti, Benjamin Franklin, svojmu francúzskemu známemu Jean-Baptiste Leroyovi, pozná azda každý.
Aj keď od jeho napísania uplynulo viac ako dvesto rokov, myšlienka a posolstvo sú stále (bohužiaľ) aktuálne.
Predovšetkým otázka daní a ich platenia sa s blížiacim sa koncom marca každoročne dostáva do popredia.
V dnešnom článku sa pozrieme na to, ako sa k otázke vzťahu platenia daní a kryptomien stavajú súčasné zákony Slovenskej republiky a ako by ste mali zdaniť svoje zisky.
V článku sa dočítate:
- Aká je lehota na podanie daňového priznania
- Kedy nemusíte podávať daňové priznanie
- Ako zdaniť kryptomeny
- Ktorý typ daňového priznania vyplniť a kde ho stiahnuť
- Ako si odložiť daňové priznanie a ako funguje opravné daňového priznania
- Kam uhradiť daň
- Aké sú pokuty
- Kontakt na Call centrum klientskej zóny daňového úradu
Zdroj: hbs.edu
Aká je lehota na podanie daňového priznania
Fyzická osoba je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov vždy za celý kalendárny rok, a to v termíne do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, teda skončení predchádzajúceho kalendárneho roka.
To znamená, že daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2018 musíte odovzdať do konca marca 2019.
V tejto lehote musíte aj vzniknutú daň uhradiť. Keďže 31. marec pripadá v tomto roku (2019) na deň pracovného voľna (nedeľa), daňové priznanie je možné podať najneskôr 1. apríla 2019.
Kedy nemusíte podávať daňové priznanie
Dobrou správou je, že daňové priznanie (DP) nemusí podávať automaticky každá fyzická osoba. Má to však zásadnú podmienku súvisiacu s výškou príjmov za uplynulý rok.
Ak celkové príjmy za predchádzajúci kalendárny rok nepresiahli sumu 1,915.01 eur DP podávať nemusíte.
Pri tejto sume je však dôležité mať na pamäti, že sa do nej zarátava nielen príjem zo zamestnania, ale aj ostatné zdaniteľné príjmy, ako napríklad predaj nehnuteľnosti (vlastnenej po dobu kratšiu ako päť rokov), výhry z reklamných súťaží (aj nepeňažné) v prípade, že prevyšujú sumu 350 eur a daň neodviedol organizátor súťaže, prenájom nehnuteľnosti presahujúci 500 eur za kalendárny rok či v článku nižšie zmienené kryptomeny.
Do celkových zdaniteľných príjmov sa tak počíta akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený.
Druhou dobrou správou, respektíve možnosťou kedy DP podávať nemusíte (zohľadníte iba časť príjmov – vysvetlené nižšie) je situácia, ak ste považovaný za „daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident SR)“.
Tento status môžete získať za predpokladu, že:
- ste fyzická osoba
- nemáte na území Slovenskej republiky trvalý pobyt
- na území Slovenskej republiky sa zdržiava menej ako 183 dní v príslušnom kalendárnom roku
V takomto prípade bude vaším predmetom dane iba príjem plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky.
To znamená, že ak ste klasifikovaný ako nerezident a pracujete externe pre slovenskú firmu z krajín, kde sa kryptomeny nezdaňujú, vo výsledku zdaníte iba váš príjem plynúci zo zamestnania.
V rámci spomenutej možnosti nezdaňovania kryptomien v prípade, že ste klasifikovaný ako „daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident SR)“, stojí za pozornosť prístup niektorých európskych štátov.
Nemecko
Bitcoin ani ostatné krypotmeny nie sú považované za komoditu, akcie alebo akúkoľvek menu.
Miestne zákony ich klasifikujú ako súkromné peniaze spôsobom, ktorý je podobnej cudzej mene. Tým pádom sú podľa zákona 23 EstG oslobodené od dane ak vaše zisky nie sú vyššie ako 600 eur.
Zároveň ak predávate vami držanú kryptomenu po dobe dlhšej ako jeden rok od jej nadobudnutia, daň zo zisku neplatíte.
Bielorusko
Dňa 22. decembra 2017 prezident Alexander Lukašenko legalizoval kryptomeny a ICO. Súbežne s tým oslobodil od dane zisky z obchodovania, ťažby a predaja kryptomien po dobu piatich rokov. Aktuálny zákon je teda platný do 1. januára 2023.
Slovinsko
V prípade, že ste fyzická osoba a váš zamestnávateľ vám nevypláca mzdu v kryptomene, neplatíte z nich žiadne dane.
Inými slovami obchodovanie a predaj digitálnych aktív nie sú v prípade nepodnikateľa v tejto krajine zdaňované.
Ako zdaniť kryptomeny
Ak ste „úspešne splnili“ všetky vyššie spomenuté podmienky, a teda ste rezident SR, ročný príjem máte viac ako spomenutých 1,915.01 eur a obchodovali ste s kryptomenami, mali by ste podľa platnej legislatívy podať daňové priznanie.
Od 1.októbra 2018 vstúpila do platnosti novela zákona č. 213/2018 Z. z., ktorá upravuje aj zákon č. 595/2003 Z. z. a ním aj zdaňovanie virtuálnych mien.
Súbežne s novelou vydalo Ministerstvo Financií SR aj metodické usmernenie, ktoré si v plnom znení môžete stiahnuť na tomto odkaze.
Pre jeho obsiahlosť vyberáme do článku len určitú časť, ktorej znenie priamo definuje ako sa štát a finančná správa pozerá na kryptomeny a ich zdaňovanie.
Definícia kryptomien z pohľadu štátu
Pre účely tohto usmernenia sa virtuálnou menou rozumie digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, ani nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo, nemá právny status meny alebo peňazí, ale je akceptovaný niektorými fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok a ktorý možno, prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.
Čo všetko podlieha dani
Príjem (výnos) plynúci z predaja virtuálnej meny je predmetom dane, ktorý nie je od dane oslobodený, a preto je považovaný za zdaniteľný príjem podľa zákona o dani z príjmov.
Za predaj virtuálnej meny sa na účely zdanenia podľa tohto usmernenia považuje akákoľvek výmena napr. výmena virtuálnej meny za majetok alebo výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo jej odplatný prevod, a to aj výmena za inú virtuálnu menu.
Podľa usmernenia sa tak nezdaňuje (ako si mnohí myslia) iba predaj kryptomeny za klasickú fiat menu, ale aj jej „výmena“ za za majetok, inú virtuálnu menu či za službu alebo tovar.
Zároveň to však znamená, že pokiaľ ste kryptomenu nakúpili a iba ju držíte vo svojej peňaženke alebo na burze, jej prípadný nárast hodnoty nezdaňujete, keďže ste ju nepreviedli do inej formy (fiat mena, tovar atď.).
Rovnako to je aj v prípade ťaženia. Pokým vyťaženú kryptomenu nepredáte, zisk nezdaňujete.
Sadzba dane a ocenenie kryptomeny
Sadzba dane z príjmu závisí od samotného daňového základu. Ak je menší alebo rovný 35,268.06 eur, výška dane je 19 %.
V prípade, že váš základ dane je vyšší, sadzba sa zvýši na 25 %. Do základu dane sa však neberie iba predaj kryptomeny, ale všetky vaše príjmy za zdaňovacie obdobie.
Priklad: Ak ste vykázali predajom kryptomien zisk 15,000 eur, ale váš ročný príjem plynúci napríklad z trvalého pracovného pomeru bol za uplynulý rok vo výške 25,000 eur, súčet presahuje hranicu 35.268,06 eur, a tým pádom bude vaša sadzba dane 25 %.
Aby toho nebolo málo, príjem z predaja kryptomien ešte podlieha aj zdravotnému poisteniu, ktoré činí 14 %.
Na druhej strane si samozrejme môžete zdaniteľné príjmy ponížiť o financie, ktoré ste vynaložili na kúpu kryptomien. V metodickej príručke sa uvádza:
Dosiahnuté zdaniteľné príjmy je možné znížiť o preukázateľne vynaložené výdavky na ich dosiahnutie, ak sú však výdavky vyššie ako dosiahnuté príjmy, na rozdiel sa neprihliada.
Čo sa týka samotného ocenenia kryptomeny pre účely jej zdanenia, podľa novely zákona sa reálna hodnota virtuálnej meny počíta ako jej trhová cena v deň ocenenia, teda v čase jej predaja alebo výmeny.
Ktorý typ daňového priznania vyplniť
V súčasnosti existujú dva typy DP, ktoré sa od seba líšia v závislosti od „pôvodu“ príjmu, ktorý zdaňujete.
DP typu „A“ podávate v prípade, keď ste za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahli príjmy iba zo závislej činnosti.
Tým sú myslené príjmy plynúce zo zamestnania, ktoré máte na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
V prípade kryptomien nás však bude zaujímať DP typu „B“. To je totiž daňovník povinný vyplniť a odovzdať / poslať v prípade, že dosiahol príjem z podnikania, samostatnej zárobkovej činnosti, či iný príležitostný príjem
Daňové tlačivo si môžete stiahnuť na tomto odkaze, pričom je potrebné rozkliknúť sekciu “Daň z príjmov fyzickej osoby“.
Tip: Údaje o príjmoch a výdavkoch týkajúcich sa virtuálnych mien sa v daňovom priznaní typu „B“ vypĺňajú na siedmej strane, VIII. oddiel (Výpočet základu dane z ostatných príjmov), tabuľka číslo 3, riadok číslo 16.
Daňové tlačivo typ „B“. Zdroj: financnasprava.sk
Odloženie daňového priznania
V prípade, že z nejakého dôvodu nestíhate podať DP v stanovenej lehote (tento rok najneskôr 1. apríla 2019), môžete si čas na jeho podanie predĺžiť.
Dôležité je však odovzdať oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, pričom tak musíte spraviť najneskôr v posledný deň kedy sa má v danom roku DP odovzdávať.
Zjednodušene povedané, ak si chcete predĺžiť čas na vypracovanie vášho DP, musíte tento fakt oznámiť príslušnému daňovému úradu najneskôr do 1. apríla 2019.
Na základe podaného oznámenia sa vám môže lehota na odovzdanie DP predĺžiť o tri alebo šesť kalendárnych mesiacov. Aj tu sú však dané podmienky, ktoré pre prípadný odklad musíte splniť:
- Ak si chcete predĺžiť čas najviac o tri mesiace, nesmiete byť v konkurze alebo v likvidácii, a zároveň musíte v oznámení uviesť novú lehotu (koniec kalendárneho mesiaca), v ktorom DP podáte. V prípade tohto roku tak ide o dátumy 30.4.2019, 31.5.2019, alebo 30.6.2019.
- Ak potrebujete mať odklad na maximálne šesť mesiacov, rovnako ako v prípade vyššie, nesmiete byť v konkurze alebo v likvidácii, no zároveň musia byť súčasťou vášho príjmu aj zdaniteľné príjmy plynúce zo zahraničia.
Tlačivo ohľadom oznámenia o predĺžení lehoty na podanie DP si môžete stiahnuť tu.
Opravné daňové priznanie
Čo robiť ak dodatočne zistíte, že ste svoje DP vyplnili nesprávne, respektíve ste na niektoré položky zabudli?
Ak na to prídete skôr ako v posledný termín, kedy je možné DP odovzdať, stačí podať opravné daňové priznanie.
V takomto prípade správca dane berie do úvahy opravné daňové priznanie a na predtým podané DP sa neprihliada.
Zákon zároveň neobmedzuje počet podaných opravných DP, čo znamená, že ich môžete podať aj viac. Na tlačive je však potrebné v záhlaví I. časti vyznačiť, že ide o opravné daňové priznanie.
Kam uhradiť daň
Ako sme už uviedli vyššie, vzniknutú daň je potrebné zaplatiť tento rok najneskôr do 1. apríla 2019. Sumu môžete uhradiť dvomi spôsobmi:
- Bezhotovostným prevodom z účtu v banke na príslušný účet správcu dane. Vtedy sa za deň vykonania platby považuje deň, kedy bola platba odpísaná z vášho účtu.
- V hotovosti poštovou poukážkou typu RI na príslušný účet správcu dane. Vtedy sa za deň vykonania platby sa považuje deň, keď pošta hotovosť prijala.
Číslo účtu pre úhradu príslušnej dane sa skladá z:
- predčíslia označujúceho druh dane (ak ste fyzická osoba [rezident SR], použijete predčíslie účtu 500208 bez ohľadu na typ daňového priznania [typ „A“ aj typ „B“])
- zo základného čísla účtu označujúceho daňový subjekt (toto číslo si viete overiť po zadaní vášho rodného čísla na stránkach finančnej správy tu.
- z identifikačného kódu Štátnej pokladnice (8180)
Vzhľadom k tomu, že od 1.2.2016 sa číslo účtu uvádza vo formáte medzinárodného bankového účtu – IBAN, je potrebné ho zadať v tejto forme. Ak pomôcka vám môže poslúžiť IBAN generátor na stránkach finančnej správy tu.
Nezabudnite ani na správne uvedenie variabilného symbolu. Ten sa skladá z desiatich číslic, pričom prvé štyri definujú platby dane a zvyšné určujú obdobie, za ktoré daň uhrádzate.
Ak teda budete platiť daň z príjmov z podaného daňového priznania za uplynulý kalendárny rok, variabilný symbol bude: 1700992018.
Aké sú pokuty
Za nepodanie daňového priznania (ak vám táto skutočnosť vyplýva) vám môže správca dane pochopiteľne uložiť pokutu.
Jej výška sa určuje vzhľadom k závažnosti, trvaniu či následkom protiprávneho stavu. Pohybuje od 30 eur až do 16,000 eur.
Pokuta však môže narásť, a to v prípade, že DP nepodáte a neučiníte tak ani po výzve od daňového úradu. Vtedy vám môže byť uložená pokuta vo výške od 60 eur do 32,000 eur.
Podľa hovorkyne finančnej správy Patrícii Macíkovej je prevažná väčšina pokút za oneskorené, respektíve za nepodané daňové priznania. Výška pokuty pritom závisí od závažnosti deliktu a frekvencie.
Okrem pokuty však treba myslieť aj na to, že za daňový podvod hrozí aj väzenie. Úmyselné nepriznanie dane v malom rozsahu (od 266 eur) je totiž trestný čin.
Krátky prehľad pokút
- nepodanie DP v stanovenej lehote: 30 – 16,000 eur
- nepodanie DP ani po výzve od daňového úradu: 60 – 32,000 eur
- uvedenie nižšej dane, ako mala byť uhradená: 60 – 3,000 eur
- nepriznanie dane od 266 eur – trestný čin
Poznámka: Gro informácií v článku je čerpaných zo stránok Finančnej správy Slovenskej republiky, ktoré sú dostupné na tomto odkaze.
Autor nie je daňovým poradcom, preto odporúčame považovať tento článok za prvotnú informáciu ohľadom daní z príjmu.
Pre správne vypracovanie daňového priznania vám odporúčame konzultácie s daňovým poradcom alebo priamo na príslušnom daňovom úrade, pripadne na telefónom čísle call centra klientskej zóny daňového úradu: +421 (48) 4317 222.
(Call centrum poskytuje informácie k jednotlivým daniam, používaniu elektronickej a virtuálnej registračnej pokladnice a ku technickej podpore pre elektronickú komunikáciu).
- Článok bol pôvodne publikovaný na kryptoportal.sk