Pri 11 500 miliardách eur celkových príjmov federálneho rozpočtu za to isté obdobie žiadna zaujímavá suma. Zaujímavejšou témou je zdroj týchto príjmov. Ako je to vlastne so „zarábaním“ centrálnej banky?
ECB a centrálne banky so ziskom alebo stratou
ECB a národné centrálne banky vykonávajú operácie, pri ktorých im vznikajú straty, alebo zisky – napríklad vyplatením úrokov na nakúpených dlhopisoch, alebo precenením devízových rezerv.
ECB podobne ako komerčné banky na konci obdobia rozdelí zisk medzi svojich akcionárov, teda národné centrálne banky. Napríklad za rok 2016 to bol zisk 1,19 miliardy eur, ktorý bol rozdelený medzi členov.
Čo sa s týmito peniazmi stane ďalej, sa rôzni. Časť použijú národné centrálne banky na prevádzkovanie svojej činnosti, teda na mzdy, či udržiavanie svojich sídiel, ale ja na tlač bankoviek a razbu mincí. Z časti zisku vytvoria rezervy a zvyšok môžu poslať do národného rozpočtu.
Alebo aj nie, čo je konkrétne prípad Slovenska. Napriek zisku 147 miliónov eur v roku 2016, štátny rozpočet uvidí z NBS len 18 miliónov. To je suma zrážkovej dane z výnosov, ktoré NBS plynú z dlhopisov emitovaných na území Slovenskej republiky. Zvyšok zisku je použitý na umorovanie strát z minulosti.
Straty NBS z minulosti však nie sú znakom, že slovenskí centrálni bankári v minulosti zle hospodárili. Zisk alebo strata centrálnej banky je totiž len vedľajším produktom monetárnej politiky.
Napríklad Švajčiarska národná banka v roku 2016 zarobila 24 miliárd frankov, ale rok pred tým stratila 23 miliárd kvôli posilneniu franku. Nespôsobila to nejaká chyba bankárov, ale rozhodnutie zdvihnúť kotvu franku voči euru. Podobne straty NBS z rokov 2002-2003 vyplynuli z intervencií voči posilňujúcej slovenskej korune.
Zisk ako vedľajší produkt
Tým sa trocha okľukou dostávame k úvodnej otázke. „Centrálne bankovanie“ nie je podnikaním, teda tvorbou spoločenskej hodnoty, ktorej hnacím motorom je zisk, od ktorého sa odvíjajú podnikateľove kalkulácie.
Zisk v tomto prípade vzniká ako vedľajší produkt monopolu na tvorbu peňazí. Ak by cieľom centrálnej banky bolo tvoriť zisk, môže to dosiahnuť veľmi jednoducho – tlačením nových peňazí môže zodvihnúť nominálnu cenu nakúpených devíz či zahraničných dlhopisov prakticky na nekonečno. Asi väčšina čitateľov tuší, prečo by to nebol rozumný krok.
Miesto zisku sleduje centrálna iné ciele, najmä však stabilitu menového systému a aj z nej prameniacu ekonomickú prosperitu. A práve tu je namieste zamyslenie, či z pohľadu dlhodobej perspektívy eurozóny dostali Nemci (a s nimi aj všetci ostatní členovia) za tú jednu miliardu eur protihodnotu. Neštandardné monetárne operácie priniesli zisk, ale aj nové, neštandardné riziká.
- Zdroj: http://iness.sk/sk
- Zdroj obrázkov : www.pixabay.com