Na finančnú (ne)gramotnosť politikov dopláca celá ekonomika a občania

Aktuálne sa ukazuje, že nejeden politik nerozumie rozdielu medzi ziskom a obratom. Áno, hovoríme o chystanom odvode pre reťazce, respektíve skôr o odvode obchodov.

109

Nízka finančná gramotnosť obyvateľstva má na spoločnosť neblahé dôsledky. Keď ľudia nerozumejú fungovaniu finančných produktov, nevyznajú sa vo finančnej terminológii, netušia ako sa počíta úrok, potom skončia s nevýhodnými pôžičkami, či so sporiacim poistením, ktoré poriadne nič nekryje a rozhodne nič nesporí.

Finančná gramotnosť politikov

Ešte väčší problém je, keď základným pojmom vo financiách nerozumejú politici. Vďaka svojej neznalosti netrpia totiž iba oni, ale hlavne celá ekonomika.

Aktuálne sa ukazuje, že nejeden politik nerozumie rozdielu medzi ziskom a obratom. Áno, hovoríme o chystanom odvode pre reťazce, respektíve skôr o odvode  obchodov.

Nové odvody pre obchodné reťazce

Len za posledných 12 mesiacov narástli ceny potravín na Slovensku o 4,5%, teda viac ako celková inflácia .

Na varovanie, že tento odvod sa prenesie do cien potravín, zareagovali niektorí politici úprimným začudovaním, že prečo by mala. Veď je to daň na reťazce! Nech si okrešú zisky!

Zabúdajú však, že je to daň z obratu a nie zo zisku. Zisk majú tí podnikatelia, ktorí sú úspešní a ktorí lepšie uspokojujú zákazníka ako konkurenti.

Obrat majú naopak úplne všetci aktívni podnikatelia, hoci by aj boli na hranici bankrotu. Obrat je v princípe tržbou (rozdiel medzi týmito dvoma termínmi môžeme v tomto komentári zanedbať) obchodníka.

Suma, ktorú zinkasuje za svoje produkty však nehovorí nič o tom, koľko vynaložil obchodník na nákup tohto tovaru od dodávateľa, na mzdy, či na budovy a technológie.

V prípade maloobchodu s potravinami je obrat podstatne väčší, ako zisk. V súčasnosti asi najúspešnejší reťazec Lidl mal minulý rok zisk 111 miliónov eur, ale tržby 1 150 miliónov.

Obchodníci nemajú na výber

Ak by obchodníci nepreniesli významnú časť odvodu do cien tovarov, drvivá väčšina z nich by jednoducho zbankrotovala. Nie je ťažké to ukázať.

Na Slovensku sme identifikovali 41 klasických reťazcov s dominantným predajom potravín.  V roku 2017 ich bolo v strate osem. Ak by sa odvod zaviedol v roku 2017, do straty by sa dostalo ďalších 29 reťazcov! Inými slovami, v strate by bolo 90% všetkých reťazcov.

V skutočnosti bude dopad odvodu ešte oveľa rozsiahlejší. Nezarátali sme totiž siete podnikových predajní mäsiarov, pekární, a ďalších.

Nezarátali sme ani stovky, možno tisíce malých obchodov, ktoré sú súčasťou aliancií, ktoré novela tiež považuje za reťazce.

Dnes je totiž rarita nájsť potraviny, ktoré by neboli súčasťou marketingovej a dodávateľskej aliancie ako sú Môjobchod, či Bala. Ak chce slovenský maloobchod s potravinami prežiť, nemá inú možnosť, ako zvýšiť ceny.


PRIDAŤ KOMENTÁR