Finančná a ekonomická (ne)gramotnosť Slovákov začína už u mladých

Na Slovensku bolo v roku 2017 zaznamenaných viac ako 400 000 exekúcií. Pribúdajú portály a organizácie, ktoré ponúkajú pomoc zadlženým občanom. Veľká väčšina ľudí nevie, koľko daní platí alebo koľko stoja verejné služby.

483

Na Slovensku bolo v roku 2017 zaznamenaných viac ako 400 000 exekúcií. Pribúdajú portály a organizácie, ktoré ponúkajú pomoc zadlženým občanom. Veľká väčšina ľudí nevie, koľko daní platí alebo koľko stoja verejné služby.

Vieme, kedy bola bitka pri Moháči, učíme sa naspamäť hlavné mestá, vieme recitovať „Mor ho!“, a to napriek tomu, že tieto informácie nám poskytne Google v priebehu zlomku sekundy.

V správach počúvame o deficitoch a dlhoch, no nevieme, čo tieto pojmy znamenajú pre náš každodenný život. V banke nepoznáme rozdiel medzi jednoduchým či zloženým úrokom a z každej strany sa na nás valí „super-výhodný úver“.

Finančná a ekonomická (ne)gramotnosť mladých Slovákov

O potrebe lepšej finančnej a ekonomickej gramotnosti počúvame z každej strany, no zatiaľ sa v tejto oblasti veľa neudialo. Predovšetkým na gymnáziách je časový fond pre výučbu ekonómie žalostne nízky, v rámci jednej či dvoch hodín Občianskej náuky týždenne sa vyučuje filozofia, politológia, psychológia, sociológia, právo a ekonómia.

Prvé výzvy dospelosti súvisia s ekonomikou

Pritom prvé výzvy v živote dospelého človeka súvisia práve s ekonomickými otázkami, ktoré majú pre každého z nás  existenčný význam. Nie je to len slovenský problém, pred pár rokmi jedna nemecká študentka statusom na Twitteri prinútila aj ministerku školstva, aby sa vyjadrila ku kvalite vzdelávania na školách:

„Mám skoro 18 a neviem ako sa platia dane, nájom či poistenie. Ale viem analyzovať básne. V štyroch jazykoch.“

INESS organizoval v tomto školskom roku vôbec prvú Ekonomickú olympiádu na Slovensku. V prvom školskom kole sa do nej zapojilo neuveriteľných 4000 študentov stredných škôl.

Otestovali svoje vedomosti v oblastiach ako finančná gramotnosť či medzinárodná ekonómia, mali preukázať, že sledujú aktuálne dianie, že rozumejú základným ekonomickým pojmom a princípom.

Mladí nerozumejú základným pojmom

Z týchto odpovedí vzišlo niekoľko zaujímavých postrehov. Mnoho študentov vie napríklad správne určiť, čo je HDP, no pri jeho výpočte je úspešnosť nízka.

70 % stredoškolákov vedelo teoreticky určiť čo je HDP, ale 82 % nevedelo správne zrátať príspevok k HDP z modelového príkladu

Stredoškoláci majú tiež problém správne rozumieť základným pojmom v ekonómii. Len 41 % súťažiacich vedelo správne určiť, čo je úlohou protimonopolnej politiky a iba 34 % vedelo, čo je fiškálna politika. Hoci tieto pojmy počujeme v médiách denne, len zlomok Slovákov im rozumie.

66 % stredoškolákov nevie, čo je to fiškálna politika

Aby občania nepodliehali mýtom či lacným sľubom politikov, ktoré majú priamy dopad na ich živobytie, mali by mať prehľad o tom, koľko daní platia a kam tieto peniaze smerujú. Tiež by mali rozumieť, že nadmerné zadlžovanie krajín môže v budúcnosti ohroziť ich peňaženky.

Súťažiaci mali určiť, koľko je v rámci pravidiel EÚ povolený deficit verejných financií vo vzťahu k HDP krajiny. Len tretina opýtaných vedela na túto otázku správne odpovedať.

Mal by to poznať každý bežný občan

Pri hodnotení politických opatrení častokrát ignorujeme ich sekundárne účinky. Poznať všetky dopady cenových regulácií či nových ciel a daní je užitočné nielen pre ekonómov, ale aj pre bežných občanov.

Až 75 % stredoškolákov nevedelo, že obmedzenie dovozu vedie k menšej ponuke a vyšším cenám na domácom trhu. Že zavedenie minimálnej mzdy môže spôsobiť rast nezamestnanosti správne uviedlo len 18 % opýtaných študentov.

82 % stredoškolákov nevie, že nekontrolované zvýšenie minimálnej mzdy môže zvýšiť  nezamestnanosť

Menová politika centrálnych bánk hrá dôležitú úlohu nielen počas ekonomických kríz, ale je rozhodujúca aj pri bežných úveroch a hypotékach. Až 82 % opýtaných študentov nevie, že menovú politiku na Slovensku riadi Európska centrálna banka.

Stredoškoláci mali tiež problém určiť, aké dopady má vyšší objem peňazí v obehu. Len 31 % súťažiacich vedelo, že zvýšenie objemu peňazí v ekonomike má za následok zníženie úrokových sadzieb, príp. aj nárast objemu investícií.

Memorovanie je problém

Približne polovica študentov nevie zhodnotiť dopady obmedzenia dovozu alebo zavedenia ciel. Mnohé populistické strany broja proti zahraničným výrobkom či produktom, ak sa nevieme brániť vedomosťami, padnú tieto tvrdenia ľahko na úrodnú pôdu.

Pri úlohách zameraných na finančnú gramotnosť, kde mali študenti z piatich možností vybrať najnižší úrok, bola priemerná úspešnosť 44 %. Najvýhodnejší úrok je pritom kľúčový faktor pri výbere sporenia či úveru.

Ekonomická olympiáda na vzorke viac ako 4000 študentov v školskom kole odhalila najväčšie slabosti v ekonomickom vzdelávaní mladých ľudí. Memorovanie je označované ako dlhodobý problém, avšak znalosti použiteľné maximálne do vedomostných kvízov ostávajú naďalej nosnou časťou nášho vzdelávania.

Úspešnosť v krajskom a celoslovenskom finále súťaže však dokázala, že sa medzi stredoškolákmi nájdu aj mimoriadne nadaní ekonómovia. Otázkou ostáva, či sú naše vysoké školy dosť atraktívne pre týchto mladých ľudí.


PRIDAŤ KOMENTÁR