Slovenskej ekonomike sa darí. HDP rastie, rovnako rastú aj mzdy a do toho klesá nezamestnanosť.
Ako je to možné, keď vláda v posledných rokoch rýchlo zvyšovala minimálnu mzdu, pýtajú sa niektorí laici. Problém laikov je v tom, že nesprávne interpretujú varovania ekonómov.
Tí by si nikdy nedovolili tvrdiť, že razantné zvyšovanie minimálnej mzdy automaticky prinesie rastúcu nezamestnanosť a nebodaj pokles HDP.
To by totižto okrem vplyvu minimálnej mzdy museli do svojho tvrdenia zahrnúť aj predikciu množstva ďalších ekonomických faktorov, ktoré vplývajú na nezamestnanosť a ekonomický rast.
Ako napr. vývoj svetovej ekonomiky, domácej spotreby, vládnych výdavkov, technologického pokroku, zahraničných investorov, či nebodaj prírodných katastrof.
Ekonómovia komentujúci rast minimálnej mzdy sú oveľa skromnejší. Tvrdia, že vplyvom zvyšovania minimálnej mzdy bude nezamestnanosť vyššia, než aká by bola, keby sa minimálna mzda nezvyšovala.
To však môže znamenať, že v skutočnosti po razantnom zvýšení minimálnej mzdy nezamestnanosť poklesne v absolútnych číslach. Napr. z dôvodu pozitívneho ekonomického vývoja v okolitých krajinách, ktorý ťahá dopyt po našich výrobkoch a to znižuje nezamestnanosť.
Komu toto ekonomické tvrdenie týkajúce sa minimálnej mzdy príde málo ambiciózne, môže sa pozrieť na ďalšie detailnejšie predikcie ekonómov.
Napr. ekonómovia hovoria, že zvyšovanie minimálnej mzdy viac negatívne ovplyvní mladých, nízko kvalifikovaných, dlhodobo nezamestnaných, alebo zaostalejšie regióny.
Z pohľadu celého hospodárstva sa tak môže zdať, že počet nezamestnaných rýchlo klesá, ale v skutočnosti môžu niektoré skupiny nezamestnaných v niektorých oblastiach klesať len pomalšie – a to práve kvôli zvyšovaniu minimálnej mzdy.
Pozrime sa preto ako sa napr. na Slovensku vyvíjal počet uchádzačov o zamestnanie v rôznych regiónoch medzi koncom roku 2011 a začiatkom roku 2016.
Na mapke nižšie môžete vidieť vygenerované geografické zhluky negatívnych (zelená farba) a pozitívnych (červená farba) zmien počtu uchádzačov o zamestnanie (grafiku a dáta spracoval Daniel Kerekeš, POLITICALCONSULTING.SK).
Graf: Zhluky vývoja počtu uchádzačov o zamestnanie medzi decembrom 2011 a marcom 2016
Zdroj: ÚPSVAR, spracovanie Daniel Kerekeš
Ako vidíte, na západe a strede Slovenska sa počet uchádzačov o zamestnanie znižoval o desiatky percent. Opačný vývoj však bol na východe Slovenska. Tu v geografických zhlukoch narástli počty uchádzačov o desiatky percent.
Teda aj napriek tomu, že celému Slovensku sa darí, nedarí sa všetkým rovnako. Lenže minimálna mzda si nevyberá. Jej rast schválený v Bratislave platí rovnako aj pre Bardejov a Medzilaborce. A to je ten problém. To je to, na čo ekonómovia upozorňujú a laici by mali pochopiť.
Problém zvyšovania minimálnej mzdy neuvidíte na agregátoch miery nezamestnanosti alebo HDP ťahaných zahraničnými investormi v automobilovom priemysle, ale na každodenných kalkuláciách malých podnikateľov na východe Slovenska. Jednoducho bratislavská minimálna mzda nepatrí na východ.
Zároveň treba upozorniť na to, že odstránenie negatívnych vplyvov minimálnej mzdy na východe Slovenska neprinesie okamžité vyriešenie všetkých problémov miestneho trhu práce.
Teda že si nájdu hneď prácu desaťtisíce dlhodobo nezamestnaných, nezamestnaných so základným vzdelaním alebo nezamestnaní z vylúčených skupín (napr. Rómovia z osád). Nejde tak o dostatočnú podmienku na vyriešenie problémov.
Ide však o nutnú podmienku, aby sme sa vôbec mohli začať baviť o hľadaní dodatočných riešení. Nemôžete najskôr zakázať pracovať nízko-kvalifikovaným, často nemobilným ľudom pod určitú hranicu a následne sa pokúšať riešiť problém s ich zamestnanosťou.
Dnes je zrušenie alebo minimálne zmrazenie minimálnej mzdy politicky ťažko priechodné. Preto navrhujeme regionalizáciu minimálnej mzdy. A to ani nemusí byť regionalizácia v nominálnom vyjadrení, čo je znova politicky háklivá téma.
Preto navrhujeme regionalizáciu odvodovej odpočítateľnej položky. Zamestnanci a zamestnávatelia vo vybraných (zaostávajúcich) regiónoch, či okresoch by dostali možnosť neplatiť časť mzdových nákladov na sociálne odvody.
- Prečítajte si: Kto ostane hladný, keď sa zvýši minimálna mzda?
Nominálne by bola minimálna mzda na Slovensku všade rovnaká, ale v zaostávajúcich regiónoch by boli jej reálne dopady minimalizované. Dnes je odpočítateľná položka plošná a limitovaná veľkosťou zdravotných odvodov, navyše už druhý rok neaktualizovaná.
Jej aplikáciou na sociálne odvody (starobné dôchodkové a invalidné dôchodkové poistenie) by došlo k poklesu mzdových nákladov pri súčasnom zvýšení čistej mzdy zamestnanca. A to je to, čo ľudí na východe zaujíma v prvom rade.
AK SA TI ČLÁNOK PÁČIL, ZDIEĽAJ HO S PRIATEĽMI ?
- Autor: Robert Chovanculiak, analytik INESS
- Zdroj: www.iness.sk
- Zdroj titulného obrázku: pixabay.com