Výrok Alberta Einsteina je vtipný a vcelku pravdivý. Vychádza z teórie relativity, ktorá je veľmi dôležitá v implementácii v praktickom živote.
Ak si uvedomíme, že množstvo vecí a situácii sú iba relatívne, pochopíme, že občas vynakladáme zbytočné úsilie k nachádzaniu zhodných názorov, vnímania jednoznačnosti skutočností, dokazovaniu a nachádzaniu jednej pravdy, či očakávaniu nemennosti situácii.
Pre niekoho predstavuje určitá situácia pokrok, posun, pozitivitu, pre iného pravý opak. Tak to je, a tak to aj vždy bude. Koľko ľudí, toľko názorov.
Nemôžeme očakávať, že bude existovať iba jedna pravda, jeden správny názor, či jeden pohľad na všetko.
Čo človek, to iné zmýšľanie. Čo vec, či situácia, to iné zloženie, pohyb, smer, zámer. Uvedomiť si relativitu vo všetkom, čo nás obklopuje, nás naučí nesúdiť hneď to, čo vidíme, nerobiť prehnané a predčasné závery a nedávať vždy na to, čo vidíme a čo nám je predkladané.
V každom pohľade je skrytá časť relativity, ktorá je v každej sekunde premenná. To, čo je dnes, nie je zajtra. Všetko sa mení, vyvíja, napreduje. Tak ako všetko, čo nás obklopuje, tak isto sa meníme aj my sami.
Rozvíjajú sa naše názory, postoje, prehlbujú sa naše hodnoty, menia sa priority, pribúdajú nové ciele a pod.
Asi by bolo trápením pre človeka, ak sa začne upriamovať a fixovať na čokoľvek z vonkajšieho prostredia a očakával by pri tom nemennosť, stálosť, či istotu.
Nech by sme sa pozreli na akúkoľvek situáciu, nájdeme v nej množstvo rozličných uhľov pohľadu. Taktiež to platí o prostredí v ktorom žijeme, práci, ktorú vykonávame, ľudí, s ktorými sa stretávame a pod.
Naučiť sa nahliadať na všetko a všetkých s pocitom neidealizácie, neprirovnávania, nepriraďovania, či nehodnotenia, nám pomôže vnímať všetko v takej podobe, v akej sa to v skutočnosti nachádza. Bez priraďovania vlastných myšlienok a vplyvu emócii. Vnímať a pristupovať k všetkému presne tak, ako sa objekt a subjekt v aktuálnom momente javí.
Relativitu neovplyvníme tým, že budeme chcieť niečo násilne zmeniť na svoj obraz. Relativita v čomkoľvek je prirodzenou súčasťou. Je pohyblivou a premennou súčasťou čohokoľvek, čo práve vnímame.
Hľadať spoločný a nemenný menovateľ čohokoľvek, je stratou času.
Myslieť si, že sme sa s niekým názorovo zhodli, je náš subjektívny pocit, ktorý vychádza z momentálnej emocionálnej a intelektuálnej vnútornej roviny, ktorá v nás vyvoláva emóciu spokojnosti, vyššieho ega, či vlastnej dôležitosti.
Nachádzať jeden názor je stratou času. Stratou času však nie je, naučiť sa akceptovať rozmanitosť názorov a nerobiť hneď unáhlené konce. Nechať všetkému priestor na neustály, aj keď okom neviditeľný pohyb, posun, rast.
Nebrániť a neobmedzovať takú energiu, ktorá je prirodzená, láskavá, dobrá, pozitívna a pre našu planétu prospešná, aj keď je iná, ako tá naša.
AK SA TI ČLÁNOK PÁČIL, ZDIEĽAJ HO S PRIATEĽMI ?
Silvia Macháčková
Nekonečné možnosti a genialita nášho myslenia ma fascinuje natoľko, že sa tejto oblasti venujem profesionálne. Som zakladateľkou projektu Bohatstvo Mysle, lektorkou a autorkou viacerých e-bookov v oblasti osobnostného rozvoja a práce s myslením: https://www.bohatstvomysle.com/e-shop/.
Podporujem pozitívny životný štýl bez prítomnosti stresu, mám rada vnútornú rovnováhu, individualitu osobnosti, diskusie, náročný filozofický a intelektuálny spôsob myslenia. Myslenie je najdôležitejším nástrojom k nášmu osobnostnému rozvoju, a ak sa nám ho podarí skrotiť a prevziať nad nim plnú moc, až vtedy si začneme vytvárať cestu vlastným životom.
- Zdroj titulného obrázka: pixabay.com