Politika trhu práce zvyšuje nezamestnanosť

Štát používa neefektívne nástroje na tvorbu pracovných miest. Najefektívnejšia forma tvorby zamestnanosti je v prvom rade jej nebrániť odvodmi a reguláciami...

153

Štát používa neefektívne nástroje na tvorbu pracovných miest. Najefektívnejšia forma tvorby zamestnanosti je v prvom rade jej nebrániť odvodmi a reguláciami.

Koľko by ste boli ako volič ochotný zaplatiť za špeciálny program, ktorý pomôže nezamestnanému nájsť si prácu? Tisíc eur? Dvetisíc eur? V zásade ide o jednoduchú matematiku.

Nezamestnaný človek štát niečo stojí (dávky v hmotnej núdzi, zdravotné poistenie), plus strácajú sa jeho pracovné návyky a naopak zamestnaný človek platí dane a vytvára hodnoty.

Možno by ste tak boli ochotný zaplatiť aj 4000 eur. Samozrejme, žiadny program nemá stopercentnú úspešnosť. Niekedy sa nepodarí človeka zamestnať. Preto ďalej budeme hovoriť o nákladoch na skutočne zamestnaného, čo zohľadňuje aj úspešnosť programu pri zamestnávaní človeka, a nie iba cenu tohto programu.

Čo by ste povedali, keby štát dotoval program s názvom „podpora miestnej a regionálnej zamestnanosti“ a jeho náklady na jedného skutočného zamestnaného boli vo výške takmer 30-tisíc eur?

Predražené nástroje

Jednou s možností ako porovnávať nástroje na tvorbu pracovných miest je hodnotenie ich návratnosti. Koľko trvá, kým sa vrátia štátu prostriedky, ktoré investoval do jedného úspešného kandidáta v programe.

Vyššie uvedená podpora zamestnanosti má návratnosť 19 rokov. Úplné šialenstvo? V skutočnosti ide o existujúci program v rámci aktívnych opatrení trhu práce, na ktorý ide navyše viac ako 12 % celkových výdavkov tohto balíčka.

Druhým najdrahším adeptom je podpora mladých do 29 rokov v súkromnom sektore, na ktorú ide 19 % výdavkov a náklady na jedného skutočného zamestnaného sú vo výške 12 485 eur. Návratnosť osem rokov. O niečo lacnejšie vychádza obdobný program zameraný na verejný sektor.

Azda nikto nepochybuje, že ide o extrémne predražené nástroje pomoci nezamestnaným. Namiesto podpory miestnej a regionálnej zamestnanosti by mohol štát platiť 25 mesiacov človeku priemernú mzdu 900 eur. To nie je podpora zamestnanosti, to je (drahé) kupovanie si zamestnanosti.

Čarovanie s číslami

Môže však byť ešte horšie. Existuje totiž nástroj, ktorým si štát kupuje NEzamestnanosť. Podľa výpočtov Inštitútu finančnej politiky majú aktivačné práce negatívny vplyv na pravdepodobnosť, že si uchádzač nájde prácu.

Aktivačné práce sú nástrojom generujúcim nezamestnanosť. Okrem toho, že ide o klasický príklad nezamýšľaných dôsledkov verejných politík, ide aj o zaujímavú informáciu z pohľadu štatistík nezamestnanosti.

Aktivačné práce sú de facto sociálna pomoc – už sa nemôžeme tváriť, že ich úlohou je pomôcť ľuďom získať pracovné návyky a nájsť si prácu. Dnes sú však ľudia na aktivačných prácach vylúčení zo štatistík miery nezamestnanosti.

Ak ich tam započítame, tak sa úžasná miera nezamestnanosti pod úrovňou 10 percent prehupne na menej oslavnú mieru nezamestnanosti na úrovni 12 percent.

Najefektívnejšia forma tvorby zamestnanosti je v prvom rade jej nebrániť odvodmi a reguláciami.

To inými slovami znamená nemať Zákonník práce, ktorý bol napísaný pre veľké nadnárodne firmy a najviac negatívne dopadá na malých zamestnávateľov, a nezvyšovať minimálnu mzdu, ktorá predstavuje v chudobných regiónoch prekážku zamestnania.

Plus znižovať daňovo-odvodové zaťaženie práce. Napríklad odvodová odpočítateľná položka dnes stojí na jedného zamestnaného s minimálnou mzdou ani nie 500 eur ročne. Neporovnateľne menej oproti iným aktívnym nástrojom politiky práce.

AK SA TI ČLÁNOK PÁČIL, ZDIEĽAJ HO S PRIATEĽMI ?


  • Autor: Robert Chovanculiak, analytik INESS
  • Zdroj: www.iness.sk

PRIDAŤ KOMENTÁR