Keď vyššie príjmy brzdia pokles rozpočtového deficitu

Vláda tento rok vyberie na daniach a odvodoch o 4,6 miliardy eur viac ako pred štyrmi rokmi.Suma 4,6 miliardy predstavuje takmer celý výnos z dane z príjmu právnických a fyzických osôb.

89

Zdá sa, že cena štátu sa ani tak neodvíja od kvality a množstva služieb verejného sektora, ktoré poskytuje, ako skôr od schopností politikov vybrať peniaze od ľudí.

Inými slovami, politici sa neriadia heslom: minieme toľko, koľko stoja kvalitné verejné služby, ale minieme toľko, koľko vyberieme na daniach. Vláda tento rok vyberie na daniach a odvodoch o 4,6 miliardy eur viac ako pred štyrmi rokmi.

Suma 4,6 miliardy predstavuje takmer celý výnos z dane z príjmu právnických a fyzických osôb. Teda ak by vláda dokázala hospodáriť s takým množstvom financií ako pred štyrmi rokmi, mohla tento rok zrušiť priame dane (!).

Viete si predstaviť tú medializáciu po celom svete – nový daňový raj v srdci Európy? Nové logá a propagačné videá by sme nepotrebovali minimálne najbližšiu dekádu.

Späť do reality

Samozrejme, udržanie rovnakých výdavkov by bol náročný cieľ aj pre úspornú vládu, veď len výdavky na starobné dôchodky vzrástli v tom istom období takmer o miliardu.

Poviete si: v poriadku, veď stačí, že toto zvýšenie príjmov verenej správy sa prejavilo v radikálnom poklese deficitu verejných financií. Zďaleka nie. Deficit by mal klesnúť z 3,1 miliardy v roku 2012 na 1,5 miliardy v roku 2016.

Podmieňovací tvar je však namieste. Už minulý rok totiž vláda ukázala, že plánovanie deficitov nie je jej silná stránka. A to nielen plnenie plánov do budúcnosti, ale aj do minulosti.

Tento ročný plán minuloročného deficitu musel totiž pred pár týždňami korigovať Eurostat. Z pôvodného deficitu 1,9 miliardy eur sa švihnutím zázračného kurzora na obrazovke stalo 2,3 miliardy.

Na pokrytie tohto deficitu by vláda potrebovala takmer celý výnos z dane z príjmu fyzických osôb. Teda aj napriek relatívne nízkym relatívnym číslam (trojpercentný deficit HDP) ide o pomerne vysokú sekeru.

A len vďaka jednorazovým príjmom, privatizácii a lepšej práci s voľnou hotovosťou nerastie dlh prudko o celú hodnotu deficitu. Ten, mimochodom, narástol medzi spomínanými rokmi 2012 a 2016 o desať miliárd.

Kažimír pokúša

To však súčasnej vláde nestačí a už testuje náladu v spoločnosti prvými vyhláseniami o demontáži dlhovej brzdy. Minister financií hovorí o potrebe pol miliardy ročne na investície do ciest a železníc nad rámec rozpočtu.

Teda opäť na sekeru. Zaujímavé však je, že keby sa ministrovi financií podarilo naplniť už aj tak vysoko neambiciózny plán vyrovnaného rozpočtu do roku 2020 (kto si už dnes pamätá vyhlásenia spred dvoch rokov o vyrovnanom rozpočte do roku 2018?), tak by dlhová brzda nepredstavovala žiadny fiškálny problém.

Možno vie minister financií niečo, čo my nevieme. Alebo si možno len všimol, že v roku 2020 budú znova parlamentné voľby a sociálne balíčky niesú lacný špás.

AK SA TI ČLÁNOK PÁČIL, ZDIEĽAJ HO S PRIATEĽMI ?


Ing. Róbert Chovanculiak
analytik
Do INESS nastúpil po predchádzajúcej spolupráci v roku 2015. Absolvent  Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde v  súčasnosti pôsobí ako doktorand na katedre Verejnej ekonomiky a  regionálneho rozvoja.

zdroj: www.iness.sk

PRIDAŤ KOMENTÁR