Viac

    Pracovná cesta či výlet? Daňový náklad a iné výhody

    Nedávno som si s cieľom zmeniť prostredie či prísť na iné myšlienky urobil výlet do iného mesta: jednoducho som z miestneho coworkingu pracoval a riešil všetky záležitosti súvisiace s firmou. Takáto situácia je celkom dobrý príklad na vysvetlenie princípu cestovného v nákladoch firmy a zároveň čistých príjmoch cestovateľa.

     

    Nedávno som si s cieľom zmeniť prostredie či prísť na iné myšlienky urobil výlet do iného mesta: jednoducho som z miestneho coworkingu pracoval a riešil všetky záležitosti súvisiace s firmou. Takáto situácia je celkom dobrý príklad na vysvetlenie princípu cestovného v nákladoch firmy a zároveň čistých príjmoch cestovateľa.

    Pracovné cesty totiž – za ceny trochy papierovania – skutočne zvyšujú náklady firmy a zároveň zabezpečujú zamestnancovi, spoločníkovi eseročky či SZČO príjem, ktorý nepodlieha daniam ani odvodom. Je ešte stále leto, čas výletov i “výletov”, tak poďme na to.

    Pracovná cesta sa do nákladov uplatňuje prostredníctvom vyplatených cestovných náhrad. Cestovné náhrady sú výhodné dvojako: na jednej strane je firma, ktorý cestovné náhrady vypláca (a podľa zákona vyplácať musí) a sú pre ňu uznateľným daňovým výdavkom. Na druhej strane je osoba, ktorá náhrady dostala a tieto nemusí zdaniť ani z nich platiť odvody.

    Z čoho preplatené cestovné náhrady pozostávajú:

    • cestovné – buď verejným dopravným prostriedkom (doklad: cestovný lístok, letenka a pod.)alebo vlastným autom (v tomto prípade pozostáva náhrada nielen zo spotreby pohonných hmôt, ale aj z paušálnej náhrady za každý kilometer jazdy – pre osobné automobily ide 0,183 EUR na km)
    • ubytovanie – hotel, privát a trebárs aj Airbnb
    • paušálne stravné – na pracovnej ceste si nie je potrebné odkladať bločky za nákup jedla ani riešiť poukážky. Zamestnanec/spoločník/SZČO dostane za každý pracovný deň určitú sumu vlastne bezdokladovo a paušálne. Za pracovné cesty v rámci SR ide o sumu od 4,20 EUR do 9,80 EUR (v závislosti od oficiálnej dĺžky pracovného dňa), za zahraničné je to o čosi viac (napr. Česko 600 CZK na deň, Nemecko 45 EUR…). Ešte raz: aj toto de facto paušálne stravnénavyšuje na jednej strane náklady firmy a na druhej zvyšuje čistý príjem prijímateľa
    • poistenie
    • iné výdavky súvisiace s pracovnou cestou – napr. diaľničná nálepka, miestne parkovné a pod.
    • vreckové – toto môže firma poskytnúť iba pri zahraničnej pracovnej ceste, max do výšky 40% stravného. Bohužiaľ sa ako jediná zložka cestovných náhrad na strane zamestnanca zdaňuje aj “zodvodňuje”.

    Kto a ako si môže uplatniť cestovné

    Zamestnanec (eseročky, SZČO)

    Vzťah firma-zamestnávateľ vs. jej zamestnanec je ideálny príklad. Zamestnancovi je firma cestovné náhrady vyplatiť povinná – v presnej výške podľa zákona o cestovných náhrad, teda ako súčet položiek vymenovaných vyššie.

    Ak zamestnanec použije na pracovnú cestu svoj súkromný automobil, nie je povinný dokonca ani dokladovať nákup pohonných hmôt – v tomto jedinom prípade sa spotreba určí podľa oficiálnych štatistických cien. Poskytnúť ich firma môže nielen zamestnancom v trvalom pomere, ale napr. aj dohodárom (ak to majú v zmluve), štatutárom či dokonca aj iným osobám.

    Z cestovných náhrad vyplatených zamestnancovi si však firma-platiteľ DPH nemôže odpočítať DPH, preto je niekedy vhodné niektoré plnenia – napr. hotelové ubytovanie – vyfakturovať priamo na firmu, tj nie na zamestnanca.

    SZČO

    SZČO môže v súvislosti “s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva” uplatniť príslušné výdavky. A to podobnou formou, ako zamestnanci – teda ako súčet cestovného, stravného, ubytovania a prípadných iných výdavkov.

    Rovnako platí, že ako dopravný prostriedok môžu použiť verejnú dopravu alebo vlastné auto – podnikatelia sú však už cenu povinní dokladovať skutočnými bločkami. Či si platitelia DPH môžu z tohto bločka odpočítať DPH, je polemické ako mnoho iného – podľa základnej definície práva na odpočítanie DPH však pravdepodobne áno.

    Podstatným v tomto prípade je však použitie auta súkromného, tj nezaradeného do obchodného majetku SZČO – firemný automobil je trochu iná záležitosť a do nákladov sa dostáva iným spôsobom.

    Spoločník eseročky

    Spoločník eseročky sa zamestnancom svojej firmy stať môže aj nemusí. V každom prípade však platí, že na účely zákona o dani z príjmov sa považuje za zamestnanca – z čoho plynú viaceré nevýhody, no aj výhody.

    Jednou z nich je teda aj možnosť – resp. v podstate povinnosť – poskytnúť zamestnancovi/spoločníkovi za pracovnú cestu cestovné náhrady. Postup je teda rovnaký, ako v prípade zamestnanca: spoločníkovi patrí súčet spomenutých položiek (pri jazde súkromným autom nie sú potrebné bločky), firme idú vyplatené náhrady do nákladov a pre spoločníka znamenajú čistý príjem.

    Áno, pri troche papierovania ide o peknú formu, ako vyberať peniaze z vlastnej eseročky.

    Čo je to vlastne “pracovná cesta”?

    14292795316_53b608db37_zPodľa zákona o cestovných náhradách ide de facto o čas strávený mimo pravidelného pracoviska. Pravidelným pracoviskom je miesto dohodnuté v pracovnej či inej zmluve (napr. sídlo firmy či prevádzka). Podstatným pre daňovú uznateľnosť je teda fyzický a zdokladovaný pobyt “niekde mimo”a samozrejme aj súvislosť s dosahovaním, zabezpečením či udržaním príjmov firmy či podnikateľa.

    Štandardne ide o cesty za klientmi, vzdelávaním, nákupom či dodávateľmi (napr. grafikom, právnikom či účtovníkom). Či môže ísť aj o“tvorivý pobyt” z úvodu článku (pracoval som z čarovného coworkingu Luft v Banskej Štiavnici) či napr. návštevu známeho coworkingu “Surf office” na Kanárskych ostrovoch, nevedno – osobne si však myslím, že prečo nie.

    A ako pracovnú cestu zdokladovať?

    Jednou z podmienok pre daňový výdavok je zdokladovanie a obhajoba. Ako doklady je prioritne možné použiť doklady o ubytovaní, cestovné či iné “bločkové” doklady. Rovnako aj správu z pracovnej cesty, kde podrobne popíšete, kde a za akým účelom ste išli a s kým ste sa vlastne stretli prípadne čo vybavili.

    Počul som aj o tom, že ktosi dáva klientom podpisovať papier o tom, že “tam bol”, ale príde mi to trochu zvláštne. Sexi je spájať dlhší súkromný výlet s nejakým pracovným jednaním, takéto tripy sa však odporúča oddeliť a ideálne je samozrejme používať zdravý rozum.

    Štastnú cestu!

    Aké máte s uplatňovaním cestovného a výletov skúsenosti? Podeľte sa v komentároch


    peter furmaníkPeter Furmaník

    Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Firemný ekonóm, účtovník, autor a bloger so záľúbou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov.

     

    ludskourecou.sk/2015/08/pracovna-cesta-ci-vylet-danovy-naklad-a-ine-vyhody/

    Zdroj: ludskourecou.sk

    Komentáre

    Najnovšie články

    Podobné články