today-is-a-good-day
Viac

    Screening a čo ďalej?

    Screening patrí medzi základné metódy výberu firiem do akciového portfólia. Táto metóda má za úlohu vyselektovať dostatočný počet firiem, ktoré spĺňajú vopred definované parametre. Netreba zabúdať, že screening je len prvotnou vstupnou bránou zabezpečujúcou separáciu zrna od pliev.

    Screening patrí medzi základné metódy výberu firiem do akciového portfólia. Táto metóda má za úlohu vyselektovať dostatočný počet firiem, ktoré spĺňajú vopred definované parametre. Netreba zabúdať, že screening je len prvotnou vstupnou bránou zabezpečujúcou separáciu zrna od pliev. Výsledný počet firiem, ktoré “vypadnú” zo screeningu značne závisí od dvoch premenných (a) celková valuácia trhu; (b) nastavenie kritérii. Čím vyššia je celková valuácia trhu (k 25.12. = Current S&P 500 PE Ratio: 26.04, total market cap. over GDP 126,8%), tým je menej firiem, ktoré prejdú screeningom a opačne.

    Rovnaká situácia nastáva aj pri voľbe kritérií, kde výsledný počet akcií je značne ovplyvnený striktnosťou nastavených parametrov. Z mojich subjektívnych skúseností, je ideálne dostať sa na počet firiem 20 – 40. Pri tomto počte máme dostatočne veľké množstvo firiem, ktoré môžeme podrobiť dôkladnejšej analýze, a tým ešte viac zúžiť cieľovú množinu. Vykonať komplexnú fundamentálnu analýzu takejto množiny spoločností by by bolo značne časovo náročné, dovolím si tvrdiť, že pre individuálneho investora až nemožné.

    Na tomto mieste nastupuje metóda, ktorá sa v investičnej literatúre označuje rôzne – “10 minute test”, “quick prequalify”, “fundamental checklist” etc. Pomenovania sú rôzne, no podstata je totožná – vyselektovať z výsledku screeningu len tie firmy, ktoré má význam hlbšie analyzovať. Takisto ako aj v prípade screeningu, nastavenie a počet kritérii je značne subjektívny a môže, ba priam sa musí prispôsobovať aktuálnej situácii. Pre účely tohto článku som vybral sedem charakteristík, ktorú nám pomôžu zúžiť počet firiem na primerané množstvo.

    1. Altman Z-score

    Primárnym predpokladom úspešného investovania je vyhnutie sa firmám, u ktorých je vysoký predpoklad defaultu. Z-score je jedným z najznámejších a najčastejšie používanych metód predikcie bankrotu firiem (treba upozorniť, že Altmanovo Z-score nie je, zo zjavných dôvodov vhodné používať pre firmy z finančného sektora). V súčasnosti existuje mnoho internetových zdrojov, kde je Z-score vopred vypočítané, preto sa samotným rozkladom nebudem zaoberať, avšak pre úplnosť uvádzam pravidlá pre vyhodnotenie:

    3,00 < Z – Bezpečná zóna (Safe Zone) – firmy s vysokou pravdepodobnosťou prežitia;

    1,80 < Z < 2,99 – Šedá zóna (Grey Zone) – pravdepodobnosť defaultu je nejednoznačná;

    Z < 1,79 – Krízová zóna (Distress Zone) – firmy, ktoré sú bezprostredne ohrozené bankrotom

    2. Revenue 10y trend

    Druhým kritériom je 10-ročný trend v oblasti rastu tržieb. Žiadna firma nie je schopná z dlhodobého hľadiska zvyšovať svoju hodnotu, pokiaľ nedokáže zvyšovať objem tržieb. Obdobie 10 rokov je dostatočne dlhá doba, ktorá zachytáva prípadné cyklické fluktuácie v oblasti tržieb. Domnievam sa, že spoločnosť, ktorú vyberie value-investor do svojho portfólia by mala dosahovať nárast tržieb vyšší ako je priemerný historický rast tržieb, tj. viac ako 3 %.

    S&P 500 Sales Growth Rate

    Avšak, ideálnou firmou do portfólia bude taká spoločnosť, ktorej tržby rastú o viac ako 5 %(YOY). V prípade analýzy je nevyhnutné prihliadať na situáciu v jednotlivých sektoroch.

    Z tohto dôvodu uvádzam CAGR tržieb za posledných 5 rokov v desiatich sektoroch, kde bol dosiahnutý najvyšší nárast, ako aj tie kde bol dosiahnutý najnižší nárast, prípadne dokonca záporné hodnoty rastu tržieb. Priemerné CAGR z celkového počtu firiem (7480) za obdobie posledných piatich rokov je ca 8,8 %.

    3. EPS 10y trend

    Podobný trend, aký je v oblasti tržieb by mal byť aj pri EPS. Tu vyžadujeme, aby zisk na akciu bol za celú desaťročnú históriu pozitívny a zároveň, čo najviac stabilný. Samozrejme, nie je vylúčené, že v období jedného prípadne dvoch rokov príde k poklesu EPS, avšak trend vývoja by mal byť jednoznačne stúpajúci. Percentuálny nárast EPS by mal zhruba kopírovať percentuálny rast tržieb (YOY).

    Príklad firiem s pravidelným rastom EPS

    4. Operating CF (OCF) > net income & consistency in OCF over 10y

    Čistý zisk firmy je dôležitým faktorom pri posudzovaní výkonnosti spoločnosti. Avšak, nie nadarmo sa hovorí “cash (flow) is king”. Jedným z najrýchlejších a najefektívnejších spôsobov ako analyzovať výkaz cash flow, a tým aj kvalitu ziskovosti je porovnať prevádzkový CF s čistým ziskom. V tomto prípade vyžadujeme vyššiu hodnotu OCF ako je úroveň net income.

    V prípade, ak firma nedosahuje pozitívne prevádzkové CF, tak tento nedostatočný tok hotovosti musí spoločnosť kompenzovať cez úverovú linku, vydaním dlhopisov alebo novým úpisom akcií. Všetky tri alternatívy môžu mať negatívny dopad na investíciu v podobe rastúceho zadĺženia firmy, resp. “zriedenia akcií”.

    Taktiež nesmieme zabudnúť na konzistenciu OCF z dlhodobého obdobia. Záporné hodnoty v jednom, prip. dvoch rokoch z desiatich sú ešte akceptovateľné, avšak treba preskúmať ich dôvod.

    5. FCF / Revenue > 5%

    Free cash flow (FCF) meria finančnú výkonnosť firmy vypočítanú ako:

    FCF = operating CF – capital expenditures

    Firmy, ktoré generujú dostatočné FCF, sú schopné použiť túto prebytočnú hotovosť rôznymi spôsobmi – vyplatiť vo forme dividend, ušetriť hotovosť pre budúce investičné príležitosti, použiť k spätnému odkupu akcií alebo použiť pre prípadné akvizície.

    FCF poskytuje firme flexibilitu, pretože spoločnosť má dostatok zdrojov na ďalšiu expanziu bez nutnosti čerpania dodatočných zdrojov na finančnom trhu. Dostatočnú úroveň FCF nie je ľahké určiť a mení sa nielen od firmy k firme, ale aj v rámci sektorov. Pre naše potreby požadujeme úroveň FCF k tržbám na úrovni viac ako 5 % (FCF to Revenue > 5%).

    Najznámejšie svetové firmy a ich FCF to Revenue %

    6. ROE > 12 % over 10y

    Návratnosť vlastného kapitálu je jedným z najčastejšie používaných ukazovateľov merania výkonnosti firmy. ROE používa aj Buffett, ktorý sa na tento ukazovateľ často odvoláva vo svojich listoch akcionárom. Priemerné ROE pre S&P 500 sa v súčasnosti pohybuje na úrovni 10%.

    Podmienkou pre náš výber bude hodnota ROE viac ako 12%. Dôležitým faktorom je taktiež konzistentnosť dosahovanej návratnosti vlastného kapitálu, a to pre obdobie min. 7 rokov, ideálne potom 10 rokov (výnimku tvoria finančné inštitúcie, z dôvodu diferentnej štruktúry kapitálu). Pri firmách, ktoré dosiahli jednorázové ROE nad 40%, treba zvýšiť opatrnosť.

    Takéto extrémne vysoké jednorázové hodnoty návratnosti vlastného kapitálu sú vo väčšine prípadov dosahované finančným inžinierstvom a nie samotnou výkonnosťou firmy.

    ROE jednotlivé sektory (25.12.2016)

    7. Number of shares outstanding max. 2% YOY growth

    Základným predpokladom toho, aby si akcia uchovala svoju hodnotu je, aby sa celkový počet akcií nezvyšoval, čím by dochádzalo k tzv. “akciovej inflácii”. Firmy vydávajú nové akcie z viacerých dôvodov – potrebujú dodatočný cash, za vydané akcie chcú kúpiť inú spoločnosť (akvizícia) alebo chcú vydané akcie poskytnúť svojim zamestnancom a manažérom vo forme rôznych incentív.

    Ani jeden z týchto krokov nie je pre value-investora ružový. Naopak, investor by mal hľadať také firmy, ktorých akciová báza je nemenná alebo klesá. Vyžadujeme maximálne 2%ný rast počtu akcií YOY.

    Spätný odkup akcií je príležitosťou ako môže spoločnosť odmeniť akcionára. Avšak, tu treba byť tiež opatrný, aby nedochádzalo k prehnanému odkupu v dobách vysokej valuácie firmy.

    Jednou z metód tvorby akciového portfólia je screening. Netreba zabúdať, že screening je len prvotným krokom v investičnom procese. Ďalším krokom na ceste k vytvoreniu value-portfólia je metóda tzv. “checklistu“.


    Komentáre

    Najnovšie články

    Podobné články