Slovenská ekonomika zažíva pomerne priaznivé obdobie. Nezamestnanosť je na historických minimách, reálne mzdy rastú a trh práce je stabilný ako nikdy predtým. Napriek tomu sa slovenské domácnosti správajú, akoby bol každý deň posledný – miera úspor v roku 2024 dosiahla len 6 %, čo znamená, že zo 100 zarobených eur si priemerná domácnosť odložila len šesť.
Viac míňame, menej šetríme – trend, ktorý môže bolieť
Na konci roka 2024 došlo k zrýchlenému míňaniu, a to najmä z dôvodu očakávaného zvýšenia DPH z 20 % na 23 %, ktoré od januára 2025 začalo platiť. Spotrebitelia sa snažili predbehnúť zdražovanie – napríklad auto, ktoré v decembri stálo 20 000 eur, vyšlo o mesiac neskôr už na 20 500 eur. Tento „predzásobovací efekt“ síce krátkodobo pomohol spotrebiteľom vyhnúť sa vyšším cenám, no zároveň znížil ich rezervy.
Podobný trend bol viditeľný už počas inflačnej vlny. V rokoch 2022 a 2023 sa miera úspor pohybovala okolo šiestich percent, a to aj napriek tomu, že slovenské domácnosti nečelili mimoriadne negatívnym ekonomickým šokom. Trh práce bol silný, nezamestnanosť najnižšia od roku 1993 a priemerná reálna mzda v roku 2024 stúpla o 3,8 %.
Riziko nízkej finančnej odolnosti
Podľa analýzy VÚB banky predstavuje takéto správanie vážne riziko pre dlhodobú finančnú stabilitu obyvateľstva. V poslednom štvrťroku 2024 dosiahla priemerná suma finančných aktív na jedného obyvateľa len 21 000 eur. Do tejto sumy sú však započítané aj peniaze v druhom a treťom dôchodkovom pilieri, ktoré nie je možné využiť v prípade náhlej núdze.
Po ich odrátaní zostáva priemernému Slovákovi len približne 17 000 eur, ktoré má reálne k dispozícii na riešenie nečakaných situácií – choroby, výpadku príjmu či straty zamestnania. A čo je ešte horšie, približne polovica týchto peňazí sa nachádza na bežných účtoch s nulovým alebo veľmi nízkym zhodnotením.
Inflácia ukrajuje z úspor, riešením môže byť investovanie
Vysoká inflácia tieto úspory postupne znehodnocuje. UniCredit Bank predpokladá, že inflácia v roku 2025 dosiahne 4,1 %. Aby si domácnosť udržala reálnu hodnotu úspor vo výške 21 000 eur, musí ich zhodnotiť minimálne o 861 eur ročne. No termínované vklady ponúkajú výnosy najviac na úrovni 2,5 %, čo po zdanení prináša len približne 425 eur ročne – teda polovicu toho, čo by bolo potrebné na pokrytie inflácie.
Z tohto dôvodu odborníci odporúčajú diverzifikovať úspory a zvážiť dlhodobé investovanie – napríklad do podielových fondov, ETF alebo akcií. Aj keď sú investície spojené s istým rizikom, z dlhodobého hľadiska ide o najefektívnejší spôsob ochrany peňazí pred infláciou.
Slováci majú v rukách silný pracovný trh a rastúce mzdy, no ich schopnosť šetriť a budovať si finančné rezervy výrazne zaostáva. Ak sa tento trend nezmení, môžeme v budúcnosti čeliť nárastu počtu ľudí s nízkou finančnou odolnosťou. Kľúčom je začať myslieť dlhodobo – neuspokojiť sa s nulovým úrokom na účte, ale aktívne pracovať s vlastnými financiami.