test
Viac

    Vďaka za vývoz zisku!

    „Vyvážanie“ zisku zahraničnými firmami je obľúbenou témou formálnych aj neformálnych diskusií na Slovensku. Niekedy dokonca začujeme pojem ako novodobý „kolonializmus“...

    „Vyvážanie“ zisku zahraničnými firmami je obľúbenou témou formálnych aj neformálnych diskusií na Slovensku. Niekedy dokonca začujeme pojem ako novodobý „kolonializmus“.

    Celá diskusia je pritom postavená na nesprávne pochopených pojmoch zisk a hodnota. Ak k tomu prirátame ešte peniaze, argumentačný guláš je navarený.

    Podnikateľská investícia je úspešná vtedy, ak vytvára hodnotu, ktorá je vyššia, ako hodnota vstupov. Zisk je odmenou za vytvorenie tejto hodnoty. Ak sa z krajiny „vyváža“ zisk, znamená to, že ekonomika krajiny dokáže generovať hodnoty a to najmä vďaka zahraničným investorom.

    A teraz kľúčový moment – vyplácanie zisku však neznamená, že tieto hodnoty odchádzajú spolu s ním!

    Vezmime si najtypickejší príklad, aký na Slovensku je – automobilku. V roku 0 prichádza na Slovensku investor s balíkom tehiel, plechov, manažérov (alebo ich na mieste vymení za žetóny na nákup tovarov – teda peniaze). Teda zdrojov, ktoré si musel niekde inde odoprieť a preniesť ich na Slovensko.

    V roku 1 začína produkovať a predávať automobily. Väčšina z nich sa predá v zahraničí, napríklad v Nemecku. Nemeckí kupujúci sa vzdajú inej spotreby, napríklad chladničiek, alebo hamburgerov, a ušetrené žetóny posunú automobilke na Slovensku.

    Tá časť žetónov odovzdá slovenským zamestnancom, časť štátu na daniach a časť pošle investorom. Výsledok – Slovensko je v pluse vďaka nenulovej kôpke žetónov, ktorá ostala u zamestnancov a štátu.

    Môžeme sa baviť o tom, ako veľká je táto kôpka žetónov (teda ako vysoké mzdy a dane firma platí), ale základná pointa ostáva – kôpka je väčšia ako nula.

    Príklad s vývozcom je teda pomerne priamočiary. Zahraničná fabrika vyrobí pre zahraničných zákazníkov a slovenská ekonomika dostane z toho podiel.

    Ako by to vyzeralo, ak by automobilka všetky svoje autá predala Slovákom?

    Slovák by si odoprel spotrebu nejakého iného statku, podobne ako Nemec. Automobilka má vďaka tejto kúpe zisk, ale hodnota (rýchle a pohodlné premiestňovanie) ostala zákazníkovi (a DPH štátu).

    Pokiaľ vás nikto so zbraňou (alebo zákonom) k tejto kúpe nenútil, znamená to, že hodnotu získanú autom ste si cenili viac, ako tú kôpku žetónov.

    Niekedy je efektívnejšia stručná argumentácia príkladom zo života, ako siahodlhé vysvetľovanie. Ľahká pomoc. Na pochopenie významu investícií si stačí porovnať životné úrovne štátov, do ktorých kapitál prúdi a do ktorých nie.

    Obzvlášť viditeľné to je v postsocialistických štátoch, v ktorých bol na konci 80. rokov domáci kapitál už takmer spotrebovaný. Je naivné si myslieť, že bez príchodu zahraničného kapitálu by v krajine “z ničoho” vznikli moderné fabriky, či biznis centrá.

    Nikto by zisk nevyvážal, ale preto, lebo by žiaden zisk nebol. Moldavčania, Albánci či Ukrajinci by vedeli rozprávať.

    AK SA TI ČLÁNOK PÁČIL, ZDIEĽAJ HO S PRIATEĽMI 🙂


    Ing. Martin Vlachynský
    analytik
    Po predchádzajúcej spolupráci nastúpil do INESS ako nový člen v roku 2012. Vyštudoval na Ekonomicko-správní fakulte MU v Brne, následne absolvoval master štúdium na University of Aberdeen. Niekoľko rokov pracoval ako špecialista na web marketing a sociálne siete.
    Zaoberá sa hospodárskou politikou, energetikou a prírodnými zdrojmi.

    Komentáre

    Najnovšie články

    Podobné články