Podľa najnovších odhadov investičných spoločností by do desiatich rokov mala väčšina ľudí v civilizovanom svete vlastniť diamant. V akejkoľvek podobe či úprave.

O diamantoch sa totiž v ostatných mesiacoch hovorí ako o novom investičnom produkte, zabezpečení, o uchovávateľovi trvalej hodnoty – akokoľvek ich chcete volať. Podľa spoločnosti Washington Diamonds Corporation existuje viacero dôvodov, prečo sa treba na diamanty pozerať z nového uhla.

Sú totiž jedným z najmodernejších materiálov dneška a možno ich nájsť aj pri výrobe elektronických zariadení. Dôvodom je, že len necelých tridsať percent všetkých vyťažených diamantov je považovaných za esteticky dokonalé, aby sa použili v šperkoch.

Zvyšok má iné využitie v priemysle a vo vede, kde spĺňajú nenahraditeľný účel. Diamant totiž nie je len najtvrdší nerast na planéte, ale vyniká aj vysokou tepelnou vodivosťou.

NOVODOBÉ ZLATO

Z pohľadu investorov sa tak môže zdať, že sa nezadržateľne blíži obdobie, keď nás diamanty budú obklopovať bez toho, aby sme si to uvedomovali.

„Diamant je jedinečný nerast s obrovským potenciálom a v priebehu desiatich rokov bude väčšina ľudí vlastniť aspoň jeden prístroj, ktorý ho obsahuje,“

tvrdí vo svojej analýze spoločnosť Washington Diamonds Corporation. Za pravdu jej dáva aj súčasný vývoj v oblasti iných investičných prístavov, napríklad pri zlate, ktoré už niekoľko rokov síce opätovne hľadá svoj niekdajší potenciál, ale má výrazne nižšiu obľubu u investorov ako kedysi.

A tak prichádzajú na scénu diamanty. Totiž pri inom ako iba okrasnom využití diamantov sa to dnes len začína. Vlani napríklad nemecko-austrálsky vedecký tím predstavil svetu novú generáciu diamantového lasera.

Oproti predchádzajúcej verzii je údajne dvadsaťnásobne silnejší a bez problému dokáže rezať oceľ. Rozšírené sú teda diamantové vrtáky a rezacie zariadenia. Malé časti diamantov sa používajú aj v rámci najnovších bezpečnostných systémov proti falšovaniu.

HĽADAŤ DIAMANTY VO VZDUCHU

O dopyt teda nebude v ďalších dekádach núdza. A keďže podobne ako pri zlate možno na planéte vyťažiť len dané množstvo týchto drahých kameňov, ich hodnota získava váhu.

Portál Statista odhaduje, že v roku 2015 sa celosvetovo vyťažilo 127 miliónov karátov, teda 25 ton diamantov. Aby však bol nájdený jednokarátový diamant (0,2 gramu), treba vyťažiť v priemere 250 ton zeminy.

Aj preto o diamantoch v akejkoľvek podobe premýšľajú už aj umelci. Holandský dizajnér Daan Roosegaarde chce napríklad zmeniť smog na diamanty. Prišiel s inovatívnym plánom, ako vyriešiť problém so znečisteným vzduchom v Pekingu.

Riešenie také prevratné, že takpovediac zmení znečistený vzduch na diamanty. O internetových hoaxoch svet vie svoje, ale určitá reálnosť predsa len existuje. Daan Roosegraade dostal nápad vytvoriť čističe vzduchu počas návštevy v Pekingu.

/data/MediaLibrary/articles/10276/2037-6291-image.jpeg

AKO JE TO MOŽNÉ

Svoj ojedinelý projekt chce Roosegraade postaviť na vysokej filtrovacej veži vybavenej bezozónovou technológiou čistenia vzduchu. Veža bude nasávať znečistený vzduch, čistiť ho a vypúšťať v parkoch a na ihriskách.

Podľa Daana Roosegaarda by mal byť vzduch v týchto oblastiach čistejší až o tri štvrtiny oproti zvyšku mesta a bez použitia ozónu. Technológia je navyše poháňaná energiou zo vzduchu.

A v čom sa skrývajú diamanty? V nečistotách a usadeninách z ovzdušia.

/data/MediaLibrary/articles/10276/1787-5638-image.jpeg

Dizajnér totiž nadviazal na nedávnu technológiu iného čínskeho kolegu v umení Wanga Renzhenga, ktorý vysával znečistený pekinský vzduch a vyrábal z neho tehly.

Podľa Holanďana však až tridsať percent pekinského smogu tvorí uhlík, ktorý moderná veda dokáže pôsobením vysokého tlaku za približne pol hodiny premeniť na diamant.

Takto vyrobené umelé diamanty chce Holanďan využívať na financovanie prevádzky a ďalšieho vývoja veží. Či pôjde práve o výrobky hodné investícií, je málo pravdepodobné, ale svet má dnes množstvo ekologicky zmýšľajúcich investorov, ktorým sa podobná myšlienka prinajmenšom zapáči.

/data/MediaLibrary/articles/10276/2093-6425-image.jpegZdrojobrázkov: Studio Roosegaarde

INVESTIČNÁ PRÍLEŽITOSŤ

Diamant je produkt prírody – jedinečný a nenapodobiteľný. Syntetické diamanty sú teda zaujímavé na priemyselné využitie, ale prírodné kamene v šperkoch plnohodnotne nahradiť nedokážu. A to zvyšuje ich cenu.

Kým minulý rok klesali ceny diamantov kvôli nižšiemu celosvetovému dopytu, v súčasnosti majú ťažobné spoločnosti opäť dôvod na radosť.

Podľa Paula Zimniskyho, jedného z najuznávanejších svetových odborníkov v diamantovom priemysle, vzrástli ceny neopracovaných diamantov za ostatného polroka o 11 percent. Za ostatné tri mesiace predstavoval nárast 2,5 percenta. Čísla zverejnil Zimnisky Global Rough Diamond Price Index.

Diamanty okrem priemyselného využitia čoraz viac zaujímajú ľudí ako investícia spojená s možnosťou použiť ich ako šperk a ozdobu. Je to koniec koncov vďačná kombinácia a pridaná hodnota, ktorú má len niekoľko materiálov.

DOBA PRAJE KAMEŇOM

V Spojených štátoch a v ostatných západných krajinách majú investičné klenoty hlbokú tradíciu. Podľa analýzy slovenského predajcu diamantov minú Američania v priemere na šperkové diamanty až 0,21 percenta z HDP na obyvateľa.

Viac míňajú už len v krajinách Perzského zálivu. Analytici a investičné spoločnosti nachádzajú spoločnú reč, pokiaľ ide o dlhodobý rast cien diamantov. Cenu totiž ďalej potiahne najmä znižujúci sa objem vyťažených kameňov, starnúce bane a nedostatok nových nálezísk, čo podporí práve spomínaný celosvetový dopyt.

Podľa štúdie poradenskej spoločnosti Frost & Sullivan dosiahne do roku 2030 koniec životnosti až 30 hlavných súčasných diamantových baní. Ak sa dovtedy neobjavia nové významné náleziská, hrozí zníženie dodávok nespracovaných diamantov o viac ako polovicu.

Frost & Sullivan zároveň uvádza, že ťažobné spoločnosti od roku 2007

„znížili rozpočet na hľadanie vhodných lokalít pre nové bane zhruba na polovicu. Aj tento fakt sa podieľa na skutočnosti, že za ostatných dvadsať rokov neboli objavené žiadne nové náleziská. Ak sa súčasný trend výrazne nezmení, mohlo by na základe prognózovaného dopytu podľa štúdie chýbať na svetových trhoch v roku 2050 okolo 278 miliónov karátov“.

ČO TREBA VEDIEŤ O DIAMANTOCH

Ak už človek uvažuje o investícii či dokonca obchodovaní s diamantmi, mal by myslieť na niekoľko pravidiel.

„Priame obchodovanie s diamantmi však už prebieha na veľkých špecializovaných burzách, ktoré sa orientujú podľa typov či účelu následného použitia drahých kameňov. Významné burzy sú v Izraeli, Hongkongu či v Antverpách,“

vysvetľuje slovenský obchodník s diamantmi Alojz Ryšavý.

Obchodovať na týchto burzách však nemôže hocikto. Musíte mať skúsenosti v obchodovaní s diamantmi a musia sa za vás zaručiť členovia burzy. Obchodníci, ktorí sa špecializujú na nákup pre svojich klientov, nakupujú buď hotové, opracované kamene, alebo surovinu, ktorá je určená na ďalšie spracovanie. Ceny sú zväčša predmetom rokovania.

KDE VŠADE MOŽNO NÁJSŤ DIAMANTY

Masové využitie diamantov možno v blízkej budúcnosti očakávať v mnohých priemyselných odvetviach.

V elektronických obvodoch, komponentoch a polovodičoch sa kremík v rámci modernizácie čoraz častejšie nahrádza diamantovým substrátom a skvelá tepelná vodivosť diamantov zas pomáha pri chladení v zosilňovačoch, invertoroch a v elektronických zariadeniach.

Diamanty modernizujú audio systémy a reprodukciu hudby, získavanie energie zo solárnych panelov, čistenie odpadových vôd aj prístroje na meranie magnetického poľa.

Zdokonalili tiež senzory v biomedicíne, ktoré dokážu efektívnejšie rozpoznať a liečiť rakovinu. Nanočastice diamantov totiž transportujú chemoterapiu priamo do vybraných buniek.

AK SA TI ČLÁNOK PÁČIL, ZDIEĽAJ HO S PRIATEĽMI ?