Viac

    Život s telefónom pri uchu

    Som divadelník, tvorca. Okrem tvorby musím denno - denne svoju prácu aj predávať. A tak telefonujem. Vždy a všade a za každých okolností. Začínal som v telefónnych búdkach po predstavení...

    Som divadelník, tvorca. Okrem tvorby musím denno – denne svoju prácu aj predávať. A tak telefonujem. Vždy a všade a za každých okolností. Začínal som v telefónnych búdkach po predstavení.

    Pokračoval hodiny na bratislavskom letisku a v pražskom metre. Dnes už telefonujem pohodlne pri obede zo všetkých reštaurácií, kde je trocha kľudu a súkromia. Denne strávim s telefónom aj dve tri hodiny. Telefonujem, ponúkam a predávam.

    Tri mesiace som pracoval v spoločnosti Jacobs Fleming Group v Bratislave. Tam som sa naučil telefonovať a predávať po anglicky a po celom svete. Avšak ešte predtým som začal telefonovať a predávať svoje predstavenia.

    Je to náročná práca i veľká zábava. Keďže predávam rozprávky, riaditeľky škôlok a pracovníci zábavných centier ma poznajú už po hlase.

    Mám rád úprimných a priamych ľudí a rovnako sa pri telefonickom predaji správam aj ja. Nikoho zbytočne neotravujem a poviem rovno o čo mi ide. Mám rád odpoveď áno, nie, rozmyslím si to. Nemám rád vodenie za nos. Väčšina ľudí ktorá začne vymýšľať aj tak nakoniec nič nekúpi.

    Treba držať slovo a ponúkať len to, čo je človek naozaj schopný a ochotný zahrať a vytvoriť. Ak sa preceníte, klient je sklamaný a to sklamanie bolí. Vás ako tvorcu to bude bolieť veľmi dlho. Viac vás nezavolajú, neobjednajú.

    Netreba sa však ani podceňovať. Ak pýtate málo, ľudia si často vašu prácu nevážia. Tvorca, podnikateľ si musí byť vedomý svojej vlastnej hodnoty a má mať rozumné, reálne ceny. Musí však byť aj dostatočne sebakritický aby vedel zhodnotiť či naplnil to, čo sľúbil.

    Či odohral predstavenie na úrovni. Ak sa vám po predstavení nikto nepozrie do očí a všetci sú ticho, obyčajne ste očakávania nenaplnili. Ak sa pri vašom odchode milo usmievajú, tak je pravdou opak. Bolo to super a stáli ster za to.

    Telefonovať tri hodiny denne a predávať predstavenia je nesmierne únavné a vyčerpávajúce. Chce to kuráž, sebavedomie, skúsenosti a entuziazmus. To všetko úprimné. Nie hrané. Opak každý podvedome rýchlo odhalí.

    Veľmi bolí keď vás niekto kritizuje. Povedia, že sa im vaše posledné predstavenie nepáčilo, že to bolo slabé, amatérske a aby ste už viac nevolali. To bolí veľmi. Či už to je pravda, alebo nie. Ale jediná cesta je prijať povedané, slušne sa rozlúčiť. Poučiť sa a vytočiť ďalšie číslo.

    A potom zavoláte a počujete: to ste vy? Nemohla som nájsť vaše číslo. Aj som povedala kolegyni: keby volalo divadlo, tak nikoho neberieme. JEDINE keby volal Pallesitz.

    Alebo zavolajú a povedia: včera ste hral v škôlke, kde učí moja kamarátka a tá vás odporučila. Vraj to bolo výborné. Polichotene im dáte termín. Ale pozor! Nič nie je staršie ako včerajší úspech. To že ste dobre hrali včera ešte neznamená, že to tak bude aj zajtra.

    Preto keď predávam cez telefón som pokorný a vážim slová. Nikdy vopred neviete, ako sa na vašom predstavení múzy zachovajú.

    AK SA TI ČLÁNOK PÁČIL, ZDIEĽAJ HO S PRIATEĽMI ?


    • Autor: MgA. Alexander Pallesitz
    Komentáre

    Najnovšie články

    Podobné články