Má štyri elektromotory s celkovým maximálnym výkonom 680 kW (912 koní) a s rýchlosťou 380 km/h. To všetko pri dojazde 400 až 600 km. Na elektrické auto sú to veľmi slušné hodnoty.

Navyše QUANT e-Sportlimousine netreba zdĺhavo nabíjať. Ako je to možné? Toto auto naozaj jazdí na slanú vodu – konkrétne na dva opačne nabité roztoky elektrolytov.

Energiu obstaráva elektrochemická reakcia medzi nimi. Auto má tri nádrže – v jednej je kladne nabitý roztok, v druhej záporne nabitý.

Roztoky sa odvádzajú do tretej, centrálnej nádrže rozdelenej membránou. Reakcia na membráne vytvára elektrický prúd, ktorý sa ukladá v superkondenzátoroch.

/data/MediaLibrary/articles/10385/nanoflowcell-ag-quant-approval-for-road-use-3.jpgZdroj: NanoFlowcell

Na tejto technológii nazvanej flow cell (prietokové batérie) kedysi pracovala americká vesmírna agentúra NASA, ale v 70. rokoch výskum zastavila. Výsledky totiž neboli nijako oslnivé, najmä čo sa týka stálosti dodávky energie. Potom však bratia La Vecchiovci založili v Lichtenštajnsku firmu NanoFlowcell.

Nunzio La Vecchia roky pracoval v chemickom priemysle a prišiel s riešením, ktoré umožnilo realizovať systém flow cell v praxi.

O podrobnostiach svojho prelomu však nechce hovoriť, kým nebude mať v rukách všetky patenty.

/data/MediaLibrary/articles/10385/quant-e-sportlimousine-side-doors-open.jpgZdroj: NanoFlowcell

O ROK SÉRIOVO?

Bratia však počas čakania na udelenie patentov rozhodne nezaháľajú.

Po športiaku QUANT e-Sportlimousine vlani vyrobili menšie mestské auto Quantino s rovnakým pohonným systémom – pravda, s nižším výkonom. Nemienia ich však predávať.

NanoFlowcell označujú za technologickú firmu a obe autá berú ako demonštrátora novej technológie.

Spoločnosť momentálne rokuje s veľkým výrobcom automobilov, ktorému chce v roku 2017 predať svoj pohonný systém.

/data/MediaLibrary/articles/10385/quantino-1.jpgZdroj: NanoFlowcell

Obe autá zatiaľ získali povolenie na prevádzku na cestách a prechádzajú intenzívnymi testmi.

Quantino má tiež štyri elektromotory, každý z nich má výkon 25 kW a poháňa jedno koleso. Auto tak disponuje celkovým výkonom približne 135 koní, ktoré mu umožňujú dosahovať rýchlosť 200 km/h.

Všetky tieto hodnoty bohato stačia pre auto na bežnú premávku. Quantino má dve nádrže s objemom po 159 litrov.

Sú v nich opačne nabité roztoky organických aj anorganických solí.

/data/MediaLibrary/articles/10385/quantino-4.jpgZdroj: NanoFlowcell

VYTRVALÝ A EKOLOGICKÝ

Veľkou výhodou systému je, že energiu skladuje v tekutom stave a môže ju podľa potreby dotankovať. Tekutina navyše nie je horľavá ani toxická.

Technológia umožňuje elektrickému autu dosahovať veľký dojazd. La Vecchia vlani absolvoval s Quantinom vytrvalostnú jazdu a za 14 hodín prešiel 1 100 km.

V nádržiach mu pritom ešte stále ostávalo palivo na pokračovanie v jazde. Odbúral tak základnú nevýhodu súčasných elektrických áut, ktoré treba dlho nabíjať a majú obmedzený dojazd.

Quantino dojazdom hravo prekonáva aj benzínové autá a dotankovanie nádrží zaberie približne 5 minút. Má nulové emisie a v ekologickom ohľade sa mu vyrovná nanajvýš vozidlo na solárny pohon.

Ak sa táto technológia dostane do sériovej výroby, bude to pre automobilizmus revolučná zmena.

Quantino už vyskúšali aj tvorcovia známej motoristickej relácie TopGear.

Z nuly na 100 km/h zrýchľuje za päť sekúnd a napriek hmotnosti 1 420 kg je veľmi agilné. Zákrutami prechádza ľahko a takmer sa nenakláňa. Ocenili aj tichý chod, ktorý by mal byť v prípade sériových áut s dokonale utesnenými priečkami ešte tichší.

Výrobná cena paliva je približne 10 centov za liter.

Takto by mohla vyzerať budúcnosť dopravy. Okrem áut by sa technológia mohla využiť aj vo vlakoch či lodiach.

Kritici zatiaľ čakajú na to, kedy Nunzio la Vecchia odpovie na niektoré technické otázky, o ktorých zatiaľ nechce hovoriť.

Poukazujú tiež na to, že neexistuje infraštruktúra na tankovanie „slanej vody“.

Na to prvé Nunzio stále odpovedá čakaním na patenty, na to druhé má tiež argument:

“Pri zavádzaní elektrických áut predsa tiež nikde neboli nabíjačky.”