Je cena bitcoinu podvod? Ako roboty vytvárajú robotu

Nový týždeň, nové rekordy. Tentokrát nielen na akciových trhoch. Portrét Ježiša Krista od Leonarda da Vinci vydražili za 450,3 miliónov dolárov. To je 2,5 krát viac než doterajší rekord z roku 2015, ktorý držal obraz Pabla Picassa. Samé bubliny.

511

Venezuela začala rozhovory o defaulte krajiny a reštrukturalizácii jej dlhu.

Nový týždeň, nové rekordy. Tentokrát nielen na akciových trhoch. Portrét Ježiša Krista od Leonarda da Vinci vydražili za 450,3 miliónov dolárov. To je 2,5 krát viac než doterajší rekord z roku 2015, ktorý držal obraz Pabla Picassa. Samé bubliny.

Nad prasknutím tej bicoinovej minulý týždeň predčasne otvárali šampanské  crypto-neprajníci. Po 20 % korekcii sa v priebehu pár dní dal bitcoin opäť dokopy a dosiahol nový rekord.

Momentálne sa pohybuje pod cenou 8 000 amerických dolárov. Zvýšené množstvo obchodovania a preskakovania minerov na Bitcoin Cash viedlo k množstvu nepotvrdených transakcií na bitcoinovom blockchaine, dlhým transakčným časom a vysokým poplatkom.

KÚPIŤ BITCOIN

Bjork plánuje nový album Utopia predávať len za crypto-meny a jeho nákup odmeňovať rozdávaním Audiocoinov.

Lieta bitcoinová raketa na vymyslené tethers?

Začína byť podozrivé, že pri korekcii bitcoinu sa vždy objaví armáda dolárov ochotných nakupovať.

Niektorí vravia, že to nie sú ozajstné doláre. Že bitocin vo vesmírnych výšinách drží iná crypto-mena – tether.

Tether je crypto-token, ktorý má mať hodnotu jeden dolár. Tú mu majú zabezpečiť 100 % dolárové rezervy v dvoch taiwanských bankách.

Hovorím majú, lebo dôveryhodný audit krycích dolárov neexistuje a tether za doláre vymeniť momentálne len tak hocikto nemôže. Majiteľ tetherov na to dokonca nemá ani právny nárok. Podozrivo veľa tetherov vzniká najmä v období, keď cena bitcoinov váha.

Fungovať to má tak, že v kľúčových momentoch sa vytvoria nové tetheri a za ne sa na spriatelených burzách nakúpia bitcoiny. Tie sa po opadnutí napätia predajú so ziskom za doláre.

Zatiaľ ide len o hypotézu. Bez dôveryhodného auditu sa nedá zistiť, či sú tieto obvinenia pravdivé. Či je skutočne za každým jedným tetherom v čase jeho zrodu jeden americký dolár.

Ak nie, potom jeho prevádzkovatelia robia to isté, čo dnešné banky. Na frakčných rezervách vytvárajú nové peniaze. Akurát bez povolenia a ochrany štátu. Odhaliť to môže zmiznutie dôvery a útek z tetherov. Voči nemu sa bez sociálnej poisťovne bankárov v podobe centrálnej banky brániť nedá.

Zo života bankárov

Európska centrálna banka bránila Európskemu dvoru audítorov v preskúmaní role centrálnej banky pri „záchrane“ Grécka. Zrejme sa boja, že by sa na verejnosť dostali dokumenty dokazujúce využívanie spoločnej centrálnej banky na politické vydieranie Grécka.

A to nie je v súlade s deklarovanou politickou nezávislosťou centrálnych bánk.  Podľa správy audítorov nebol grécky program úspešný, keďže krajina stále nie je schopná samostatného financovania na trhoch.

Banky Goldman Sachs, Morgan Stanley, the Royal Bank of Scotland, BNP Paribas, UBS a ďalšie si mali medzi rokmi 2007-2015 zdieľať  informácie o klientoch a spoločne manipulovať trh s americkými štátnymi dlhopismi.

V porovnaní s centrálnymi bankami, ktoré dlhopisové trhy manipulujú za vymyslené peniaze v biliónových objemoch ide však stále o drobné huncútstva.

Napríklad nákupy dlhopisov spomínanej ECB umožnili zázrak, keď francúzska súkromná spoločnosť Veolia bez investičného ratingu prvý krát dokázala predať trojročné dlhopisy v objeme 500 miliónov eur so záporným výnosom (-0,026 %).

Medziročné tempo cenovej inflácie na Slovensku meranej spotrebiteľským indexom CPI narástlo v októbri na 1,7 %.

V EÚ pokračujú v príprave nových pravidiel, na základe ktorých by mala ECB právomoc zmraziť vklady firiem a obyvateľstva na 5 dní v bankách, ktorým podľa nej hrozí zlyhanie.

Stretnú sa Draghi, Yellen, Carney a Kuroda… To nie je začiatok vtipu o centrálnych bankároch, ale line-up minulotýždňovej diskusie, kde sa preberalo ako správne signalizovať sťahovanie masívneho monetárneho stimulu trhom bez toho, aby všetko padlo.

Kristus z da Vinciho obrazu nech im pomáha.

Roboti, zoberte mi robotu!

Videli ste robota z Boston Dynamics ako zakončí svoj parkour elegantným saltom dozadu?

Na chvíľu obživla debata o tom, ako sme stratení, keďže nám roboti zoberú robotu. Už nám to sľubujú minimálne pol storočia. Strachy z robotov sa objavujú vo vlnách. Ilustrujú to titulky Der Spiegel z rokov 1964, 1978 a 2016.

Je cena bitcoinu podvod? Roboty vytvárajú robotu.

Neviem ako vy, ale ja sa neviem dočkať. Skôr sa obávam, že sa tak ľahko všetkých hnusných robôt v najbližších dekádach napriek sľubom nezbavím. Saltá robiaci roboti vedú k preceňovaniu vplyvu technológií na pracovný trh.

Podiel pracovných miest meniacich sa vďaka technológii  z celkového počtu pracovných miest  je v USA najnižší v histórii (resp. minimálne za posledných 165 rokov).

Že nebude do čoho pichnúť? Ako ekonóm viem, že práce je nekonečné množstvo, keďže potreby ľudí sú tiež nekonečné. Nová vznikne hneď, ako nejaká zanikne.

Amazon pridal 45 000 robotov do svojich skladov. Víria tam prach lepšie než brigádnici z východnej Európy. Práce však neubudlo, dokonca sa zmnožila ako hlavy Hydry. Aby ju mal kto robiť, firma musela prijať aj 250 000 skladníkov a stovky tisícov vodičov.

A čo všetky tie obchodíky, ktoré Amazon priviedol k zániku? Zatiaľ sa zdá, že presun do elektronického obchodovania v čistom viac pracovných miest vytvoril ako zničil. Nové pracovné miesta sú navyše lepšie platené.

Nároky na skladové priestory, minimálne v USA, vytvárajú nové pracovné miesta práve v regiónoch, ktoré predtým utrpeli útekom výroby do Ázie.

Je cena bitcoinu podvod? Roboty vytvárajú robotu.

Pred desiatimi rokmi sa ľudia nebáli Amazonu, ale Nokie.

Zdá sa, že štátom naordinovaná buzerácia na letiskách je zbytočná. Nefunguje.

Americké letiskové prehliadky v kompetencií Transportation Security Administration nezachytili 70 % testovacích pokusov o prepašovanie pištolí, nožov a výbušnín na palubu lietadla. Pred dvoma rokmi to bolo 95 %. Veľmi drahé vytváranie zdania bezpečnosti.

Text je ekonomickou časťou mailového týždenníka “Zlé peniaze, dobrý život” Juraja Karpiša. Na jeho odber sa možno prihlásiť tu www.jurajkarpis.com


PRIDAŤ KOMENTÁR