Ekonómovia a politici diskutujú: Kedy budeme mať nemecké mzdy?

25. septembra 2019 sa v KC Dunaj uskutočnilo diskusné fórum na tému zvyšovania miezd na Slovensku. Svoje názory si medzi sebou vymenili nielen členovia 5 politických strán, ale aj 2 ekonómovia.

97

25. septembra 2019 sa v KC Dunaj uskutočnilo diskusné fórum na tému zvyšovania miezd na Slovensku.

Svoje názory si medzi sebou vymenili nielen členovia 5 politických strán, ale aj 2 ekonómovia.

Diskutérov sprevádzal moderátor, bývalý editor Trendu Ján Záborský.

Atraktívnosť témy a skutočnosť, že verejnosť má málo priestoru priamo konfrontovať politikov, pritiahli viac ako 80 divákov do publika.

Kedy budete mať nemecké mzdy?

Diskusia sa venovala nasledujúcim trom oblastiam:

1) Aké zmeny sú potrebné, aby slovenské mzdy rýchlejšie dobiehali západ a môžu skutočne zamestnávatelia za naše nízke mzdy?

Ekonomickí experti vidia riešenie v lepšom podnikateľskom prostredí a zefektívnení vzdelávania a výskumu.

Tomáš Meravý (strana Za ľudí) vidí hlavné riešenie pre Slovensko v kvalitnejšom vzdelávaní.

Róbert Chovanculiak z INESS zdôraznil, že pri vzdelávaní je otázne, do akej miery pomôžu len dodatočné finančné zdroje.

Eduard Heger (strana OĽANO) dodal, že ďalším riešením by bolo aj zlepšenie infraštruktúry a slobodnejšie podnikateľské prostredie.

Na diskusii zaznel aj názor, že síce máme nízke mzdy v porovnaní so západnou Európou, ale ak sa porovnáme s bývalým východným blokom, tak tomu tak nie je.

Róbert Chovanculiak vyjadril názor, že zamestnávatelia z väčšej časti nemôžu za nízke mzdy.

Problémom Slovenska nie je nesprávne prerozdelený koláč medzi prácou a kapitálom.

Problémom je relatívne nízka produktivita práce, ktorá je skutočným dôvodom nášho zaostávania za západom.

2) Pomôže slovenskému trhu práce naviazanie minimálnej mzdy na 60 % priemernej mzdy, alebo by bol vhodnejší iný spôsob zvyšovania minimálnej mzdy? 

Všetky strany aj experti sa zhodli, že minimálna mzda na Slovensku už dosiahla vysokú úroveň a je na čase spomaliť jej rast a nejakým spôsobom zviazať ruky politikom pri ďalšom zvyšovaní.

Aby sa minimálne mzda nestala len nástrojom pre získavanie politických bodov.

Rozdiel bol len v mechanizmoch a spôsoboch ako tohto dosiahnuť.

Chovanculiak navrhol naviazať rast minimálnej mzdy na rast produktivity.

Jozef Mihál (strana SPOLU) hovoril o tom, že minimálna mzda by mala tvoriť 60 % nie z priemernej, ale z mediánovej mzdy.

Richard Sulík (strana Sloboda a Solidarita) navrhol osobitné porovnávanie miezd v každom okrese, aby minimálna mzda odzrkadľovala výkon lokálnej ekonomiky.

Štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Ivan Švejna (strana MOST HÍD) považuje za správne riešenie nemať žiadnu minimálnu mzdu.

Tu mu oponoval poslanec Eduard Heger, ktorý vidí zmysel minimálnej mzdy v slabo rozvinutých okresoch.

Rečníci sa zhodli, že ľudia s minimálnou mzdou čelia vysokému daňovo-odvodovému zaťaženiu.

Navrhli zaviesť kombináciu opatrení: zvýšiť nezdaniteľnú čiastku a zaviesť odvodovú odpočítateľnú položku.

3) Aký je najefektívnejší spôsob zvyšovania príjmov nízkopríjmových osôb, ako zvýšiť príjem ľuďom v zaostávajúcich regiónoch?

Diskutéri poukázali na to, že regionálne rozdiely sú na Slovensku naozaj vysoké, avšak znížiť ich nie je vôbec ľahké.

Môže za to predovšetkým nízka miera urbanizácie a veľké množstvo malých rozptýlených dedín, v ktorých žijú ľudia, ktorí vlastnia svoje nehnuteľnosti.

Pri problémoch so zmenšovaním regionálnych rozdielov sa poukazovalo na príklad východného a západného Nemecka, kde problémy aj po 30 rokoch pretrvávajú.

Nepomohli ani rozsiahle dotácie a redistribúcia smerom k východnému Nemecku. Podobnú situáciu môžeme pozorovať aj v Taliansku.

Diskutéri sa zhodli na tom, že tieto rozdiely môžu byť menšie, ak sa znížia dane pre ľudí s nízkym príjmom.

Chovanculiak navrhol zaviesť špeciálne ekonomické zóny, ktoré by pomohli vybraným zaostávajúcim okresom.

Oponoval mu Sulík, že takéto výnimky a rôzne pravidlá v rámci Slovenska by znamenali regulačné a administratívne problémy.

Ján Tóth (ekonóm, bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska) s Richardom Sulíkom navrhujú zastaviť dotovanie firiem, ktoré často smeruje do západného Slovenska a v skutočnosti tak prehlbuje regionálne rozdiely.

Eduard Heger poukázal aj na problém vo forme zaťaženia živnostníkov a malých firiem byrokraciou. Znova sa zdôraznila aj úloha infraštruktúry.

Na záver moderovanej diskusie nasledovala debata s publikom.

Diváci sa pýtali na zmysel dotovania poľnohospodárstva a prečo sa politici a ekonómovia nevenujú zvyšujúcemu sa zdaneniu práce ľudí, ktorí zarábajú nadpriemerné mzdy.

Zaznel názor, že sadzba dane by mala byť opäť zjednotená, ale napríklad Mihál hovoril o súčasnom zavedení majetkových daní.

Online záznam z diskusie nájdete dostupný tu tu.


PRIDAŤ KOMENTÁR