25. septembra 2019 sa v KC Dunaj uskutočnilo diskusné fórum na tému zvyšovania miezd na Slovensku.
Svoje názory si medzi sebou vymenili nielen členovia 5 politických strán, ale aj 2 ekonómovia.
Diskutérov sprevádzal moderátor, bývalý editor Trendu Ján Záborský.
Atraktívnosť témy a skutočnosť, že verejnosť má málo priestoru priamo konfrontovať politikov, pritiahli viac ako 80 divákov do publika.
- prečítajte si: Prečo Slováci makajú rovnako ako Nemci, ale nezarábajú tak
Diskusia sa venovala nasledujúcim trom oblastiam:
1) Aké zmeny sú potrebné, aby slovenské mzdy rýchlejšie dobiehali západ a môžu skutočne zamestnávatelia za naše nízke mzdy?
Ekonomickí experti vidia riešenie v lepšom podnikateľskom prostredí a zefektívnení vzdelávania a výskumu.
Tomáš Meravý (strana Za ľudí) vidí hlavné riešenie pre Slovensko v kvalitnejšom vzdelávaní.
Róbert Chovanculiak z INESS zdôraznil, že pri vzdelávaní je otázne, do akej miery pomôžu len dodatočné finančné zdroje.
Eduard Heger (strana OĽANO) dodal, že ďalším riešením by bolo aj zlepšenie infraštruktúry a slobodnejšie podnikateľské prostredie.
Na diskusii zaznel aj názor, že síce máme nízke mzdy v porovnaní so západnou Európou, ale ak sa porovnáme s bývalým východným blokom, tak tomu tak nie je.
Róbert Chovanculiak vyjadril názor, že zamestnávatelia z väčšej časti nemôžu za nízke mzdy.
Problémom Slovenska nie je nesprávne prerozdelený koláč medzi prácou a kapitálom.
Problémom je relatívne nízka produktivita práce, ktorá je skutočným dôvodom nášho zaostávania za západom.
2) Pomôže slovenskému trhu práce naviazanie minimálnej mzdy na 60 % priemernej mzdy, alebo by bol vhodnejší iný spôsob zvyšovania minimálnej mzdy?
Všetky strany aj experti sa zhodli, že minimálna mzda na Slovensku už dosiahla vysokú úroveň a je na čase spomaliť jej rast a nejakým spôsobom zviazať ruky politikom pri ďalšom zvyšovaní.
Aby sa minimálne mzda nestala len nástrojom pre získavanie politických bodov.
Rozdiel bol len v mechanizmoch a spôsoboch ako tohto dosiahnuť.
Chovanculiak navrhol naviazať rast minimálnej mzdy na rast produktivity.
Jozef Mihál (strana SPOLU) hovoril o tom, že minimálna mzda by mala tvoriť 60 % nie z priemernej, ale z mediánovej mzdy.
Richard Sulík (strana Sloboda a Solidarita) navrhol osobitné porovnávanie miezd v každom okrese, aby minimálna mzda odzrkadľovala výkon lokálnej ekonomiky.
Štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Ivan Švejna (strana MOST HÍD) považuje za správne riešenie nemať žiadnu minimálnu mzdu.
Tu mu oponoval poslanec Eduard Heger, ktorý vidí zmysel minimálnej mzdy v slabo rozvinutých okresoch.
Rečníci sa zhodli, že ľudia s minimálnou mzdou čelia vysokému daňovo-odvodovému zaťaženiu.
Navrhli zaviesť kombináciu opatrení: zvýšiť nezdaniteľnú čiastku a zaviesť odvodovú odpočítateľnú položku.
3) Aký je najefektívnejší spôsob zvyšovania príjmov nízkopríjmových osôb, ako zvýšiť príjem ľuďom v zaostávajúcich regiónoch?
Diskutéri poukázali na to, že regionálne rozdiely sú na Slovensku naozaj vysoké, avšak znížiť ich nie je vôbec ľahké.
Môže za to predovšetkým nízka miera urbanizácie a veľké množstvo malých rozptýlených dedín, v ktorých žijú ľudia, ktorí vlastnia svoje nehnuteľnosti.
Pri problémoch so zmenšovaním regionálnych rozdielov sa poukazovalo na príklad východného a západného Nemecka, kde problémy aj po 30 rokoch pretrvávajú.
Nepomohli ani rozsiahle dotácie a redistribúcia smerom k východnému Nemecku. Podobnú situáciu môžeme pozorovať aj v Taliansku.
Diskutéri sa zhodli na tom, že tieto rozdiely môžu byť menšie, ak sa znížia dane pre ľudí s nízkym príjmom.
Chovanculiak navrhol zaviesť špeciálne ekonomické zóny, ktoré by pomohli vybraným zaostávajúcim okresom.
Oponoval mu Sulík, že takéto výnimky a rôzne pravidlá v rámci Slovenska by znamenali regulačné a administratívne problémy.
Ján Tóth (ekonóm, bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska) s Richardom Sulíkom navrhujú zastaviť dotovanie firiem, ktoré často smeruje do západného Slovenska a v skutočnosti tak prehlbuje regionálne rozdiely.
Eduard Heger poukázal aj na problém vo forme zaťaženia živnostníkov a malých firiem byrokraciou. Znova sa zdôraznila aj úloha infraštruktúry.
Na záver moderovanej diskusie nasledovala debata s publikom.
Diváci sa pýtali na zmysel dotovania poľnohospodárstva a prečo sa politici a ekonómovia nevenujú zvyšujúcemu sa zdaneniu práce ľudí, ktorí zarábajú nadpriemerné mzdy.
Zaznel názor, že sadzba dane by mala byť opäť zjednotená, ale napríklad Mihál hovoril o súčasnom zavedení majetkových daní.
Online záznam z diskusie nájdete dostupný tu a tu.
- Zdroj: http://iness.sk/sk