Viac

    Je prirodzené spadnúť, či zakopnúť, neprirodzené je ostať ležať na zemi a nedvihnúť sa

    Môžeme sa akokoľvek brániť a vyhýbať sa tomu, aby sme občas nezažili životné pády a potknutia v podobe nečakaných, nepríjemných situácii, konfliktov, podrazov, či inak nepriaznivých okolností...

    Môžeme sa akokoľvek brániť a vyhýbať sa tomu, aby sme občas nezažili životné pády a potknutia v podobe nečakaných, nepríjemných situácii, konfliktov, podrazov, či inak nepriaznivých okolností.

    Spoločenský tlak pridáva na nepriaznivosti týchto situácii tým, že vyzdvihuje ich negatívnosť, zraniteľnosť, neprirodzenosť a prepad na dno, v spoločensky neakceptovateľnej norme.

    Realita je však taká, že nikdy nemôžeme povedať s určitosťou, čo sa nám môže v živote stať, prihodiť a postihnúť nás. Každý z nás máme určité životné etapy, v ktorých využívame nadľudské vnútorné sily.

    Ak však situácia presiahne nad rámec našich síl, prestávame držať v ruke kormidlo a situácia nás začne pohlcovať. Pokiaľ sme neboli zvyknutí na riešenie naozaj náročných situácii, nemali sme možnosť získať praktické skúsenosti, ako vyjsť z nepriaznivej situácie s čo najmenšou ujmou.

    Je absolútne prirodzené spadnúť, či zakopnúť, neprirodzené je však ostať ležať na zemi a nedvihnúť sa.

    Mnoho ľudí stroskotá práve pri nepredvídaných životných pádoch, pretože nemali možnosť byť pripravení zvládnuť náročné situácie. Nie každý človek je tak vnútorne silný, aby zvládol akékoľvek náročné životné situácie.

    Vôbec však nie je hanbou, ak zažijeme pád aj na samé dno našich vnútorných schopností. Hanbou však je, neurobiť nič pre nápravu a opätovné postavenie sa zo zeme.

    Potknúť sa a spadnúť môžeme zo sekundy na sekundu. Pád môže byť tak silný, že zodvihnutie nám môže trvať aj niekoľko rokov.

    Vždy si treba však uvedomiť zmysel a cieľ nášho opätovného postavenia sa na nohy. Bez vnútornej motivácie a individuálneho chcenia kráčať v ďalšej životnej ceste, iba veľmi ťažko vstaneme. Chuť postaviť sa musí vychádzať z nás samotných. Nikdy nie z vonkajších okolností.

    Nech sme sa ocitli na dne z akéhokoľvek dôvodu, dôvod postaviť sa musí byť náš osobný dôvod. Musíme to byť my, ktorí sa naozaj chceme postaviť, urobiť niečo so svojou situáciou a stanoviť si ciele, vedúce k nášmu vzostupu.

    Akákoľvek pozitívna a motivačná forma práce s myslením, nás naštartuje k zvládnutiu a prekonaniu aj tých najnáročnejších situácii.

    Pri páde na dno, sa ocitneme väčšinou sami, na samom dne. Častokrát je našim jediným spoločníkom naše myslenie, a práve to, by malo byť trénované k odolnosti a zvládaniu aj tých veľmi náročných situácii.

    Pád na dno je nepríjemný a vnútorne veľmi bolestivý. Radosť z opätovného návratu a plánovaného nového začiatku musí byť pre nás hnacím motorom k tomu, aby sme na zemi ostali ležať, čo najkratší čas.

    Čím dlhšie strávime čas padnutí a pasívni na zemi, o to náročnejšie bude pre nás postaviť sa a začleniť sa do normálneho spôsobu života.

    AK SA TI ČLÁNOK PÁČIL, ZDIEĽAJ HO S PRIATEĽMI ?


    Silvia Macháčková

    www.bohatstvomysle.com

    Nekonečné možnosti a genialita nášho myslenia ma fascinuje natoľko, že sa tejto oblasti venujem profesionálne. Som zakladateľkou projektu Bohatstvo Mysle, lektorkou a autorkou viacerých e-bookov v oblasti osobnostného rozvoja a práce s myslením: https://www.bohatstvomysle.com/e-shop/.

    Podporujem pozitívny životný štýl bez prítomnosti stresu, mám rada vnútornú rovnováhu, individualitu osobnosti, diskusie, náročný filozofický a intelektuálny spôsob myslenia. Myslenie je najdôležitejším nástrojom k nášmu osobnostnému rozvoju, a ak sa nám ho podarí skrotiť a prevziať nad nim plnú moc, až vtedy si začneme vytvárať cestu vlastným životom.

    • Zdroj titulného obrázka: pixabay.com

     

    Komentáre

    Najnovšie články

    Podobné články