Všetko to začalo na Manhattane v päťdesiatych rokoch minulého storočia a dodnes je loftové bývanie spájané s takými menami, ako Andy Warhol či Yoko Ono.
Keď po II. svetovej vojne krachovali vo veľkých mestách menšie firmy, začali sa do opustených budov sťahovať chudobní umelci, ktorí viedli bohémsky život. Mohli si tak zriadiť svoje ateliéry za skutočne nízke alebo žiadne nájomné. Do takýchto priestorov sa mohli dostať aj s väčším predmetom, pretože súčasťou budov boli aj veľké nákladné výťahy.
Loft je teda prestavba alebo úprava priemyselných či skladových priestorov na bývanie. Toto bývanie máva vertikálne členenie a výšku minimálne 14 stôp, čo predstavuje 4,26 metra. Lofty sa vyznačujú neomietnutými stenami, viditeľnou tehlou a konštrukčným systémom. Väčšinou je to jednoliaty priestor, v ktorom sa na poschodí nachádza spálňa a k nej prístup po kovových schodoch. Obývacia miestnosť a kuchyňa zvyknú byť spojené, bez predelení. Separované sú iba toalety a kúpeľne.
Opustené budovy v atraktívnych lokalitách tak dostávali nový život a hodnotu. A keďže je loftové bývanie stále vyhľadávané, stal sa z továrenských budov nedostatkový tovar a komerčne zaujímavá záležitosť.
Takže základné znaky loftového bývania sú
- zrekonštruovaný starý priemyselný priestor
- vysoké stropy
- neomietnuté tehlové múry
- otvorený priestor
- rozoznateľný konštrukčný systém
- prepojenie spoločenských priestorov jedálne, kuchyne, obývacej izby
- oddelená iba spálňa, WC a kúpeľňa
Výhodou loftu sú teda vysoké stropy, prirodzené svetlo či otvorený priestor, ktorý však ponúka málo súkromia. Nevýhodou môžu byť ozveny, problém s úložným priestorom a drahá údržba. Vykúriť totiž takýto priestor s vysokými stropmi nie je sranda.