Nárast minimálnej mzdy ako nástroj politického marketingu

Vláda opäť schválila nárast minimálnej mzdy. Minimálna mzda tentokrát nevzrastie rekordne, ale opäť jej výška prekoná rast priemernej mzdy.

54

Vláda opäť schválila nárast minimálnej mzdy. Minimálna mzda tentokrát nevzrastie rekordne, ale opäť jej výška prekoná rast priemernej mzdy.

Minimálna hrubá mzda v roku 2019 by mala dosiahnuť 48% priemernej mzdy.

TLAČOVÁ SPRÁVA:  Minimálna mzda ako nástroj politického marketingu

INESS Inštitút ekonomických a spoločenských analýz v spolupráci s litovským inštitútom LFMI vydal štúdiu s názvom Regulácia minimálnej mzdy.

Je to zložité (štúdia vyšla anglicky s názvom Minimum wage regulation. It´s complicated). Publikácia je dostupná elektronicky na tomto linku.

Publikácia sumarizuje existujúce poznatky o dopadoch existencie, prípadne zvyšovania minimálnej mzdy. Porovnáva výšku minimálnej mzdy v krajinách EÚ, kde je jej výška štátnou mocou regulovaná.

Vývoj minimálnej mzdy

Porovnanie vývoja minimálnej mzdy v susedných krajinách ukazuje, že minimálna mzda prudko rastie aj v susedných krajinách:

Kľúčovým dôvodom tohto rastu je hlavne priaznivé ekonomické prostredie vytvárajúce veľký dopyt po pracovnej sile. Prípadné negatívne dopady zvyšovania mzdy, pod ktorou je zakázané pracovať, sú v období silného rastu málo výrazné.

To umožňuje politikom stanovovať “odvážne” ciele. Zvyšovanie minimálnej mzdy sa tak neodvíja od úvah o primeranom raste kúpnej sily tejto mzdy.

Napríklad životné minimum, ktoré má garantovať zdroje na nákup základných potrieb občanov, vzrástlo v období 2012-2018 len 6%, pričom minimálna mzda o 47%.

Minimálnu mzdu politici považujú za nástroj politického vymedzovania sa a oslovovanie tej časti elektorátu, ktorá už prácu má.

Nehľadí sa pritom na dopady tohto umelého zásahu do trhu práce, a na ohrozenie pracovných miest v zaostávajúcich regiónoch, kde podniky nemôžu z noci na ráno zvýšiť pridanú hodnotu o 8% a sú tak nútené vstupovať do šedej zóny.

Politikov tak nezaujíma analýza dopadov zvyšovania na malé podniky (dôvodová správa č. 4 k zákonu), ale len vplyv jej rastu na objem miezd vo verejnej správe a dávky vyplácané z verejných rozpočtov.

Avšak tie môže vláda vďaka vesmírne rastúcim príjmom z daní a odvodov hravo zafinancovať.

Základnou otázkou preto je – má vláda pripravený scenár opatrení na situáciu, keď zlaté časy skončia?

Minimálna mzda v roku 2019

Slovensko, Poľsko aj Česká republika by sa mali dostať symbolicky na rovnakú úroveň minimálnej hrubej mzdy: SR 520 eur, PLR 522 eur, respektíve ČR 520 eur. Maďarská minimálna mzda by mala dosiahnuť 463 eur.

Samotné porovnanie hrubej mzdy ale nie je vypovedajúce. Dôležitý je aj pomer minimálnej mzdy k priemernej mzde, a jej čistá hodnota.

Čistá minimálna mzda v ČR je aktuálne o takmer 4 eur vyššia, hoci hrubá minimálna mzda dosahuje 473 eur.

To je spôsobené tým, že daňovo odvodové zaťaženie ľudí s minimálnou mzdou na Slovensku vzrástlo za posledné 4 roky z 26 % na 36 %.

Tento rok ako aj po minulé roky pôjde viac ako polovica celkového zvýšenia minimálnej mzdy do verejných rozpočtov vo forme daní a odvodov a zvyšok do peňaženiek ľudí.

Kým v ČR by mala minimálna mzda v roku 2019 dosiahnuť 43% priemernej mzdy, na Slovensku to má byť až 48%. Relatívna výška minimálnej mzdy bude mať rozdielne dopady na trh práce.

Napríklad v Prešovskom kraji úroveň minimálnej mzdy presahuje dokonca 62% priemernej mzdy, a 70% mediánovej (strednej) mzdy, čo je ekonomicky nebezpečná hranica.

Hoci miera nezamestnanosti na Slovensku prudko klesá, neznamená to, že problém s nezamestnanosťou pominul.

V okresoch ako Poltár, Revúca a pod. stále čakajú desiatky nezamestnaných v rade na jedno voľné pracovné miesto. Prudké zvyšovanie minimálnej mzdy im nové pracovné miesta nevytvorí.

Negatívne vplyvy vysokej minimálnej mzdy na tvorbu pracovných miest sú dôvodom, prečo by mala vláda prehodnotiť spôsob jej stanovovania.

Práve kvôli veľkej regionálnej diferenciácii by mala zvážiť jej rozlíšenie podľa krajov. To nutne neznamená, že budeme mať na Slovensku rôzne minimálne mzdy v nominálnom vyjadrení.

Stačí zaviesť rozdielne odpočítateľné položky v rôznych krajoch, ktoré znížia celkové mzdové náklady a zároveň zvýšia čistú mzdu zamestnancov.

Záver

Verejnosť je držaná v ilúzii, že mzdy pracovných miest, ktoré nevyžadujú kvalifikáciu a skúsenosti, by nerástli.

Rovnako by sa dal ale použiť tento argument na ostatné mzdy – prečo by mali rásť keď nemusia?

Aj pre ľudí bez kvalifikácie platí, že najlepším udržateľným zdrojom rastu miezd je súťaž zamestnávateľov o zamestnancov.

Práve tvorba voľných  pracovných miest je hlavnou príčinou mzdového rastu, nie zvyšovanie minimálnej mzdy politickou cestou.

Tí by sa preto mali sústrediť na odstraňovanie prekážok zamestnávania, a nie vytváranie umelej hranice víťazov – zamestnancov, ktorí si udržia pracovné miesto a porazených, ktorí si ho nenájdu.


PRIDAŤ KOMENTÁR