Parlamentné voľby sú za nami. Pre niekoho s prekvapujúcim výsledkom, no trendy boli nastavené už dávno predtým. Tesne pred voľbami bolo zrejmé, že lídrom pravice sa môže stať Sulík a nie Procházka.

A tesne po voľbách bolo nanajvýš pravdepodobné, že vláda sa bude skladať zo štyroch politických strán. Predpovedať budúcnosť pár dní dopredu nie je až taký problém ako predpovedať to, čo sa stane o 4 roky.

Ďalšie voľby vyhrá SaS

Budúcnosť je nepredvídateľná, no ak súčasné trendy budú pokračovať, môžeme si byť istí, že získa SNS. A možno ešte viac Ľudová strana, ktorá môže mať pokojne až dvojnásobok súčasných hlasov. Čím stratí Smer, ktorý má s nimi rovnakú voličskú základňu. Smer môže klesnúť dokonca pod 20%.

A čo sa týka pravice: Sieť, KDH či Most môžu byť históriou, Sme Rodina si sotva polepší. A ostane tu iba SaS a Obyčajní ľudia. Obyčajní ľudia sú antiFico, a ak stratí Fico, stratia aj oni. Takže tu ostáva jediná pravicová strana, SaS. A tá sa ďalšie voľby môže vyšplhať nad 20% a voľby vyhrať. SaS má potenciál pozbierať hlasy všetkých pravicových voličov. To je jej čaro, ale aj prekliatie zároveň.

SaS je liberálna strana, a ako taká má najlepší potenciál vytvoriť silný a dlhodobo udržateľný ekonomický rast. Slovo sloboda v jej názve je kľúčové pre budovanie konkurencieschopnej ekonomiky. Pretože tam, kde je politická a ekonomická sloboda, je aj prosperita. Avšak pri prebiehajúcej ekonomickej kríze je liberalizmus asi to posledné, čo by ľudí nadchlo.

Kto vyhrá ďalšie voľby

Pyrhovo víťazstvo Richarda Sulíka

Aj keď môžeme označiť SaS za víťaza volieb, SaS nevyhrala preto, že by ľudia chceli viac slobody. Vyhrala preto, že nebola iná pravicová alternatíva, čo sa po voľbách aj jasne potvrdilo. Ľudia volili múdro. Pre Richarda Sulíka to znamená veľký záväzok a aj veľkú zmenu. Pokiaľ sa bude správať múdro, tak zmení svoju politickú orientáciu. Posunie sa viac do stredu.

Liberalizmus totižto bolí. Bolí bežných ľudí, a to najmä v čase krízy. Nič nie je toho väčším dôkazom ako Margret Thatcherová. Tá postavila pomocou liberalizmu Britániu na nohy po dlhých socialistických experimentoch. No cesta k tomu bola tŕnistá. Už po pár mesiacoch vo funkcii začala čeliť masívnym štrajkom a jej popularita spadla na dno. Zachránila ju až náhoda.

Argentína obsadila britské Falklandské ostrovy. Thatcherová začala trúbiť do vojny pre pár akrov pôdy tisíce míľ od Londýna. Američania ju odhovárali, no nedala sa. Z vojny sa začali vracať vojaci v truhlách, no ešte viac bila na ochranu slobody a práva. A až táto národná obroda zmenila pohľad ľudí na ňu a tí prijali jej víziu za svoju – Británia mohla naštartovať svoj dlhodobý ekonomický rast.

Sloboda a solidarita

SaS, pokiaľ sa má stať pravicovým lídrom, musí dostáť aj svojmu druhému významu – solidarite. Pokiaľ má osloviť celé pravicové spektrum, musí začať robiť konzervatívnejšiu politiku.

Množstvo práce – od vytvorenie regionálnych štruktúr až po pritiahnutie významnejších osobností do strany – je obrovské. Avšak teraz má šancu ako nikdy predtým a pravdepodobne ani nikdy potom.

Až v najbližších rokoch sa ukáže, či je Richard Sulík skutočne veľkým politikom…