Odborníci sa roky mýlili. Náš mozog funguje inak, než si mysleli

79

Odborníci dlho verili, že mozog je ako stroj. Vyvíja sa iba do určitého veku a súčiastky v ňom sa nedajú nijako nahradiť. Vedcom sa však neskôr podarilo túto myšlienku vyvrátiť a dnes ho považujú skôr za sval. Nielenže sa zvládne regenerovať, ale zároveň sa dokáže aj rozvíjať. Môže za to neuroplasticita mozgu.

Tento fakt je známy už niekoľko desaťročí. Americký neurológ Michael Merzenich v 60. rokoch 20. storočia objavil, že mozog je plastický. Túto vlastnosť si ponecháva v každom veku. Potom, čo sa v roku 1971 stal uznávaným profesorom, pokračoval vo svojom výskume. Tie spočiatku robil napríklad najmä na zvieratách a ľuďoch, ktorý boli od narodenia hluchý alebo slepý.

Neskôr sa o neuroplasticitu mozgu začali zaujímať aj ďalší vedci a rozširovali výskum. Napríklad Eleanor Maguire skúmala pomocou magnetickej rezonancie mozgy taxikárov v Londýne. Tí mali zvýšenú aktivitu v oblasti mozgu zvanom Hipokampus, ktorý slúži na ukladanie priestorových údajov. K podobným výsledkom došiel aj Thomas Elbert. Z jeho štúdie vyplynulo, že huslisti majú zväčšenú tú časť mozgovej kôry, ktorá ovláda prsty ruky.

Čo je mozgová plasticita?

Mozgová plasticita alebo neuroplasticita mozgu je schopnosť mozgu rozvíjať sa a meniť svoju štruktúru na základe vonkajších podnetov. Za túto vlastnosť vďačia proteínom, ktoré menia svoj tvar, keď sa prispôsobujú vstupu informáciám odinakiaľ. Vďaka tomu je mozog schopný prispôsobiť sa širokej škále rôznych prostredí.

Existujú dva typy plasticity mozgu:

Funkčná plasticita – schopnosť mozgu prevziať funkcie z poškodenej oblasti mozgu a vytvoriť resp. obnoviť ich v jeho iných, nepoškodených oblastiach. Môže ísť o vrodené poruchy alebo poškodenia mozgu spôsobené napríklad dopravnou nehodou.

Štrukturálna plasticita – mozog dokáže zmeniť svoju fyzickú štruktúru na základe učenia, skúseností a vytvárania pamäti. Pokiaľ používame nejakú časť mozgu pri svojej profesii alebo koníčkoch viac, rozvíja sa a zväčšuje, ako to je v prípade spomínaných huslistov alebo taxikárov.

S neuroplasticitou mozgu úzko súvisí aj neurogenéza. Je to schopnosť mozgu vytvárať nové neuróny. Nezáleží na tom, koľko má dotyčná osoba rokov, nakoľko nové bunky vznikajú počas celého života. Nové neuróny sa buď stávajú súčasťou už vytvorených neurónových sietí alebo vytvárajú nové.

Rozvíjanie mozgu si vyžaduje neustále nové podnety

Pokiaľ nechcete nechať svoj mozog ochabnúť, musíte myslieť na niekoľko základných pravidiel. V prvom rade ide o kvalitný spánok trvajúci aspoň osem hodín. Bez neho sa okrem iného hromadia v mozgu škodlivé toxíny a produkcia nových neurónov je znížená. Samozrejmosťou je aj bohatá strava plná vitamínov a minerálov, ktoré mozog potrebuje pre svoju činnosť (doplniť sa dajú aj formou výživových doplnkov).

Neurológovia odporúčajú napríklad aj učenie sa nových jazykov resp. nových vecí vo všeobecnosti. Jednotvárnosť a rutina totiž veľmi zle vplývajú na rozvoj mozgu. Napríklad čítanie novín má len minimálny dopad na neuroplasticitu alebo neurogenézu. Naopak také cestovanie na neznáme miesta bude mať presne opačný účinok.

Je to spôsobené tým, že mozog zaťažovaný novými podnetmi má väčšie množstvo neurotransmiterov (nervových prenášačov). Zároveň je lepšie zásobený krvou, čo napomáha vzniku nových neurónov. Pomôcť rozvíjať kognitívne schopnosti môžu aj tzv. nootropiká napríklad od spoločnosti Pro Brain.

Medzi ďalšie odporúčania odborníkov patrí vystúpenie z komfortnej zóny resp. narušenie zaužívaných zvykov. To sa môže prejaviť kdekoľvek. Povedzme pri výbere filmu, kedy si vyberiete niečo, čo nepatrí do vášho obľúbeného žánru (možno uplatniť aj na voľbu knihy alebo hudby).

Stará múdrosť vraví, že človek sa učí celý život. A moderné výskumy ukazujú, že je to len a len dobre.

PRIDAŤ KOMENTÁR