Častým zvykom je mať požiadavku voči druhému, ktorú na verbálnej úrovni zreteľne pomenujeme, ale na úrovni praktického prístupu a realizácie prestaneme na požiadavke trvať, zmiernime svoj zámer až sa opäť vrátime k tomu, že nás druhý človek neberie vážne.
Pokiaľ sme sami neni presvedčení o tom, čo chceme, nikdy nepresvedčíme ani druhých.
Nestačí o požiadavkách rozprávať, pokiaľ nie sú v súlade s našimi činmi. Ak sme nedôslední v doťahovaní situácii až do konca, nedopracujeme sa k tomu, čo sme chceli na začiatku.
Sťažujeme sa na prostredie, že nás neakceptuje, pritom hlavným dôvodom je, že naše nahlas vyslovené požiadavky neboli následne potvrdené našim správaním a konaním tak jednoznačne, aby druhá strana pochopila, že to myslíme naozaj vážne.
Najhoršie, čo môžeme urobiť je, ak niečo vyžadujeme, potom to isté nevyžadujeme a opäť vyžadujeme. Nielenže nevysielame jasné signály pre druhých, ale nie sme si istí ani sami sebou.
- Prečítajte si: Čo a aké myslenie ženie človeka k tomu, aby páchal zlo?
Najväčšia neistota nepramení z prostredia a ľudí, ale z nás samotných.
Vysielať jasný signál znamená, správať sa a konať presne podľa toho, čo sme na začiatku zreteľne povedali. Ak nás druhá strana neakceptuje, vieme, že dôvodom nie je nejasné podanie našej požiadavky, ale neakceptácia toho, čo sme od druhého požadovali.
Ak sami seba spochybňujeme, nepresvedčíme ani druhých.
Azda najhoršou ľudskou vlastnosťou, ktorá nás brzdí v osobnostnom rozvoji a životnom napredovaní je nerozhodnosť, či váhavosť. Nerozhodnosť vyjadruje u človeka, že nevie, čo vlastne chce.
Pokiaľ človek nevie čo chce, nielenže to nesprávne vyjadrí, ale v praktickom živote to postupne prestane vyžadovať. Každú chvíľu bude vyžadovať niečo iné a nikdy nevytrvá v jednej požiadavke až do jej splnenia. Nerozhodný človek spochybňuje nielen seba, ale aj svoje okolie.
Pokiaľ sme presvedčení o niečom, že to tak naozaj chceme a myslíme to tak, ako to povieme, mali by byť následné naše skutky a správanie v súlade s našimi slovami. Prijímateľ našich slov môže pozorovať naše ďalšie správanie, ktoré bude slová potvrdzovať.
Ak sami seba spochybňujeme, buď si neveríme, alebo si nestojíme za svojim rozhodnutím, alebo nevieme, čo vlastne chceme.
Ak sa naučíme vysielať jasné signály našich prosieb, či požiadaviek, až vtedy sa posunieme z mŕtveho bodu nevyriešených situácii, problémov, či iných starostí ďalej. Nie je dôležité, či druhí splnia našu prosbu.
Dôležité je, že sme vedeli jasne a zreteľne zadefinovať našu požiadavku, o ktorej sme informovali konkrétneho človeka, ktorého sme informovať potrebovali. Z našej strany vyšla jasná a čitateľná informácia.
To, čo následne urobí druhá strana s našou požiadavkou je výlučne na rozhodnutí daného človeka. Neovplyvníme rozhodnutie druhého, ktoré možno nebude práve želateľné pre nás. Prestaneme sa však ďalej trápiť s tým, že nás okolie neakceptuje, nevníma, nechápe, či neplní to, o čo sme ho poprosili.
To, ako prijmeme fakt toho, že naše naozaj oprávnené prosby a požiadavky neboli naplnené je ďalšou témou k zamysleniu sa nad tým, ako si nás druhý človek váži a akceptuje.
Prečo to tak je a aký význam má pre nás prostredie ľudí, či jedného človeka, pri ktorých naše jednoznačné prosby a požiadavky sú po každé, keď ich vyslovíme zmietnuté pod koberec?
- Prečítajte si: Je lepšie spoliehať sa na racionálny rozum alebo intuíciu?
Silvia Macháčková
Nekonečné možnosti a genialita nášho myslenia ma fascinuje natoľko, že sa tejto oblasti venujem profesionálne. Som zakladateľkou projektu Bohatstvo Mysle, lektorkou a autorkou viacerých e-bookov v oblasti osobnostného rozvoja a práce s myslením: https://www.bohatstvomysle.com/e-shop/.
Podporujem pozitívny životný štýl bez prítomnosti stresu, mám rada vnútornú rovnováhu, individualitu osobnosti, diskusie, náročný filozofický a intelektuálny spôsob myslenia. Myslenie je najdôležitejším nástrojom k nášmu osobnostnému rozvoju, a ak sa nám ho podarí skrotiť a prevziať nad nim plnú moc, až vtedy si začneme vytvárať cestu vlastným životom