Politika je pánske huncútstvo, alebo lepšie povedané špinavá hra. Politický marketing zahrňuje rôzne stratégie a praktiky, z ktorých niektoré môžu byť považované za nekalé nebo kontroverzné.
Falošné informácie a dezinformácie
Šírenie dezinformacií o politických súperoch alebo udalostiach je nekalou praxou mnohých politikov. Falošné správy, fotomontáže, manipulácia s citáciami, falošné konverzácie, korešpondencia, zverejňovanie pokrivených faktov zo súkromia.
Nátlak a zastrašovanie
Použitie zastrašovania alebo nátlaku na politického soka alebo voliča je samozrejme neetické a nekalé. Mnohé z toho prebehne v zákulisí, alebo je to zaobalené do nenápadných upozornení.
Zneužívanie sociálnych médií
S príchodom sociálnych sietí sa začali šíriť aj mnohé falošné správy a ono sa to aj riadne stupňuje. Sú zneužívané na šírenie nenávisti, manipuláciu s algoritmami kupovaním falošných sledujúcich, vyhrážanie, hádky, zosmiešňovanie, šikanu, triedenie komentárov, vymazávane kritiky, ohýbanie pravdy.
Skryté financovanie a manipulácia s verejnou mienkou
Nekalou praxou je aj ukrývanie zdrojov financovania kampane alebo prijímanie nezákonných príspevkov. Falošné prieskumy verejnej mienky alebo manipulácia s výsledkami prieskumov vedú k dezinformácii voličov. A čo si budeme hovoriť, tie prieskumy vedia riadne ovplyvniť.
Negatívne kampane
Aj keď sú negatívne kampane bežnou súčasťou politického marketingu, môžu byť považované za nekalé, ak sú založené na klamstvách alebo osobných útokoch bez relevantného obsahu.
Je dôležité poznamenať, že nečisté praktiky politického marketingu môžu mať vážne následky pre demokraciu a dôveru verejnosti v politický proces. Veľa krajín má zákony a etické normy, ktoré majú obmedziť takéto praktiky a zaistiť tak spravodlivé a transparentné voľby.
A poďme trocha do histórie medzi konkrétne prípady nekalých praktík v politickom marketingu
Watergate: Kto by nepočul o škandále Watergate? V 70. rokoch to bol v Spojených štátoch jeden z najznámejších prípadov politickej špionáže. Členovia administratívy prezidenta Richarda Nixona sa pokúsili tajne nahrávať komunikáciu politických súperov a získať tak nečistú výhodu v prezidentských voľbách.
Iran-Contra: V 80. rokoch bol škandál Iran-Contra spojený s tajným predajom zbraní USA Iránu a presmerovaním peňazí z tejto operácie na nicaragujských povstalcov známych ako Contras.
Berlusconiho média v Taliansku: Bývalý talianský premiér Silvio Berlusconi vlastnil rozsiahle mediálne impérium a bol obvinený z využitia týchto médií k presadzovaniu svojej politickej kariéry. To viedlo k obavám o konflikt záujmov a o nekalý vplyv na politickú scénu v Taliansku.
Rusko a dezinformácie: Ruská vláda bola obvinena zo šířenia dezinformacií a zapojenia do nekalých praktik v rôznych krajinách, vrátane pokusov o ovplyvnenie volieb a politických procesov v zahraničí prostredíctvom sociálnych sietí a internetu.
Cambridge Analytica: V roku 2018 bola odhalená skandálna činnosť spoločnosti Cambridge Analytica, ktorá nelegálne získala data miliónov užívateľov Facebooku a použila ich k cieleniu politických reklám behom prezidentských volieb v Spojených štátoch.
Škandál v Rakúsku v roku 2019: V roku 2019 bol rakúsky vicekancelár Heinz-Christian Strache nahratý na tajnom videu, kde ponúkal prístup k verejným zakázkam výmenou za finančnú podporu. To viedlo k jeho rezignácii a politickej kríze v krajine.