today-is-a-good-day
Viac

    COVID-19 môže položiť bankový sektor v Európe

    Už na úvod, môže – neznamená, že musí, alebo že sa tak stane. Rozšírenie koronavírusu na západ od Číny do Európy a Spojených štátov spôsobuje rôzne korekcie na finančnom trhu. To má vplyv na menovú i fiškálnu politiku, nehovoriac o dopadoch na svetovú ekonomiku. Prirodzene, vykonávajú sa opatrenia, ktoré majú zabrániť očakávanej recesii. Nie je však isté, že to bude stačiť.

    Epidémií a pandémií už vo svete bolo niekoľko a v počiatkoch (koncom roka 2019) koronavírus nepredstavoval pre banky, burzy a finančný trh žiadne výrazné riziko. Dokonca i prognózy analytikov sa vôbec neuberali skeptickým smerom. COVID-19 je však aktuálne veľkým synonymom neistoty. Vtáčia či prasacia chrípka v prvom desaťročí 21. storočia do Európy ani náhodou nepriniesli takú vlnu radikálnych opatrení, ako práve „korona“. Isté však je, že tieto opatrenia a celkový vývoj budú mať na svetovú ekonomiku dlhodobý vplyv.

    Čínsky „boom“ pandémie už pomaly (zdá sa) v epicentre odznieva. Aspoň to hovoria čísla. Nových prípadov sú aktuálne „len“ desiatky a šírenie sa zdá zastavené. To má výrazný vplyv i na chod ekonomiky. V Číne sa v podstate na zhruba mesiac zastavila a teraz sa začína normalizovať, vracať aspoň čiastočne na výkonnostnú krivku vzostupu. Horšie je to však v Európe a USA, kde sa „boom“ z Číny začína rozbiehať. Európa či USA ani náhodou nezaviedli tak radikálne opatrenia, ako tomu bolo na území Číny a aj preto nových infekcií pribúda a to zvyšuje riziko, riziko pre fungovanie hospodárstva, ekonomiky…Celkovo to znamená najmenej predvídateľný scenár.

    Zatiaľ to znie všetko negatívne a ak sa pozrieme na to, ako trpí Taliansko a aký to bude mať dopad na ich hospodárstvo, nevyzerá to o nič pozitívnejšie. Priemyselné a finančné aktivity sú v krajine zablokované a už teraz je zrejmé, že to na fiškálnu politiku krajiny bude mať výrazne negatívny dopad. Od toho je tu však Európska únia, ktorá na základe Zmluvy o fungovaní EÚ môže členskému štátu poskytnúť finančnú pomoc, ak čelí vážnym problémom z dôvodov, ktoré sú mimo jeho kontroly. Nie, nejde o nezodpovedný grécky scenár. O stimuloch pre Taliansko by EÚ mala samozrejme včas rokovať a uistiť taliansku ekonomiku, že akútny deficity bude vykrytý.

    Šírenie vírusu tento druh stimulu, ale nezastaví. Pretože podobný scenár môže hroziť aj iným členským štátom EÚ (viď. Nemecko, Španielsko či Francúzsko), ktoré prijímajú opatrenia v oblasti verejného zdravia a takisto v hospodárskom segmente. Čínsky vývoz bol a aj bude len dočasne obmedzený, no v ekonomike to predstavuje v skutku veľké čísla. Výrazné straty zaznamenáva a ešte aj nejakú dobu bude oblasť cestovného ruchu. Finančný systém firiem je takisto ohrozený. V Európe mnohé firmy znížili výrobu a po zastavení šírenia vírusu opätovne výrobu nakopnú na plné obrátky, ale dlh, ktorý vznikne v tomto období nebude jednoduché splatiť. Pre mnohé firmy je to už teraz likvidačný stav.

    EÚ má mechanizmy, ktoré dokážu zabezpečiť pre mnohé podniky, akýsi núdzový režim. Potom, čo vírus COVID-19 pominie sa spotreba rapídne nezvýši a ľudia ani z ďaleka nebudú míňať tak, ako predtým. Európske banky môže do kolien dostať práve spomalenie obchodovania vo svete. Eurozóna a európske banky sa už z poslednej krízy poučili, že ak finančný systém nefunguje, hromadné investovanie spásu neprinesie. Banky musia postupovať veľmi triezvo. Európska centrálna banka je tu práve od toho, aby politiky komerčných bánk boli viac kontrolované. Stále to však nie je zárukou toho, že v čase hospodárskej paniky opatrenia a kontrolné mechanizmy budú neúčinné.

    Talianska vláda napríklad už dnes poskytuje mnohým spoločnostiam, výrazne zasiahnutým COVID-19, priamu finančnú podporu. Ak sa však bude, zatiaľ „neviditeľná“ kríza šíriť (dôsledkom vírusu), vládne financie založené na fiškálnej politike straty nevykryjú. Vtedy nastúpia banky, ktoré však budú musieť zohľadniť zlý alebo až katastrofálny finančný stav podnikateľských subjektov. K tomu by mali prispieť práve zmluvné opatrenia v rámci európskych systémov sociálneho zabezpečenia. Práve aktivovanie týchto klauzúl by bolo účinnejšie ako nejaké kozmetické zníženie úrokových sadzieb. To mnohým spoločnostiam ani náhodou nepomôže.

    Záverom len toľko, že COVID-19 je niečo ako varovanie alebo signál aj pre bankový sektor, finančný trh a pre celosvetovú ekonomiku. Aj počas normálneho obdobia, bez pandémie, by mala byť fiškálna politika obozretná. Európske krajiny s nízkym deficitom sú v tejto situácii omnoho silnejšími, ako zadlžené Taliansko, Španielsko či Francúzsko. Európske banky by mali pochopiť, že z veľkej časti bude možno potrebné viac sa zamerať na príjmy domácností a ich finančný systém, aby sa podporil zdravý bankový sektor a zvýšila kúpna sila spotrebiteľa.

    Zdroj: www.zdolahore.sk

    Komentáre

    Najnovšie články

    Podobné články