Môžu skutočne zamestnávatelia za naše nízke Slovenské mzdy?

Nemôžu za to v zmysle, že by zamestnancom nedávali spravodlivú časť koláča. Čo za to v skutočnosti môže?

228

Nemôžu za to v zmysle, že by zamestnancom nedávali spravodlivú časť koláča.

Slovenskí zamestnávatelia dosahujú v rámci EÚ podpriemerný podiel zisku na HDP vo výške 16% a majú nadpriemerné odpisy – to znamená investičné náklady – vo výške 20%.

Naši zamestnanci dostávajú o 7 p.b. nižší podiel miezd na HDP ako ich západní kolegovia a aj ten je plne vysvetliteľný čiernou a šedou ekonomikou v poľnohospodárstve, hotelierstve a stavebníctve.

Takže v tomto zmysle nemôžu zamestnávatelia za nízke mzdy na Slovensku.

Na Slovensku nemáme krízu zle prerozdeleného koláča.

Čo v skutočnosti môže za nízke mzdy je nízka produktivita práce.

Tá však nemá príliš spoločného s produktivitou samotných zamestnancov ale skôr s produktivitou ich zamestnávateľov.

Otestovať si túto hypotézu môžeme jednoduchým myšlienkovým cvičením.

Keď sa Slovák zamestná na západe, začne zarábať vyššiu mzdu ako doma.

Snaží sa tam viacej? Alebo vyštudoval tam dve vysoké školy?

Nie, má vyššiu mzdu preto, že zahraniční podnikatelia majú vyššiu produktivitu.

Majú viac kapitálu, strojov, lepšie technológie a kvalitnejší manažment.

Toto všetko majú naši zamestnávatelia horšie, v tomto zmysle môžu za nízke mzdy.

Kľúčovou otázkou teda je, ako zvýšiť produktivitu zamestnávateľov.

Slovenská ekonomika totižto nie sú len automobilky a iné zahraničné korporácie, ale väčšinu firiem tvoria domáci zamestnávatelia, ktorí majú veľké problémy s nízkou produktivitou.

Ako zvýšiť produktivitu?

V prvom rade by štát mal čo najmenej brániť podnikateľom v ich aktivite – investovaní a v zamestnávaní.

Sem patria všetky klišé o kvalitnom podnikateľskom prostredí, o ktorom sa veľa rozpráva ale len málo robí.

Kvalitné podnikateľské prostredie je najsociálnejší sociálny balíček.

Nestojí skoro nič a prináša veľké benefity. V Dánsku, či Švédsku by vedeli rozprávať.

Druhým dôležitým faktorom sú inovácie. Pri tejto téme sa často sa zvykne rozprávať o potrebe kvalitného vyššieho vzdelávania a podpory výskumu a vývoja.

A hneď druhým dychom sa dodáva, že na Slovensku na to chýbajú peniaze.

V skutočnosti, keď prepočítame naše výdavky na tieto oblasti na jedného vysokoškoláka a zohľadníme výkon ekonomiky, tak zistíme, že peniaze nie sú ten hlavný problém.

Na vysoké školstvo a výskum dávame viac ako Nemecko, Slovinsko alebo Česko a porovnateľne ako priemer OECD.

To, čo vysoké školstvo v prvom rade potrebuje, je kvalitná reforma, ktorá odstrihne nekvalitné školy a výskumníkov od verejných financií.

Nemáme málo vody, ale príliš veľa dier vo vedre. 

Ale ani v prípade inovácii netreba zabúdať na podnikateľov a tým pádom znova na podnikateľské prostredie.

Myslieť si, že politici a úradníci dokážu vybrať tie správne inovácie a premeniť ich na užitočné služby je nonsens.

Trápia sa s tým najlepšie mozgy v Sillicon Valley a často zlyhajú.

Očakávať túto úlohu od ľudí, ktorí nedokázali za 3 dekády spraviť asfaltový pás medzi dvoma mestami, je naivné.

No a poslednou oblasťou, ktorá je extrémne dôležitá, ale ťažko sa mení, je kultúra.

Konkrétne to, ako ľudia vnímajú úspech a funkciu podnikateľov.

Spomínam to preto, lebo my ekonómovia vieme teóriami zdôvodniť, prečo je to dôležitý faktor, ale nemali sme dostatok empirických dát.

Nedávno však bola publikovaná rozsiahla štúdia, ktorá odpovedá na otázku, prečo je v niektorých krajinách viac podnikateľskej aktivity ako v iných.

Dáta nepotvrdili dôležitý vplyv investovania do výskumu a vývoja, štátnej podpory, vzdelávania, ani prítomnosť investorov.

Najdôležitejším faktorom sa ukázali spoločenské normy.

Teda to, či ľudia si pod pojmom úspešný podnikateľ predstavujú Baštrnáka na Bugatti, alebo šikovného človeka, ktorí spotrebiteľom zlepšuje život.


PRIDAŤ KOMENTÁR