Úvod Ekonomika Tektonický zlom prichádza

Tektonický zlom prichádza

Zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta a jeho program reforiem predstavujú tektonický zlom v doterajšom režime fungovania globálneho systému, kde predpokladáme väčší a rýchlejší vplyv fiškálnej politiky na hospodárstvo, čo by zároveň malo vyvolať aj reflačné tlaky. Hlavným driverom roka 2017 bude opäť politika.

74

Svetová ekonomika by mala na budúci rok zrýchliť rast vďaka akcelerácii v Spojených štátoch a v Japonsku pri stabilnom raste eurozóny a pri zlepšovaní momentu rozvíjajúcich sa krajín najmä Ruska a Brazílie, hoci čínska ekonomika sa bude naďalej pozvoľne spomaľovať.

Zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta a jeho program reforiem predstavujú tektonický zlom v doterajšom režime fungovania globálneho systému, kde predpokladáme väčší a rýchlejší vplyv fiškálnej politiky na hospodárstvo, čo by zároveň malo vyvolať aj reflačné tlaky. Hlavným driverom roka 2017 bude opäť politika. Menová však nebude už tým jediným „hráčom v meste“. Spojené štáty by mali implementovať veľký fiškálny stimul bez podpory kvantitatívneho uvoľňovania, kým v Európe bude pokračovať kvantitatívne uvoľňovanie bez väčšej podpory fiškálnej politiky.

Japonsko bude kdesi uprostred, kde uvoľnená menová politika a kontrola výnosovej krivky umožnia aj väčšie vládne výdavky, celkovo sa to však nebude príliš odlišovať od dnešného nastavenia. Z určitého uhla pohľadu možno povedať, že efektívne vidieť cezhraničné zavedenie helikoptérových peňazí, kde beneficientom je USA.

Pokračovanie uvoľnenej menovej politiky vo väčšine sveta, špeciálne v eurozóne a v krajine vychádzajúceho slnka, totiž znamená, že rast amerických výnosov by mohol byť pomalší, ako keby ne vplývala len agresívna fiškálna politika Trumpovej administratívy.

Budúci rok bude prechodný a plný rozporov. Prechodný práve preto, že zadlženosť vo svete je pomerne vysoká a expanzívna fiškálna politika bez jasnej silnej podpory centrálnej banky je rizikovou stratégioua znamená len polcestu toho, čo skôr či neskôr bude skúšané – teda skutočné, pravé, plnohodnotné helikoptérové peniaze. Plný rozporov v dôsledku toho, že budú pokračovať veľké diskusie, ako chcú USA a napríklad aj Veľká Británia financovať veľké vládne výdavky.

To by mohlo viesť k výkyvom na finančných trhoch podľa toho, či bude prevládať atmosféra, že sa podarí reflačný scenár, kde fiškálne stimuly povedú k zrýchleniu ekonomického rastu, alebo prevážia názory či obavy z toho, že príde len stagnácia pri vyšších cenách – teda stagflačný scenár. V každom prípade sa dni jednosmernej holubičej menovej politiky z minulých rokov končia.

Prichádzajúca vláda v Spojených štátoch s republikánskym prezidentom aj s celým Kongresom dáva nádej na rýchlejší ekonomický rast v porovnaní s predvolebným stavom, kde nebolo úplne jasné, či a aký fiškálny impulz v podobe znižovania daní a rastu výdavkov na zbrojenie a infraštruktúru príde, pri neskorej fáze hospodárskeho cyklu.

Z tohto by mohol následne benefitovať celý svet najmä za predpokladu, že USA nezavedú veľké protekcionistické opatrenia v zahraničnom obchode. Riziká vývoja smerom k recesii tak aktuálne naplno poklesli, hoci sa môžu vracať, najmä ak Trump rýchlo nedoručí to, čo sľuboval, a/alebo ak vzrastú úrokové sadzby v USA príliš rýchlo.

Ekonomika eurozóny by mala pokračovať v pomalom raste, keď by slabšie euro malo byť zatienené politickou neistotou pre sériu dôležitých volieb v eurozóne, ako aj vyššie úrokové sadzby a menej priaznivé finančné podmienky. Navyše hlavný problém ekonomiky menovej únie v podobe vysokej zadlženosti (kde je malý priestor na fiškálne impulzy), pomalosti zavádzania reforiem a s tým spätej nízkej konkurencieschopnosti ostáva nevyriešený.

Hoci sa na rok 2017 možno pozerať s optimizmom, globálny finančný systém ostáva stále nalomený a extrémne krehký. Trendy sekulárnej stagnácie možno vidieť takmer všade. Svet čelí príliš vysokému dlhovému bremenu pri dnešnom relatívne pomalom rastovom prostredí.

Bolo by omnoho lepšie, ak by prišlo k veľkej kreatívnej deštrukcii, kde by zombie neefektívne subjekty s vysokým dlhom zbankrotovali, čo by „zrozumnilo“ výšku dlhu k HDP a k rastovému potenciálu. Je však úplne jasné, že na toto očividne nie je politická vôľa pre obavy z príchodu depresie.

Dnešný systém teda možno len ťažko nazývať kapitalizmom, keď problémové subjekty, ktoré stoja na správnej strane politickej barikády, budú za takmer akúkoľvek cenu zachraňované často z peňazí daňových poplatníkov.

Najslabšie články reťaze tak budú podporované, čím bude udržiavaná ako slabá so všetkými negatívnymi efektmi s tým spojenými.


  • autor: Stanislav Pánis, analytik J&T Banky
  • zdroj: J&T Banka

PRIDAŤ KOMENTÁR