V tomto článku opíšem vybrané formy investovania, ich výhody, nevýhody a hlavne obdobie, v ktorých sa oplatí do týchto foriem investovať.
Bankový účet
Niet pochýb, že najpreferovanejšou formou investície ľudí je bankový účet, ktorý kvázi za investíciu považovať nemôžeme.
Niektorí možno túto formu považujú skôr za sporenie ako za investíciu, avšak sumárne klient poskytne banke svoje peňažné prostriedky, za čo pochopiteľne očakáva určitý úrok, aj keď nie vysoký.
Keďže každý z nás by mal „investovanie“ tohto typu poznať, nebudem vysvetľovať, ako prebieha. Hlavnou výhodou „uloženia hotovosti“ v banke je najmä vysoká istota, dosah na kapitál (resp. jeho likvidita, speňažiteľnosť), ale na druhej strane nižšia a nižšia nominálna hodnota kapitálu, ktorú majú na starosti častokrát vyššie poplatky ako výnos pripísaný na bankový účet v podobe kreditných úrokov. Nesmieme zabudnúť ani na reálnu hodnotu peňazí, ktorej hlavným nepriateľom je inflácia, ktorá našim peniazom zaručene slobodu neposkytne.
Jedinou výhodnou formu bankového účtu je podľa môjho názoru bankový účet termínovaný, ktorý síce v aktuálnej situácii infláciu pokryť dokáže (teda reálna hodnota peňazí sa zvýši), avšak „zaviazať sa“ určitému subjektu, že mu požičiate peniaze na dlhšie obdobie nie je tiež najpríjemnejší pocit. Ak to bude na kratší čas, neoplatí sa to, pre to tu hrá podstatnú rolu strednodobé investovanie, teda na obdobie dlhšie ako 1 rok. Ročný výnos sa pohybuje momentálne v okolí hodnoty 1,5 % p. a., avšak aj tak to je nedostatočná hodnota, ak by sporiteľ šetril touto formou predchádzajúce roky, kedy sa inflácia zvyšovala.
Preto v terajšej situácii bankový účet termínovaný zmysel nadobudnúť môže, avšak nesmieme zabudnúť, že je obdobie nízkych úrokových sadzieb, kedy by mali investori preferovať držbu likvidity na inom mieste ako v banke.
ETF fondy
ETF fondy boli v jednom z mojich článkov rozobraté, preto o nich poviem len v skratke. Bavíme sa o zmiešanom investovaní, pričom investícia je rozdelená do viacerých inštrumentov – komodít, akcií, nehnuteľností a pod.
Princíp spočíva v tom, že subjekt (bank), ktorý prijal od iného subjektu kapitál na investovanie (investora), dokáže z tohto kapitálu dosiahnuť „pohodlný“ dvojciferný zisk, pričom investujúci článok dostane z tejto sumy iba zlomkový podiel, väčšinou 3 – 5 %. Preto je lepšie, ak si investor obchoduje so svojimi peniazmi sám.
Výhodou je jednoznačne pokrytie inflácie, možno nepatrný zisk a taktiež čiastočná likvidita peňazí.
Naopak veľkou nevýhodou je „derivátna“ forma investície (teda investícia neobsahuje fyzické komodity) a taktiež nespravodlivé rozdelenie zisku. Banka dokáže z klientových peňazí „vyťažiť“ minimálne dvojciferný zisk a investujúci článok dostane z tejto hodnoty ani nie polovicu.
Dlhopisy
Dlhopis je úverová forma investovania, ktorou veriteľ poskytne dlžníkovi určitú sumu peňažných prostriedkov, za čo mu prináleží určitý výnos.
Zameriam sa konkrétne na štátne dlhopisy, ktoré sú najpoužívanejšie. Štátny dlhopis funguje na vzťahu štát vs. dlžník, kedy dlžník (občan, spoločnosť,…) „požičia“ štátu peňažné prostriedky a vstupuje do role veriteľa. Štát mu za dlhopis dokáže vyplatiť približne 3 %-ný ročný výnos.
Investícia do dlhopisov je pre konzervatívnych investorov, dokáže pokryť infláciu, avšak otázna je speňažiteľnosť. Dlhopis má hodnotu úroku, ktorá sa neustále mení. To znamená, že ak by som dnes nakúpil štátny dlhopis s ročným úrokom 2,8 % p. a. a za rok by mali dlhopisy vyšší výnos, konkrétne 3,05 % p. a., hodnota mojej investície klesá. Z jedného pohľadu kvôli problému s predajnosťou (investori budú preferovať dlhopis s úrokom 3,05 % p. a. pred 2,8 % p. a.) a na druhej strane so samotnou výnosnosťou – ak by som kúpil dlhopis až za rok, výnos by predstavoval už 3,05 %.
Akcie
Investície do akcií naberajú v dobe ekonomickej prosperity veľkú prestíž, keďže táto prosperita sa odzrkadlí na cenných papieroch spoločností a tie dokážu ročne svoju hodnotu navýšiť v niektorých prípadoch až o desiatky percent.
Veľkou výhodou akcií je výnosnosť investície, avšak nevýhodou býva pomerne ťažká likvidita (keďže niekedy býva problém s ich nasledovným predajom).
Forex
Investovanie na devízovom trhu, ktoré prebieha na základe pákového efektu. Jeho podstatou je špekulácia na menových pároch, pričom na základe výkyvu kurzu sa dá na tejto špekulácii zarobiť.
Investícia, resp. špekulácia funguje ako pri reálnej zámeny devíz (prípadne valút), avšak s tým rozdielom, že iba imaginárne. A často krát býva skôr špekuláciou.
Ak napríklad investujeme na nárast menového páru EUR/USD a menový pár svoju hodnotu zvýši o 1 %, od brokera (subjektu, ktorý sprostredkováva investovanie) dostaneme výnos rádovo vyšší, t. j. niekoľko desiatok percent.
To je síce v poriadku, že zisk je takýto vysoký, ale to isté platí aj pri strate. Takže nielen zisk niekoľko desiatok percent, ale aj strata niekoľko desiatok percent.
Výhodou oproti ostatným nástrojom je minimálna investovaná suma – (pri niektorých brokeroch už od 5 eur), avšak minimálny objem peňažných prostriedkov na racionálne investovanie by mal byť minimálne trojciferný. Nevýhodou býva naopak vysoké riziko. Problematiku forexu rozoberiem v mojich ďalších článkoch.