Príbehy vždy udržia našu pozornosť a dokážu nás zásobovať najrôznejšími emóciami, aby nás rozmaznávali, vyvádzali z miery, okúzľovali, pohoršovali, bavili, inšpirovali, prebúdzali v nás hnaciu silu…
Premýšľali ste niekedy nad tým, ako zneje váš osobný príbeh? Keď o sebe rozprávate, čo dávate zo svojho sveta ostatným na vedomie?
Príbeh je veľmi účinný nástroj
Príbeh dáva tvar všetkému, čo sme zažili. Sami sebe aj ostatným rozprávame príbehy o tom, kto sme, čo sa nám prihodilo a aký je svet okolo nás. Náš príbeh je stále s nami – pri každom stretnutí, v každom vzťahu. Práve preto má takú veľkú moc.
To, ako na seba v príbehu nazeráme, nás dokáže posilniť a povzniesť, ale aj zraziť k zemi a nanútiť nám rolu obete. Je rozdiel, či rozprávame o svojich zážitkoch ako o katastrofických veciach, ktoré spôsobili, že nie sme tam, kde túžime byť, alebo z pohľadu toho, ako nás to, čo nám prišlo do cesty veľa naučilo, ukázalo nám, čo je pre nás dobré a čo potrebujeme o živote vedieť.
To z nás robí ľudí buď s postojom večného kritika a sťažovateľa, alebo človeka vďačného a pokorného, ktorý hľadá možnosti.
Čo všetko taký príbeh dokáže?
Každý má to šťastie, že nad svojim príbehom má absolútnu moc. Má ho len a len vo svojich rukách. Pravdaže, zavše sa stretneme s niekým, kto sa nám bude snažiť „predať“ vylepšenú verziu, ale rýchlo nám dôjde, že je to nanútené.
To, s čím sa stotožníme a považujeme za autentické vychádza iba zvnútra nás samých, o tom nemá nikto rozhodovať. Hlavne preto, že náš príbeh priamo ovplyvňuje naše myslenie.
A keby len to, on ho zároveň utvára a vplýva ním tak na naše vnímanie. A naše vnímanie má vplyv na naše rozhodnutia. A naše rozhodnutia majú vplyv na naše činy. A naše činy sú v konečnom dôsledku náš osud.
Pozrite sa na svoj život inými očami a prepíšte svoj príbeh
Keď uvažujete nad tým, ako zmeniť scenár vášho života, sústreďte sa na to, ako veci interpretujete. Aké pre vás sú, keď o nich premýšľate a hodnotíte ich? Aký význam a hodnotu im pripisujete? Trefná paralela je v príbehu o riziku zo Slepačej polievky.
V úrodnej jarnej pôde ležali bok po boku dve semienka.
Jedno z nich povedalo:
„Chcem rásť! Chcem svoje korienky zapustiť hlboko do zeme podo mnou a vyhnať klíčky cez kôru zeme nado mnou … Chcem rozvinúť svoje krehké púčiky a oznámiť tak príchod jari … Chcem, aby moju tvár zalievalo teplo slnka a moje lupienky ovlažila ranná rosa!”
Semienko teda vyrástlo.
Druhé povedalo:
„Mám strach. Ak moje korienky pošlem dole do zeme, neviem, na čo v tom tmavom neznáme narazia. Keď si budem raziť cestu cez tvrdú vrstvu nado mnou, môžem si poškodiť krehké klíčky… a čo keď vonku otvorím svoje púčiky a slimák ich zožerie? A keď sa budú otvárať moje kvietky, príde nejaké dieťa a odtrhne mi ich. Nie, radšej tu počkám, tu je to zatiaľ bez rizika.”
A tak čakalo.
Po dvore chodila sliepka a vyhrabávala si potravu. Našla semienko a okamžite ho zožrala.
Odkaz z príbehu je jasný: Tých z nás, ktorí odmietajú riskovať a rásť, život prehltne.
S praním podporných a výživných jarných dní, ktoré vám dodajú veľa impulzov pre odvahu a chuť rozvíjať vlastný životný príbeh tak, aby ste rástli v niečo úchvatné, na čo ste hrdí 🙂
Janette Šimková
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie.
Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať. Navštívte môj blog www.lifekoucing.sk