Medzi základné spôsoby manipulácie patrí tzv. corner (roh trhu), squeeze (pritlačenie trhu) alebo spoofing (nachytanie), či iné praktiky ako je napr. šírenie zavádzajúcich správ. Tieto základné praktiky majú spôsobovať na trhu nespravodlivú cenu.
Corner, squeeze a spoofing
V prípade techniky „corner“ dokáže obchodník ovládnuť trh. Robí to napr. tak, že skúpi podkladovú komoditu a na long strane trhu (stávka na rast ceny) získa dominantné postavenie (napr. tak, že si požičia zdroje).
Následne požaduje od shorterov (stávky na pokles ceny) dodanie komodity. Keďže ju vlastní, shorteri musia nakupovať u neho a dodať ju za vyššie (nespravodlivé) ceny.
V prípade dominancie na druhej strany trhu (short) majú shorty rovnako prístup k zásobám podkladovej komodity, ktorú však majú požičanú, pričom tlačia ceny dole. Komoditu potom vracajú za nižšie ceny.
Podobne to je to i pri technike squeeze, v princípe s tým rozdielom, že sa nejedná o tak dominantné postavenie.
Výsledkom pre manipulátora je však v prvom prípade získanie značného množstva komodity, ktorú ak ďalej predáva, spôsobuje pokles jej ceny a tým znižovanie svojich ziskov.
Squeeze je zároveň v tomto prípade omnoho úspešnejší, vzhľadom na to, že dokáže dlhšie udržať cenu komodity vyššie ako pri technike „corner“. Podobným spôsobom je možné techniky využívať i na ostatných trhoch – futures, option, či swapoch.
Spoofing je aktivita, ktorá je spojená primárne s novými technológiami, kedy niektorí obchodníci vzhľadom na rýchlosť obchodovania vedia rýchlo otvárať pozície, nalákať časť trhu k predaju alebo kúpe a príkaz zrušiť ešte pred jeho vykonaním, čím „oklamú“ druhú stranu trhu vo svoj prospech.
Tieto druhy aktivít sú niekedy úspešné a niekedy neúspešné. Závisia aj od presnosti definovaných pravidiel a toho, či sa niektoré z nich budú prísne dodržiavať. To napr. či „corner“ vydrží vo vyššie popísanej podobe záležalo aj od času dodania komodity.
V prípade, ak shorty dostali omnoho viac času na dodanie komodity, ako bolo stanovené v pravidlách obchodovania burzou, celé „manipulatívne“ konanie padlo.
Šírenie správ a trestno-právne aspekty
Medzi ďalšie techniky manipulácie boli odjakživa považované napr. šírenie nesprávnych správ, či rôznych fám. Tieto praktiky však nemajú dlhú trvácnosť, avšak vedia spraviť s niekoho boháča.
Za nekalé praktiky môžeme však určite považovať únik informácií, nabúranie obchodných systémov, zneužívanie inside informácií o klientoch a ich obchodnej stratégie tretími stranami, či praktiky, ktoré sú explicitným podvodom – napr. krádež dát, obchodovanie podkladového aktíva, ktoré nemá dohodnuté obchodné parametre a pod..
Proti – manipulačné „operácie“
Proti týmto druhom manipulácie samozrejme zasahujú verejné orgány rôznymi praktikami. Medzi ne partia napr. tzv. positions limits, pravidlá pre HFT, požiadavky na maržu (ale aj šialenejšie nápady v podobe zákazu predaja na krátku, či obmedzenia špekulácií – o tom však inokedy) a pod..
Positions limits (limitné pozície pre špekulatívne obchodovanie) majú primárne zamedziť rozsiahlej špekulácii a to tak, že jeden obchodník bude môcť obchodovať napr. len limitné množstvo kontraktov, pričom limit určí regulátor.
Je to značne kontroverzné opatrenie zamerané proti špekulantom už len z hľadiska toho, kto určí aká je to „správne“ množstvo kontraktov (ako si popíšeme neskôr význam špekulantov pre trh je pozitívny).
Pravidlá pre HFT sú ďalšou „obranou“ (High frequency trading – vysokofrekvenčné obchodovanie, kedy ide o milisekundy).
Pravidlá sa určujú v podobe automatického prerušenia obchodov, poskytovanie presných reportov obchodovania, obmedzení určitých spôsobov obchodovania (stup quotes, naked access), či rôzne obmedzenia pre tzv. „dark pools“.
Význam HFT v obchodovaní je značný. Pre dokreslenie situácie o čo ide, najlepšie poslúži nasledovná informácia: obchodníci HFT boli schopní investovať 300 mil. USD do vybudovania optického kábla medzi Londýnom a New Yorkom, ktorý im priniesol výhodu „len“ 5,2 milisekundy oproti konkurentom.
HFT umožňujú vyššie popísanú praktiku „spoofingu“ a sú obviňované z mini-crash-ov trhu, z praktiky „wash sales“, či koluzívneho správania. O prirodzenej „obrane“ proti HFT, sme na viagold.sk už písali.
Požiadavky na vyššiu maržu (Margin requiriments) boli dlhodobo považované za úspešný nástroj na obmedzovanie špekulácie a zníženie volatility na trhu. V kontexte zlata a striebra boli využívané napr. po finančnej kríze v roku 2008. Cieľom dvihnutia marže je odradiť niektorých, ktorí nemali dostatočné zdroje, od obchodovania.
Kontext zlata a striebra
Kontext je trošku odlišný od ostatných trhov. Prečo? Blogosféra a ani traderi väčšinou nepovažujú žiadnu z vyššie uvedených praktík, ktorá tlačí ceny hore, za manipulatívne. Vyššie ceny sú podľa nich jedine pri zlate a striebre možné.
Čiže za manipulatívne je považované to, ak sa cena znižuje. Áno, keď už tak je to značne nekonzistentné. Rovnako za nekonzistentné považujem argumentáciu napr. Teda Butlera, či Andrew Maguira, ktorí navrhujú uplatňovanie obchodných limitov (positions limits); ak sú skutočnými obhajcami voľného trhu by mali volať po inej reforme trhov a nie takýchto.
Rovnako blogosféra nemá rada HFT a povyk sa robí i pri zvyšovaní, ale i pri znižovaní požiadaviek na maržu.
Záver
Z môjho hľadiska, ako zástancu osobnej slobody a nízkej miery verejnej regulácie (súkromná miera regulácie nech je akákoľvek a nech obstojí v konkurencii) si myslím, že ideálny stav by bol ponechať formu tvorby obchodný pravidiel na samotné inštitúcie, ktoré obchodovanie sprostredkovávajú a umožniť i konkurenciu daných pravidiel.
Bez zásahu verejných autorít. Ono obchodovanie na burze je divočina a myslím, že každý kto tu pôsobí, by si mal byť vedomý celej šírky daného rizika.
Z hľadiska budúcnosti môže práve vysoká miera regulácie obchodovania, spôsobovať presun časti obchodovania na decentralizované systémy (decentralizované burzy), o ktorých sa už vo svete kryptomien hovorí.
O manipulácii cien zlata a striebra rovnako píšem vo svojej knihe „Mrcha“ zlato.
AK SA TI ČLÁNOK PÁČIL, ZDIEĽAJ HO S PRIATEĽMI ?
Matúš Pošvanc
je riaditeľ Nadácie F.A. Hayeka. Dlhodobo sa venuje problematike drahých kovov. Od roku 2012 píše pravidelne svoj blog o aktuálnom dianí na trhoch s drahými kovmi www.viagold.sk. Autor sa rovnako zaujíma o kryptomeny – technológiu budúcnosti.